Dead CroSs - Články

Pre Minu: Známy neznámy 3

Mon, 02 Jan 2012 18:16:21 +0100

Opica :-*

Z pohľadu Miny

Mizu sa celú cestu sťažovala na Sasoriho spoločnosť, no ja som sa s Kakashim veľmi dobre porozprávala. Zistila som, že toho máme veľa spoločného, čo mi aj nejako dodávalo nádej. Kakashi bol fakt milý a keď sme vchádzali do kaviarne, podržal mi dvere. Keď potom vošla Mizu, zabuchla tie dvere rovno Sasorimu pred nosom. Ten chytil také nervy, že som si na chvíľu myslela, že ju dorazí namiesto toho chlapa, s ktorým sa bila. Kakashi ho však za pár minúť upokojil, zatiaľ čo Mizu sa na neho uškŕňala. Ostala som pohľadom na nej, bola dosť zničená. Vlasy mala od krvi, peru natrhnutú. Jednu ruku si už obviazala, na druhej sa jej vynímalo veľa škrabancov. Na boku mala roztrhnuté tričko a veľký škrabanec. Keď som si to tak dala dokopy, aj na to, že bola zranená, vyzerala sexy. Dosť chalanov, aj čo boli v kaviarni na rande, za ňou otáčalo svoje hlavy. A potom som si všimla aj to, ako vražedne na nich Sasori pozeral. Musela som sa pre seba usmiať a ten úsmev si všimol Kakashi.

,,Pobavilo ťa niečo?" opýtal sa so záujmom. Prikývla som.

,,Tí dvaja a ostatní chalani v kaviarni," šepla som. Usmial sa.

,,Aj ja som si to všimol. A to je čo povedať," uškrnul sa a mne poskočilo srdce. Bol taký sexy!

,,Hej, Mizu, vybrala si si?" pomaly som sa otočila na svoju kamarátku, ktorá si sadla vedľa mňa, aby som sa do Kakashiho očí nemusela ďalej pozerať, lebo potom by som asi urobila niečo nečakané a šialené. Tá sa začítala do nápojového lístka iba na chvíľku a hneď vedela, čo chce.

,,Sex on the beach," diabolsky sa uškrnula. Sasori na ňu hneď pozrel a potvrdil si tým svoje domnienky, že ho zase škádli. No mlčal, čo bolo prekvapivé. Ja som hneď vedela, čo si dám, takže keĎ prišla čašníčka, hovorila som ako prvá.

,,Jeden Sex on the beach, jedno Latte Machiato s vanilkou a ..." pozrela som na Kakashiho a Sasoriho. ,,A dve veľké pressá," doplnil ma. Pousmiala som sa na čašníčku a tá hneď odišla.

,,Tak, ako sa vám páči na škole?" opýtala som sa obidvoch.

,,Ujde to. Vlastne je tu dobre. No ešte jednu vec Mina, dúfam, že mimo školy nám nebudete vykať."

,,No, vlastne som sa na to nejako chcela spýtať. Čítaš mi myšlienky," žmurkla som na neho. Neviem, kde sa to vo mne vzalo, no cítila som sa istejšie.

,,Prosím ťa Mina, aj keby chceli, aby sme im vykali, ja by som to teda nerobila," ľadovo povedala Mizu. Ach jaj.

,,No iste. Nezdá sa ti, že si trochu drzá?" sykol Sasori. No Mizu sa len uškrnula.

,,Určite nie, som len úprimná. Okrem toho, ty si bol drzý od začiatku a prebral si mi korisť!" Teraz sme na ňu s Kakashim a Sasorim nechápavo pozreli. ,,No predsa dorazil toho debila. Posledný úder si vždy vychutnávam!" vysvetlila.

,,To síce pravda je, ale nezabúdaj, že ťa mal v hrsti!"

,,Pche! Tak si ho len mal donútiť, aby ma pustil, keď si sa už chcel zahrať na hrdinu! Ja by som ho už dorazila!"

,,Jasné," posmešne si odfrkol.

A ja som si povzdychla, no to som nemala robiť. Mizunatina pozornosť sa presunula na mňa.

,,Aj tak je to tvoja vina! Ako si mi mohla predhodiť takého debila?! Teraz by sme tu s nimi inak nesedeli!" ukázala na Sasoriho a Kakashiho.

A ja som bola ticho, iba som sa na ňu usmievala. A jej tvár odrazu nadobudla pochopenie a potom aj láskavosti. Zrejme nie je taká bezcitná, ako som si myslela. Dúfala som však, že si z toho Kakashi nič vážne nevyvodil.

,,Tak dobre, odkiaľ ste?" opýtala sa zrazu a to ma doslova šokovalo. Odpovedal jej však Kakashi.

,,No, sme z Osaky, tam sme sa narodili, no na výšku sme išli sem, do Tokia a už sme tu aj ostali."

,,A vaše rodiny? Nie je im smutno?" spýtala som sa.

,,No, to nemôžeme vedieť. Naši rodičia už nežijú, zanechali nám len majetok." Na to, že hovoril Sasori o rodine, to povedal veľmi chladne. Nevedela som si predstaviť, čo také sa mohlo v ich rodine udiať. Po chvíli sme sa však rozkecali aj o iných veciach a pritom sme mali stále o čom rozprávať aj o hodinu neskôr.

Z pohľadu Mizu

Keď som videla Minin pohľad, vedela som, že momentálne je najšťastnejším človekom v tejto kaviarni a možno aj v celom meste. I keď to už asi nie.

Každopádne som takýto lesk šťastia v jej očiach nevidela už veľmi dlho. A keď bola ona šťastná, nestálo to za tých niekoľko minút môjho času? Isteže stálo, bola to moja najlepšia priateľka. A i keď som možno vždy pôsobila ako bezcitná mrcha, ju som milovala.

Keď som však pozrela na chalana, teda skôr už muža predo mnou, zachvátila ma túžba. A to nebolo vôbec dobré. Nechcela som nič také cítiť, lebo som vedela, že potom by som to už neovládla. Tak dlho som sa snažila nič necítiť a zrazu si príde on a prevráti mi život naruby? Tak to nie.

Aby som sa vyhla mojim myšlienkam, zase som sa ozvala.

,,Kakashi, ako to ide na výške?" bolo to prvé čo ma napadlo. Mina na mňa pozrela tak nejako pobavene, no ja som v jej pohľade videla aj hrozbu. Žeby bola do neho až taká zbláznená? Asi áno. A pravdepodobne mi tým chcela naznačiť, že do jej teritória nemám vstupovať. Zasmiala som sa.

,,Celkom dobre, ale predsa len by som radšej mal kabinet so Sasorim ako s jedným starých chrapúňom," uškrnul sa a švihol pohľadom po Mine. A mne to došlo hneď. Nebolo to očividné?
Sasori, aj napriek tomu, že bol profesorom, mal o Minu záujem. Chcel prísť až na našu strednú, nie kvôli starému debilovi, s ktorým mal kabinet, ale kvôli tomu, aby mohol vídať Minu.

,,Postrčím ich trochu?" zauvažovala som skoro na hlas, no potom som sa rýchlo zarazila a pozrela som na Sasoriho, ktorému moja vetu zrejme neušla. Mina však tomu nevenovala pozornosť, hrala sa so svojím Latté, ktoré nám medzitým priniesla čašníčka. A Kakashi sa na niečom dohadoval so Sasorim. Lenže ja keď sa na mňa Sasori otočil, Kakashi mu ďalej niečo vysvetľoval.

Kývla som hlavou na znak odchodu a dúfala som, že práve vtedy sa Kakashi na mňa neotočí. Sasori to pochopil, avšak jeho prekvapený výraz hovoril za všetko.

Keď som zabočila na toalety, ani ne za dve minúty prišiel aj on.

,,Zbláznila si sa? Čo chceš?" vyštekol. Našpulila som ústa.

,,Chcem od teba len malú pomoc, ale keďže je Kakashi tvoj dobrý kamarát, tak to ani nebudeš braž ako pomoc mne, ale jemu," vysvetlila som. Pozeral na mňa a asi stále nechápal.

,,Čo je s Kakashim?"

,,Ach, tak si všímaj! Nevidel si, ako sa na seba s Minou pozerajú? Ale zrejme to vyzerá, že Kakashi sa bojí, že Mina o neho nebude mať záujem, lebo je starší a Mina sa zase bojí, že je pre Kakashiho mladá a ešte k tomu študentka," šepla som. A to mu už zrejem stačilo, aby mu to docvaklo.

,,Zbláznila si sa?" sykol.

,,Prečo?" teraz som bola mimo ja.

,,Prečo by sme im mali my pomôcť? Nech sa pohnú sami!"

,,Čo chceš?"

,,Prosím?"

,,Čo za to chceš?"

,,No, keď si to už tak nadhodila..." priblížil sa ku mne a perami sa skoro dotýkal môjho ucha. ,,...jedna noc," vydýchol a jeho teplý dych ma pošteklil. Čo na tom, že som sa snažila nestarať sa o takéto veci a o chalanov? Po tomto mužovi som túžila a aspoň budem mať výhovorku.

,,Platí," vydýchla som a užila si jeho zmyselný pohľad na moje pery, kým som ich oblizala.

,,Ty asi pre ňu fakt všetko urobíš, čo?"

,,A ešte si to užijem," uškrnula som sa, čí ho trošku vyviedla z miery, začo ma však tiež chytil a otočil k sebe.

,,Aby si to potom neľutovala," zvodne zašepkal a potom na pobozkal. Netrvalo to však dlho, lebo som sa odtiahla.

,,Ty, aby si neľutoval," šepla som a vydala sa preč. A keď som si ku nim sadala, zaliala ma horúčava. Preboha, čo som to urobila? Veď som sa s ním vlastne dohodla, že sa s ním vyspím, ak my pomôže dať dokopy tých dvoch. Nič lepšie ma však nenapadlo a samej by sa mi to nepodarilo. Napriek tomu, som sa na tú noc aj tešila. Vedela som si predstaviť, ako ma pevne drží, vyzlieka mi tričko, ja jemu košelu, ako ma hladí na bokoch, bozkáva na krku....a zrazu som sa strhla, keď si sadol oproti mne. Z jeho očí lietali nebezpečné iskričky.
Pozrela som na Minu a pousmiala sa. O ničom nemala tušenia a jej tvár žiarila. Takúto šťastnú som ju dlho nevidela. Musí to vyjsť, inak Sasoriho zabijem a tých dvoch ukameňujem!

Veľkolepý návrat? Skôr plný hanby -.-

Fri, 23 Dec 2011 11:38:52 +0100

Ľudia, ja sa tak hanbím! Vykašľala som sa na tento blog a čo ma najviac mrzí, aj na Vás :(
Neviem, prečo mam teraz chuť sa vrátiť, no možno to nebude na dlho, takže nič nesľubujem...
Každopádne Vám prajem

Šťastné a Veselé Vianoce a úžasný Nový rok!

Občas sem hodím nejakú kapitolku, aby sa nepovedalo okey? a dopíšem poviedky na prianie :)

Iba týždeň...

Sat, 11 Jun 2011 09:08:27 +0200

Prepáčte ľudia, ale fakt brutálne nemám čas...už len dva predmety a je všetko hotové, ale to bude ešte nabudúci týždeň...ak sa ten skončí, znova sa to tu rozbehne a veľmi sa ospravedlňujem aj SB, dúfam, že si ma nezmazali a ďakujem im za to...

02 - Prvá skúsenosť

Fri, 27 May 2011 23:32:53 +0200

Hanbím sa. Totálne tu na to kašlem, no keby fakt bolo viac toho času. Nič nestíham :/
Celý víkend som v práci, no aby sa nepovedalo, niečo som dopísala a aj keď je to kratšie ( bolo mi lepšie seknúť to tam), prežijeme to všetci...
Okrem to, nieším sa musím pochváliť...dostala som od Josého pusu! Ale nie obyčajnú, trvala dlhšie a na ústa... Asi prvýkrát v živote sa mi tak klepali ruky a mala som zimomriavky. Fakt nechápem, no zároveň som aj rada...Nabudúci týždeň ideme niekde sadnúť, aby mi vysvetlil, čo to sú za zložitosti ohľadom toho jeho vzťahu s tou holkou....no uvidíme, tak prajem pekný víkend a SB prepáčte, najskôr vás obehnem asi v nedeľu :/

PS: chyby som už neopravovala, takže ak nejaké nájdete, prehliadnite ich ;)) Dúfam, že sa bude páčiť...

Šokovane som pozerala raz na jedného a potom na druhého. Malfoyova tvár neodrážala nič, zato tvár Bellatrix akoby žiarila zvráteným potešením, že ju niečo napadlo. A pre ňu to zrejme bolo niečo úžasné.

Mávla prútikom a moje ruky sa uvoľnili. Nechápala som, na čo to bolo. Ak mi zrušila putá, zrejme budem k niečomu potrebovať ruky. No bol tu len Malfoy a ona. Čo mohla mať v pláne? Netušila som to, ale neskôr zistila. Po niekoľkých minútach, kedy s Dracom prehodila pár viet, sa obaja ku mne otočili a Malfoy mal v tvári trochu nerozhodný a zároveň pomstychtivý pohľad. Zľakla som sa a moje srdce začala biť prudšie.

Vykročil ku mne a pomaly si začal rozopínať opasok. A mne to došlo.

,,Nie Malfoy," chcela som to povedať ako príkaz, ale vyšli zo mňa iba tiché slová. Uškrnul sa, Bellatrix sa škodoradostne zasmiala. Takže to je jej nápad, preblesklo mi hlavou.

,,Poďme Grangerová. Dúfam, že už si videla aspoň nejaký ten erotický film," posmešne zatiahol. Pokrútila som hlavou a vzdorovito mu pozrela do očí. Nestihla som ani vysloviť jediné slovo a zasiahla ma kliatba od Bellatrix. Opäť tá bolesť, tentoraz som však zatla zuby. Nebudem kričať pred ním. Tým by som mu len ukázala, že má pravdu. Že som slabá. Bolesť odznela a mne sa triasli ruky aj kolená. Ani som si neuvedomila, ale kľačala som na zemi a pozerala si na ruky položené na kolenách.

,,Máš minútu na začatie, humusáčka!" zakričala na mňa Bellatrix a ja som sa strhla. Zrejme to myslia vážne, sakra. To nemôžem. Je to vrcholne nechutné.

Malfoy mi však nedal ďalšiu možnosť, aby som skúsila opäť vzdorovať. Chytil ma za zátylok, druhou rukou nastavil svoje prirodzenie a tak ľahko, akoby som sa vôbec nesnažila ho pohrýzť, som odrazu cítila jeho úd v mojich ústach. Zaboril ruku do mojich vlasov a druhú mi položil na svoju panvu, kde zotrvala. Nevedela som sa hýbať, v živote som nebola v takejto situácií.

Ovládla ma stovka pocitov, a všetko to boli iba záporné pocity. Hnev, zúfalstvo, beznádej, poníženie boli štyri najhoršie, pretože som vedela, že Bellatrix je od nás na pár metrov a nemá problém opäť na mňa vyslať kliatbu.

Malfoy si rukou, ktorou ma držal za vlasy, udržiavala tempo a ja som za chvíľu myslela, že sa povraciam. Keď trochu zrýchlil, vedela som, že to nie je dobré. Zase úplne hlúpa, čo sa týka sexu som nebola. Aj keď toto nebol sex.

Zatvorila som oči a ucítila v ústach lepkavú tekutinu. Vypľuvla som ju hneď, ako sa Malfoy oddialil a ja som sa nadýchla už s prázdnymi ústami.

,,Dobre Malfoy," pochválila ho Bellatrix a odišla. Ja som si rukou utierala ústa a snažila sa zadržať slzy.

,,Nie si nič viac, ako obyčajný bastard Malfoy," zavrčala som. Snažila som sa svoje poníženie zakryť hnevom, no jemu to určite došlo.

,,Raz by si to aj tak musela urobiť, Grangerová," odsekol s úškrnom a opustil miestnosť. O necelých zhruba 15 minút, kým som sa snažila z hlavy vytesniť tento zážitok, po mňa prišli Smrtijedy a odviedli ma opäť do tej miestnosti, kde som teraz akože bývala.

S hlavou zvesenou a s očami, v ktorých ma štípali slzy som sa nechala odviesť a bolo mi srdečne jedno, či mi tam doniesli nejaké jedlo. Momentálne som len vypľuvala sliny a snažila sa nemyslieť na to, čo sa stalo pred chvíľou.

Nikdy by som si nepomyslela, že skončím takto. Že budem musieť uspokojiť Malfoy, môjho najväčšieho nepriateľa v mojom živote. A taktiež vrcholného rivala môjho najlepšieho kamaráta. Zvraštila som čelo, až som cítila malé vrásky a rozplakala som sa.

Budem potrebovať dlhší čas, než sa z tohto spamätám. Bol to ten najnepríjemnejší a najhnusnejší zážitok. V živote som sa necítila takto ponížená. Pripadala som si ako fľandra - ako niekto, s kým si bohatí ľudia môžu robiť čo chcú.

Malfoy bol síce bohatý, ale rozdiel bol v tom, že ja by som to nikdy nerobila dobrovoľne. Uspokojovať mužov za peniaze? Nikdy. Tento zážitok ma poznačí na dosť dlhú dobu. Ktovie, kedy budem schopná odovzdať sa niekomu, kto má bude mať rád. Ak sa vôbec niekto taký nájde a hlavne, ak sa odtiaľto dostanem.

Opäť moju myseľ zahmlili myšlienky na smrť a na to, ako tu, v Malfoyovom sídle môj život skončí. I keď som nechcela, musela som nad tým premýšľať. Bála som sa, veľmi som sa bála. Začala som drkotať zubami, no od zimy to nebolo. Musela som sa upokojiť, inak by som dopadla asi horšie. Potom, ani neviem ako, som zaspala.

Po týždni:

Prešlo niekoľko dní a jedlo mi nosili škriatkovia, no niekedy aj normálny sluha, ktorý bol však pod vplyvom kúzla. Nechápala som, načo to bolo dobré, no nezaoberala som sa tým. Viac ma trápila jediná vec a tou bolo, že Malfoy ani raz neprišiel. Prešlo asi šesť alebo sedem dní a on sa neukázal, aby ma mohol ešte viac ponížiť, alebo zosmiešniť.

Prišlo mi to čudné a hlavne strašidelné. Bellatrix ma navštívila asi trikrát a dvakrát použila Crucio. Pri tom druhom som kričala a ona sa škodoradostne smiala. Nenávidím jej smiech a aj sa odtiaľto niekedy dostanem, prvé čo urobím, bude to, že jej vytrhnem jazyk. Predstavila som si to, a sama som bola prekvapená, kde sa to vo mne vzalo. Som nenásilný typ, i keď som niekoľkokrát už vybuchla, vždy sa snažím udržať si čistú hlavu. Keď som si však predstavila, akú bolesť by jej to spôsobilo, zatúžila som po tom. Prosím, nech je to čo najskôr.

Nad Malfoyom som však rozmýšľala každý deň. Nešlo mi do hlavy, prečo neprišiel ani raz, a Bellatrix áno. A skoro mi to aj vadilo. Celé dni byť ticho, neprehodiť ani pár slov, jedine so škriatkami, no tí povedia len dve slová a zmiznú. Bellatrix je šialená, tá by ma zabila, keby som povedala súvislú vetu. Jediný v tomto smere normálny bol Malfoy, no ten neprichádzal ani počas ďalších dvoch dní.

O tri dni neskôr ma však zase vytiahli vonku do tej istej miestnosti, ako predtým. S tým rozdielom, že tentoraz tam nebola Bellatrix ani nikto iný. Iba Malfoy stál predo mnou, rozviazal mi ruky kúzlom a potom si moju tvár opäť pritiahol k svojmu prirodzeniu.

Bolo to také isté ako predtým, nechutné a ponižujúce. No pri posledných minútach, ako som začula jeho stony, som v sebe pocítila nejaký malý plamienok. Nech už to bolo čokoľvek, bolo to slabé, takže keď vyvrcholil, opäť som to vypľuvla na zem a poutierala si ústa.

,,Hajzel," vyštekla som odrazu, bola to moja spontánna reakcia.

,,Tak povedz, Grangerová, nie je to lepšie takto? Predstav si, že by to bol nejaký smrtijed, ktorý by pri tom možno praktikoval sadomasochistické spôsoby," uškrnul sa. Odfrkla som si.

,,Nie je to lepšie takto. Nijak by to nebolo lepšie! Ale to ty nevieš, lebo ty vždycky musíš dostať to čo chceš, však Malfoy?!"

,,Máš pravdu, vždy dostanem čo chcem. Nič nie je výnimkou," posmešne zatiahol.

,,Nenávidím ťa! Si ten najväčší bastard, akého som kedy stretla," chladne som povedala.

,,Viem, že ma nenávidíš. A ja nenávidím teba. Aj tak však budeš robiť to, čo hovorím!"

,,A to už prečo?" neodpustila som si.

,,Hovoril som s otcom. Keďže vedel, ako sme sa pekne pohrali, povedal mi, nech si s tebou robím čo chcem. Takže odteraz si moja, Grangerová!"

Slniečko svieti a poznámky nepočkali...

Sun, 22 May 2011 20:19:23 +0200

Veľmi sa ospravedlňujem, že som blog zanedbávala, ale bol to taký rozlietaný týždeň, že som aj tak nepostíhala všetko, čo som chcela. Boli sme v zoo, kde ma konečne opálilo a potom sme sedeli v meste a pili jedno pivo za druhým. V štvrtok som bola v Poľsku a kúpila som si sandáliky s 13 centimetrovým opätkom. Babka aj mamka sa veľmi boja, ako na nich budem chodiť, no mala som ich v piatok v meste a bola to pohodička. Okrem toho, začala som si už pomaly písať ponzámky, ktoré nám treba na ekonomiku. Mali sme na to dva týždne a ešte teraz mi chýba pár strán. Veď z celej knihy som mala nejakých 50 strán, a to kniha má 220 strán. Polku som dala mamči prefotiť a ostatné som musela písať, a teraz ešte idem asi 20 strán dopísať. Ach bože.
Celý víkend som bola u babky - slnko krásne svietilo a ja som sa snažila nachytať čo najviac bronzu. Aj to najmä kvôli jednej veci. Písala som si s Jožom a on že začal chodiť plávať. Tak som mu napísala, že ja som chodila na plávanie 6 rokov a on na to, či nechcem ísť dakedy s ním. Takže jedna vec bolo slnko a druhá posilka. Do tej budem musieť ísť aj v stredu, čo dúfam stihnem, lebo pondelok a utorok idem hneď po škole do roboty. Popritom sa budem musieť ešte dosť učiť, lebo 4 predmety mám dosť rizikové a 3ky nechcem. Najlepšie by mi bolo ísť s ním na plavko v piatok, to by už nebol žiaden stres, no dúfam, že nebudem piatok robiť. Ach jaj, tak teraz už aspoň trochu chápete, prečo nemám čas?
Sľubujem, že nejakú poviedku pridám, možno nejakú z mojich starších jednorázoviek, aby tu aspoň niečo bolo, no to tiež asi najskôr zajtra. Pekný zvyšok večera detičky :)

Dĺžka kapitoly?

Sun, 15 May 2011 17:53:12 +0200

Dobre, iba jedna otázka.

Aké kapitoly? Dlhé, cca okolo 2500, alebo až 3000 slov, alebo krátke, cca okolo 1500, alebo 2000 alebo až 2500 slov?
Približne jedna strana vo worde je okolo 500-600 slov, takže sa môžete zorientovať aj podľa tohto. Napíšte mi váš názor do komentárov prosím, lebo už som sa stretla aj s tým, že píšem krátke kapitoly a aj, že veľmi dlhé, tak už neviem. Za vaše názory ďakujem :)

01 ~ Mlčanie

Mon, 09 May 2011 20:00:00 +0200

Je to tu! Dočkali ste sa 1.kapitoly a ja dúfam, že sa bude páčiť :)

Prešiel dlhý čas. Minúty rýchlo ubiehali, aj keď ja som si to nemohla odsledovať. Možno už prešli aj hodiny. Čo mohli robiť tak dlho? Kúzlami si tie rany a zranenia mohli vyliečiť rýchlo a bez ďalších zbytočných činností, ako aj bez liehu, obväzov a gázy. Ako dlho ešte?

Prešla možno ďalšia hodina a ja som pomaly začala pociťovať hlad. To by však až tak nevadilo, pretože keď sa otvorili dvere a do vnútra vstúpilo trochu svetla, bola som za ten okamžik vďačná. Mojim očiam to trošku vadilo, no hneď sa prispôsobili. Svetlo však zmizlo, keď sa predo mňa postavili tri osoby do poloblúka. Jedným z nich bol Lucius, druhá Bellatrix a tretí on. Prečo som sa divila, že sa toho zúčastní? Je to zradca, podliak. Vždy bude ten, koho budem do smrti nenávidieť.

Prítomnosť Bellatrix ma však znervózňovala pomaly viac ako jeho prítomnosť. Zahľadela som sa na nich, čakajúc, ako sa rozhodli.

,,Povedz nám, kde je hlavné sídlo Fénixovho rádu," ozval sa chladný hlas Luciusa.

,,Aj keby som to vedela, mlčala by som," odsekla som. Neviem, kde sa to vo mne nabralo, ale dostala som chuť vzoprieť sa mu. Bellatrix sa pri ňom nebezpečne pomrvila a nespúšťala zo mňa ten svoj šialený pohľad. Skúšala som dívať sa iba do tváre Luciusa, no občas mi pohľad preskočil aj na neho. Tváril sa arogantne a nezúčastnene, akoby ho to vôbec netrápilo. Taktiež že nie, vždy som pre neho bola nikto.

,,Sama si sa rozhodla," zasyčal starší Malfoy a kývol na Bellatrix. Tá ma chytila za vlasy, pričom ruky som mala zviazané a ťahala ma do inej miestnosti, než do tej, v ktorej som bola. Nechcela som s ňou vôbec ísť, nie to ešte niekde inde. No čakala som, kým sme tam došli, až potom som sa jej vyšmykla, pričom jej v ruke ostalo pár mojich vlasov.

,,Humusácka čarodejnica," vyštekla, no mňa pri tom striaslo. Trhla rukou, aby jej všetky moje vlasy spadli na zem a potom ma potiahla za tričko dnu. Hodila ma na zem. Stihla som si všimnúť, že táto miestnosť je trošku menej tmavšia, je tu jedna posteľ, malý stolík, stolička a malé okienko. Nebol tu žiadny nepríjemný puch ani nič iné. Bola som tým trošku prekvapená a zároveň potešená. Jedna vec mi však neunikala. Nebudú ma tu držať večne a raz budú chcieť, aby som spievala. Čo teda neurobím.

Bellatrix sa na mňa s veľkým úškrnom pozrela a namierila na mňa prútik. Nie, crucio nie.

,,Sectumsempra," vyšlo z nej a ja som cítila, ako mi niečo ostré, ani som vlastne nevedela čo, reže telo. A potom nič, len prázdnota...

Keď som sa zobudila, ležala som s ranami na tele, v špinavom oblečené so zaschnutou krvou a mierne sa mi točila hlava. Poriadne som otvorila oči a zbadala jeho, ako sedí na stoličke a pozerá na mňa. Na stolíku bolo položené jedlo a voda.

,,Si hore? Dobre, tak sa najedz, po veci prídem o pol hodinu," chlad, ktorý z neho išiel, bol až neuveriteľný. Iba som nemo prikývla a sledovala jeho chrbát, keď opúšťal moju izbu. Počula som, ako niečo cvaklo. Použil kúzlo ako zámok? Predsa len nebol sprostý, uškrnula som sa. Potom som sa pomaly pustila do jedla a až po prvom hlte som zistila, aká som hladná. Takže keď sa o chvíľu vrátil, misky boli prázdne. Na jeho tvári sa opäť neobjavila žiadna emócia.

,,Čo so mnou stále chcete?" môj tón bol zatiaľ pokojný.

,,Čo ťa je do toho?" odsekol, ale aspoň odpovedal.

,,Načo potrebuje rodina Malfoyovcov humusáčku?" musela som sa uškrnúť, keď som zbadala, ako ho prekvapilo, že som sama povedala to slovo, ktoré som tak nenávidela. Pousmial sa, bol to však slizký úsmev a prišiel až ku mne. Chytil mi obidve ruky, aby som sa nevyšmykla a perami mi prešiel po uchu až na krk. ,,Keby bolo po mojom, už by si dávno bola mŕtva," zašepkal a jeho dych ma mrazil. Potom som si uvedomila, kto mi vlastne dýcha na krk a z koho mám zimomriavky. Odtiahla som sa najviac ako som mohla a on sa uškrnul.

,,Nenávidím ťa Malfoy," štekla som.

,,Ja teba viac, Grangerová," odsekol, vzal veci a odišiel. Ostala som sama, pomaly sa začínalo stmievať, ako som si všimla cez malé okienko. Hmm, aspoň nejaké krížovky, alebo sudoku mi to mohli dať. Aj tak sa im to neoplatí, lebo ja nič nepoviem. Mali ma rovno zabiť. Síce som nad tým rozmýšľala ako nad lepšou alternatívou, no aj tak ma striaslo. Nechcem ešte zomrieť, mám celý život pred sebou, chcem byť so svojimi rodičmi, priateľmi a neskôr aj s deťmi. Áno, chcem mať dieťa, chcem, aby boli moji rodičia šťastnými starými rodičmi. To však nebude možné, ak tu budem dlho. A krátka doba to teda fakt nebude.

Prešla hodná chvíľa a dvere sa opäť otvorili. Do vnútra však nevstúpil nikto blonďavý, čo bolo zlé znamenie. A keď som začula jej smiech, mohla som čakať najhoršie. Myšlienka mi došla rýchlo, no rýchlejšie bolo kúzlo, ktoré jej vyšlo z prútika. Tiché Crucio, vypustené z úst Bellatrix ma zasiahlo rýchlo, nepripravenú a oslabenú. Bola to bolesť, akú som ešte v živote nezažila. Akoby mi sťahovali zaživa kožu, akoby mi tisícky ihiel zabodávali do tela, akoby mi trhali vnútornosti. Bola to neskutočná bolesť a ja som si priala zomrieť. Teraz som vedela, prečo Nevillovy rodičia zomreli, nevydržali to a to boli skúsení čarodejníci. Hlava mi trieskala a z očí mi vytryskli slzy. Prosím dosť, pomyslela som si. Už to nevydržím. Skoro som začala kričať, keď bol koniec. Skončilo sa to prirýchlo, tak ako aj začalo. Konečne som mala možnosť nadýchnuť sa. Bellatrix sa na mňa posmešne pozerala.

,,Zvykaj si humusáčka! A to je len začiatok..." uškrnula sa a odišla s jej šialených smiechom. Zviezla som sa po stene a plakala som. Toto nezvládnem. Na toto nemám dosť sily. Ak to bude trvať dlhšie, sama sa zabijem. Pri tej myšlienke som vzlykla a zaborila si tvár do dlaní. Asi som tak aj zaspala, neviem, lebo keď som sa prebudila, bola som na tom istom mieste. Pomaly som sa postavila a v tele som ešte cítila zbytky malej bolesti. Tá však bola znesiteľná, takže som sa vybrala ku stolu, kde som našla chleba s maslom a vodu. Vedela som, že od nich nemôžem čakať nič iné, napriek tomu, že boli veľmi bohatí. Aspoň mi nejaké to jedlo mi dávali. Zrejme si myslia, že im poslúžim viac živá ako mŕtva. Čo aj teoreticky bola pravda, ale ja nič nepoviem, aj keby sa postavili na hlavu.

Ľahla som si a snažila sa myslieť na pekné chvíle s mojimi priateľmi, na školu, ako sme prechádzali z jedného ročníka do druhého a podobne.

Zastavila som sa však, keď som začula zvuk dverí. Pootočila som hlavu a hneď som sa posadila. Vydýchla som si, že to bol len on.

,,Žeby nám naša malá odporná humusáčka plakala?" uškrnul sa s pohľadom na mojej tvári.

,,Teba do toho nič nie je," odsekla som. Hlas som však mala slabý a on si to viditeľne všimol.

,,Tetuška ťa včera navštívila čo?" posmieval sa mi ďalej. Nevadilo mi to až tak, určite lepšie jak Bellatrix, ktorá vás mučí.

,,Prečo sa pýtaš, keď to vieš?" to ma fakt teda zaujalo. Pokrčil ramenami.

,,Rád ťa provokujem Grangerová, ale to ti už tiež mohlo dôjsť," posmešne sa uškrnul.

,,Máš pravdu, to mi už dávno došlo." Nastalo ticho, ktoré som nechcela prerušiť, no musela som, lebo jeho pohľad ma poriadne znervózňoval.

,,Čo chceš Malfoy?"

,,Nič. Mám ťa strážiť, alebo niečo také. Tete som sľúbil, že mučenie prenechám jej," odvetil. Striasla som sa pri jeho posledných slovách. Všimol si to a víťazne sa uškrnul. Odvrátila som od neho tvár a zakliala som.

,,Vieš, keby mi niekto povedal, že po škole budeš teoreticky bývať u mňa, vysmial by som ho," vyšlo z neho.

,,Keby mi niekto povedal, že s tebou budem sedieť v miestnosti dlhšie ako 20 minút a rozprávať s tebou, vysmiala by som ho," odvetila som na to. Kútiky úst mu zacukali a ja som sa prichytila, ako čakám, kedy sa už usmeje. Čo sa samozrejme nestalo. Ihneď som potriasla hlavou a snažila sa zbaviť myšlienky na jeho úsmev. Čo to do mňa vošlo?

Nevšimol si, že som sa na chvíľku zasekla, čo bolo dobre. Stále ma však sledoval a jeho pohľad sivozelených očí sa mi zabodával do mysle.

,,Nepoviem nič Malfoy," povedala som zrazu. On sa náhle zatváril nahnevane.

,,Ako myslíš Grangerová," odsekol. ,,Je to tvoj krk," dodal. Striaslo ma.

,,Prečo si to urobil?" opýtala som sa to, čo som už tak dlho chcela vedieť.

,,Čo máš na mysli?" zatváril sa arogantne.

,,Prečo si zastavil toho smrtijeda?"

,,Vedel som, že otec ťa chce zobrať so sebou. Čo by teda nebolo možné, keby ťa zabil." Presne to, čo som čakala. Načo som sa ho niečo pýtala, keď som aj tak vedela čo mi odpovie. Nikdy by za tým nemohlo byť nič viac, žiadne malinké priateľstvo za tých sedem rokov. Ako som mohla čakať niečo iné?

,,Samozrejme," odsekla som. Opäť sa zatváril posmešne.

,,Aj tak mu asi neposlúžiš na nič iné ako kurva. Vlastne jemu nie, skôr ostatným smrtijedom, ktorý nemajú manželky," zablesklo sa mu v očiach. V tých mojich bola hrôza.

,,Ja nebudem žiadna kurva!" zvýšila som hlas.

,,Sama si sa tak rozhodla," posmešne sa uškrnul.

,,To sa radšej sama zabijem," odvetila som.

,,Alečo, naša malá humusáčka ešte s nikým nemala sex, však?" Presne tejto téme som sa chcela vyhnúť. No bola to pravda, s nikým som zatiaľ nespala, proste neboli tí pravý. Jeden, čo som s ním chodila, ktorý ani nevedel o tom, že som čarodejnica, bol príliš naivný. A liezol mi na nervy. Krum bolo už niečo iné, ten to vedel so ženami fakt dobre. Síce sme spolu boli cez pol roka, nespali sme spolu. Aj tak sa to však skončilo kvôli diaľke. A potom sa to všetko tak rýchlo zomlelo. Už ani neviem čo je s Krumom a možno to už nikdy ani nezistím.

,,Teba do toho nič nie je," odpovedala som.

,,Iba ma to zaujíma," uškrnul sa.

,,Hlavne že ty si pretiahol polku Bradavic čo?"

,,Alečo, snáď nežiarliš."

,,Na teba? Nikdy! To už budú fakt lepší tí smrtijedy," vypľuvla som tie slová príliš rýchlo, ani som nad tým neuvažovala. Keď som však zbadala, ako sa mu nahrnula červeň do tváre a jeho oči sa nebezpečne zaleskli, oľutovala som to. Postavil sa, stolička skoro spadla, a doslova sa napriahol, akoby mi išiel dať facku. Potom sa však pousmial, a opustil miestnosť.

Zase som ostala sama. Tentoraz však so zlými myšlienkami. Obviňovala som sa, že som niečo také povedala. Pritom to vôbec nebola pravda. Nielen že som ho urazila, ale asi si aj urobila ďalší problém. Pretože ak nemyslel to s tou kurvou vážne, teraz to zariadi.

Predstavila som si, ako sa ma tí hnusní muži dotýkajú a hneď som si pomyslela, že by bolo oveľa príjemnejšie, keby na ich mieste bol Malfoy. Aj keď ma ta myšlienka odpudzovala, zároveň ma nejako príjemne povzbudzovala. Snažila som sa na to myslieť čo najmenej. Skoro by sa mi to darilo, keby to miestnosti nevošiel on aj s nejakým Smrtijedom.

,,Malfoy, nie!," zašepkala som. Uškrnul sa, jeho oči však stále boli plné hnevu.

,,Budeš mať, čo si chcela Grangerová! Na kolená!"

Nemohla som. Moje nohy sa zasekli, no Malfoy bol rýchlejší a za krk ma stiahol dole. Smrtijed sa postavil predo mňa, zhodil nohavice a mne sa naskytol pohľad na jeho prirodzenie.

,,Nie, prosím," zašepkala som znova a slzy mi začali stekať po tvári. Cítila som jeho stisk na krku silnejšie. Zatlačil a tým priblížil moje ústa bližšie k údu toho smrtijeda. Skoro sa dotkol mojej tvári, vtedy však Malfoy stisk povolil a ja som sa odtiahla. Slzy, ktoré sa mi rinuli po tvári som nevedela zastaviť. Posmešne sa na mňa pozrel.

,,Nabudúce si dávaj pozor na to, čo hovoríš Grangerová. Už nebudem taký milosrdný ako teraz," chladne povedal. Prikývla som, stále neschopná slova. Potom obaja odišli a ja som sa posadila na posteľ a nejako sa upokojila.

Prešla asi hodina, keď znova do miestnosti vošli dvaja smrtijedy. Spútali ma silným kúzlom a viedli ma niekde pravdepodobne do prízemia. Prešli sme cez jedny dvere a mohla som vidieť veľké kamenné kreslo uprostred, kde sedel Lucius a okolo neho boli ostatný smtrijedy, jeho manželka a ich syn.

,,Čarodejnica...dozvedel som sa, že nechceš rozprávať," ozval sa Luciusov slizký hlas. Preglgla som. Potom som hrdo dvihla pohľad a nenávistne sa mu zahľadela do očí.

,,Je to pravda," odvetila som.

,,Je ti jasné, že tu budeš dovtedy, dokým niečo nepovieš...my vieme mať trpezlivosť, no ani tá nie je nekonečná!"

,,Neviem, kde je sídlo. Stále sa adresa menila, takže v tomto vám nepomôžem," odsekla som. Lucius sa zatváril nejako chápavo alebo ako a potom pozrel na ostatných.

,,Bežte," sykol a všetci zmizli. Ostali sme tam iba ja, stojaca v strede, Lucius a jeho rodina. Odrazu však do miestnosti vošla Bellatrix, a Lucius sa postavil. Ponúkol svojej manželke rameno a spolu odchádzali. Čo však ako posledné vypustil z úst ma dostalo na kolená.

,,Bellatrix, Draco, pohrajte sa. Ale poriadne."

úvod ← / → 2.kapitola

Mohombi - Dirty Situacion ♥

Sat, 07 May 2011 15:38:47 +0200

Uch, ozývam sa....ten víkend mi síce nevyšiel s ním, ale jak som mu zavolala v piatok okolo obeda (nevedel, či stihne, tak mi dal číslo), ospravedlňoval sa, tak mu hovorím že nevadí, tak možno nabudúci týždeň. A on na to: ,,Dobre, nabudúci týždeň ťa ja pozvem na rande." A večer, jak sme kecali na chodbe, tak spomínal párty, lebo mama mi odišla na víkend preč, ale hovorím, že ja party nerobím, že sa mi neoplatí mamu klamať. Tak sa na mňa zahľadel. Hovorím: ,,Čo je?" A on: ,,Keby som nebol zadany, normálne po tebe vyštartujem!" Ja ústa dole...normálne som nevedela čo povedať.

Ach, ale dobre, k článku. Mohombiho zbožňujem...jeho pesničky sú úžasné, aj keď ich text v preklade nemá až taký význam ( v pesničke Bumpy Ride doslova hovorí : Chcem bum beng s tovjím telom) a super sa na nich tancuje. A jaky je úžasny on sám, ach jaj ♥ :P Dám tu text aj preklad :)

Dirty Situacion

Text

Yeah, Akon, Miss Fatty's are burning on the dancefloor
Red one, It's nice to be nice, Mohombi, It's even nicer to be nicer
Mohombi, Big time, Red one, sjoe!

Situation's dirty dirty, dirty dirty dirty dirty
Situation's dirty dirty, dirty dirty dirty dirty
Situation's dirty dirty, dirty dirty dirty dirty
Situation's dirty dirty, dirty dirty dirty dirty

She's a 66 hundred volts, danger in the disco
She drop it low, back it up, mami's on the floor
Shaking that booty oh yeah
Shaking that booty oh yeah
Shaking that booty oh yeah
Shaking that booty, miss fatty

I'm electrified, got my eye, spinning like a yo-yo
My money fly, in the sky, let the liquid flow
Time to get tipsy oh yeah
Time to get tipsy oh yeah
Time to get tipsy oh yeah
Time to get tipsy oh baby

Miss Fatty, your body, your body, your body's talking dirty
So dirty, so dirty, can't help but get it
Freaky, freaky, freaky, this situation's dirty
Dirty, dirty, oh wee-oh!

Miss Fatty, your body, your body, your body's talking dirty
So dirty, so dirty, can't help but get it
Freaky, freaky, freaky, this situation's dirty
Dirty, dirty, oh wee-oh!

She's like a highlight of the night, better than the baddest
Oh oh
Control my mind, please rewind so i can get some more
Shaking that booty once more

When I came in the place shawty wanna play me
If I look at the place man she would've maybe
If I gave her the rope man she would've hate me
Would, would, would've hate me
I can tell by the place man she would've blamed me
Wrap a dollar from my face when she would get up on me
And we all in the place being going crazy
Go go, going crazy

Well I know if I didn't get her she wouldn't be pleased
And I never forget her niggah for making her leave
It was the best situation yeah you wouldn't believe,
Would would, you wouldn't believe

After it all it that been done on me
She always wants to follow me
Girl you know you can follow me,
Ca, ca, call on me

Miss Fatty, your body, your body, your body's talking dirty
So dirty, so dirty, can't help but getting
Freaky, freaky, freaky, this situation's dirty
Dirty, dirty, oh wee-oh!

Miss Fatty, your body, your body, your body's talking dirty
So dirty, so dirty, can't help but getting
Freaky, freaky, freaky, this situation's dirty
Dirty, dirty, oh wee-oh!

Dirty girl, I'm the cleaning man I put my globes on
So I can clean your mess, girl,
You're rocking with the best body
Rocking with the best fatty
Working up your dress fatty
Working up your dress, dress

Miss Fatty, your body, your body, your body's talking dirty
So dirty, so dirty, can't help but getting
Freaky, freaky, freaky, this situation's dirty
Dirty, dirty, oh wee-oh!

Miss Fatty, your body, your body, your body's talking dirty
So dirty, so dirty, can't help but getting
Freaky, freaky, freaky, this situation's dirty
Dirty, dirty, oh wee-oh!

Situation's dirty dirty, dirty dirty dirty dirty
Situation's dirty dirty, dirty dirty dirty dirty
Situation's dirty dirty, dirty dirty dirty dirty
Situation's dirty dirty, dirty dirty dirty dirty

Preklad

Jo, Akon, ... pálení na tanečním parketu
Červená, to je hezké být hezký ..., je příjemné být příjemný
Mohombi ...

Situace špinavá, špinavá situace x 3
Ona je jako 66 sto voltov ... anděl v disco
Ona klesá dolní části zad to, maminka je na pohybu

Shakin, že kořist, ou, shakin, že kořist, ou X 2
... Jsem elektrifikovaná, mám oči točí jako yo-yo
Moje peníze létají v oblacích, ať trochu ...
Čas, aby se opilý, v pořádku, čas dostat opilý X2
O baby, tohle tělo, vaše tělo, vaše tělo, vaše tělo hledá špinavý

Špinavý, tak špinavý, špinavý může si pomoci (?), Zrůda to, že blázen
Situace je špinavý, špinavý špinavý, špinavý
Toto tělo, vaše tělo, vaše tělo, vaše tělo hledá špinavý
Špinavý, tak špinavý, špinavý může si pomoci (?), Zrůda to, že blázen
Situace je špinavý, špinavý špinavý, špinavý

Když jsem přišel do ... show (?) ...
Podívejte se do obličeje fanouška, že by ze mě (?)
Ale zapomenout na roli muže, kterého by se mi, by se mi
Byl jsem ale říkal, že by člověk místo obviňovali mě
Ale ... na mém obličeji se mi zapomenout
Baby jít v místě, začnou volat z valník (?), Ona bude valník z
Ale vím ... ona by neměla být rádi, nikdy na ně nezapomenu, aby jim dovolená

... By nevěřil, byste nevěřili

Po tom všem, bylo učiněno na mě, teď vždycky chce za mnou
Holka, ty víš, můžete volat na mě, na mě zavolej
Toto tělo, vaše tělo, vaše tělo, vaše tělo hledá špinavý
Špinavý, tak špinavý, špinavý může si pomoci (?), Zrůda to, že blázen
Situace je špinavý, špinavý špinavý, špinavý X 2
Špinavá holka, já jsem čištění muži Položila jsem rukavice
Tak jsem si vyčistit nepořádek, ty houpací s nepořádek tělo X 2
Pracovní šaty z vašeho těla, pracují mimo vaše šaty

Toto tělo, vaše tělo, vaše tělo, vaše tělo mluví špinavý
Špinavý, tak špinavý, špinavý může si pomoci (?), Zrůda to, že blázen
Situace je špinavý, špinavý špinavý, špinavý
Toto tělo, vaše tělo, vaše tělo, vaše tělo hledá špinavý

Špinavý, tak špinavý, špinavý může si pomoci (?), Zrůda to, že blázen
Situace je špinavý, špinavý špinavý, špinavý
Situace špinavý, špinavý, špinavý situace X 3

Btw. ten preklad je hrozný, niektoré veci ani nedávajú zmysel a napr. money bolo preložené ako myseľ!

Niekde by som poslala tých, čo to prekladali, ale mne sa to nechce celé opravovať, veď nejaký ti Angličania ste nie? ;)

Mohombi - I love you ♥

Sat, 07 May 2011 15:27:36 +0200

Druhá, tiež úžasná....:))

I love you

Text

You just forget about it

You must forget about her
They keep on telling me, but I don't wanna hear
My life is going under
Without you, nothing matters
The best part of me, has just disappeared

Oh, I knew it was true the first time I saw you
Why do you think I do?
All the things I do
Oh, who would think we'll end up?
Will I hate you?
It took one day or two, to say I love you

[Chorus:]
I love, love, love, love, you you you you you
No matter what's just going (I love you girl, you mean the world to me)
I love, love, love, love, you you you you you
Whatever happens girl

You know, that we were happy
Why go, to be unhappy
We never really tried, to make everything alright
You have a thousand questions
I will find thousand reasons
Why you should be with me?
And never say goodbye

Oh, I knew it was true the first time I saw you
Why do you think I do?
All the things I do
Oh, who would think we'll end up?
Will I hate you?
It took one day or two, to say I love you

[Chorus: 2x]
I love, love, love, love, you you you you you
No matter what's just going (I love you girl, you mean the world to me)
I love, love, love, love, you you you you you
Whatever happens girl

Now I know that I never should've let you go
I swolled my pride and I admit that I didn't always treat you right
Let me show, that we can be better enough than before
Give it some time, you'll find that it's worth the fight
But three little words, we've heard a million times
I've told you so many times but we don't know how
But three little words, can change your life
You came and you changed my life, that's why

[Chorus: 2x]
I love, love, love, love, you you you you you
No matter what's just going (I love you girl, you mean the world to me)
I love, love, love, love, you you you you you
Whatever happens girl

Preklad

Stačí zapomenout
Musíte zapomenout na ni
Oni pořád říkal mi, ale já nechci slyšet
Můj život se děje podle
Bez tebe, na ničem nezáleží
Nejlepší část mého já, má prostě zmizel

Ach, já věděl, že je to pravda, když jsem poprvé uviděl
Proč myslíš, že mám dělat?
Všechny věci, které jsem si
Ach, kdo by si, že jsme skončíte?
Bude tě nenávidím?
To trvalo jeden nebo dva dny, říct, že jsem tě milovat

[Chorus:]

I láska, láska, láska, láska, tě tě tě tě tě
Bez ohledu na to, co se právě děje (Miluji tě holka, ty znamenají svět pro mě)
I láska, láska, láska, láska, tě tě tě tě tě
Ať se stane dívka

Víte, že jsme byli šťastní
Proč jít, být nešťastný
Nikdy jsme opravdu snažili, aby vše v pořádku
Máte tisíc otázek
Najdu tisíc důvodů
Proč byste měli být se mnou?

A nikdy neříkej sbohem
Ach, já věděl, že je to pravda, když jsem poprvé uviděl
Proč myslíš, že mám dělat?
Všechny věci, které jsem si
Ach, kdo by si, že jsme skončíte?
Bude tě nenávidím?
To trvalo jeden nebo dva dny, říct, že jsem tě milovat

[Chorus: 2x]

I láska, láska, láska, láska, tě tě tě tě tě
Bez ohledu na to, co se právě děje (Miluji tě holka, ty znamenají svět pro mě)
I láska, láska, láska, láska, tě tě tě tě tě
Ať se stane dívka

Teď vím, že jsem nikdy měl jsem tě nechat jít
I swolled svou hrdost a přiznávám, že jsem se vždycky s tebou právo
Dovolte mi ukázat, že můžeme být lepší než předtím dost
Dejte mu nějaký čas, zjistíte, že stojí za to bojovat
Ale tři malá slova jsme slyšeli mnohokrát

Já jsem ti to říkal mnohokrát, ale my nevíme, jak
Ale tři malá slova, může změnit váš život
Přišla jsi a změnil můj život, to je důvod, proč

[Chorus: 2x]

I láska, láska, láska, láska, tě tě tě tě tě
Bez ohledu na to, co se právě děje (Miluji tě holka, ty znamenají svět pro mě)
I láska, láska, láska, láska, tě tě tě tě tě
Ať se stane dívka

Mohombi - Bumpy Ride ♥

Sat, 07 May 2011 15:10:40 +0200

Dokonalosť sama, či už hlas, alebo hudba,a lebo on sám, alebo tá erotika... :)

Bumpy Ride

Text

3x
I wanna boom bang bang with your body yo
We´re gonna rough it up before we take it slow
Girl let me rock you rock you like a rodeo
(It´s gonna be a bumpy ride)

I wanna pull you over, pull you under
Make your body surrender to mine
Ohhhhhhhhh
Girl you can make me suffer, do whatever
Cuz I know you´re one of a kind
Ohhhhhhhhh

Tell me who can love you (Nobody)
Hold you (Nobody)
Make your body wind, like me
You will never find someone like me

Who can love you (Nobody)
Hold you (Nobody)
Make your body wind, like me
You will never find someone like me

2x
I wanna boom bang bang with your body yo
We´re gonna rough it up before we take it slow
Girl let me rock you rock you like a rodeo
(It´s gonna be a bumpy ride)

Im´ma spin you around, push your buttons
Buy you plenty of stuff
Ohhhhhhhhh
Then I´ll take you down, to the bottom
Work you all the way to the top
Ohhhhhhhhh

Tell me who can love you (Nobody)
Hold you (Nobody)
Make your body wind, like me
You will never find someone like me

Who can love you (Nobody)
Hold you (Nobody)
Make your body wind, like me
You will never find someone like me

3x
I wanna boom bang bang with your body yo
We´re gonna rough it up before we take it slow
Girl let me rock you rock you like a rodeo
(It´s gonna be a bumpy ride)

On top of my love gain and you gonna get it tonight
I´m focused I´m ready girl I´m gonna give it to you right

I gonna pull you over, pull you under
Make your body surrender to mine
Girl you can make me suffer, do whatever
Cuz I know you´re one of a kind
Ohhhhhhhhh

4x
I wanna boom bang bang with your body yo
We´re gonna rough it up before we take it slow
Girl let me rock you rock you like a rodeo
(It´s gonna be a bumpy ride)

Preklad

ja chcem bum beng beng s tvojim telom yo
mozeme si to dat drsne predtym ako si to dame pomaly
dievca nechajma hojdat ta hojdat ako na rodeu
bude to hrbolata cesta

chcem ta vytiahnut vyssie stiahnut nizsie
nehaj tvoje telo podlahnut mi
dievca mozes ma nehat trpiet urobit cokolvek
pretoze viem ze ty si ta prava

povedz mi kto ta moze milovat ( nikto )
drzat ta ( nikto )
urob zo svojho tela vietor ako ja
nikdy nenajdes nikoho ako som ja

kto ta moze milovat ( nikto )
drzat ta ( nikto )
urob zo svojho tela vietor ako ja
nikdy nenajdes nikoho ako som ja

ja chcem bum beng beng s tvojim telom yo
mozeme si to dat drsne predtym ako si to dame pomaly
dievca nechajma hojdat ta hojdat ako na rodeu
bude to hrbolata cesta

ja chcem bum beng beng s tvojim telom yo
mozeme si to dat drsne predtym ako si to dame pomaly
dievca nechajma hojdat ta hojdat ako na rodeu
bude to hrbolata cesta

tocim sa okolo teba stlacam tvoje tlacidla
kupim ti vela veci
nehaj ma dat ta dole na samy koniec
pracuj celu cestu az na vrchol

povedz mi kto ta moze milovat ( nikto )
drzat ta ( nikto )
urob zo svojho tela vietor ako ja
nikdy nenajdes nikoho ako som ja

kto ta moze milovat ( nikto )
drzat ta ( nikto )
urob zo svojho tela vietor ako ja
nikdy nenajdes nikoho ako som ja

ja chcem bum beng beng s tvojim telom yo
mozeme si to dat drsne predtym ako si to dame pomaly
dievca nechajma hojdat ta hojdat ako na rodeu
bude to hrbolata cesta

ja chcem bum beng beng s tvojim telom yo
mozeme si to dat drsne predtym ako si to dame pomaly
dievca nechajma hojdat ta hojdat ako na rodeu
bude to hrbolata cesta

ja chcem bum beng beng s tvojim telom yo
mozeme si to dat drsne predtym ako si to dame pomaly
dievca nechajma hojdat ta hojdat ako na rodeu
bude to hrbolata cesta

na vrchole mojej lasky zisku to dnes vecer dostanes
som zamerany som pripraveny dievca dam ti to spravne

chcem ta vytiahnut vyssie stiahnut nizsie
nehaj tvoje telo podlahnut mi
dievca mozes ma nehat trpiet urobit cokolvek
pretoze viem ze ty si ta prava

ja chcem bum beng beng s tvojim telom yo
mozeme si to dat drsne predtym ako si to dame pomaly
dievca nechajma hojdat ta hojdat ako na rodeu
bude to hrbolata cesta

ja chcem bum beng beng s tvojim telom yo
mozeme si to dat drsne predtym ako si to dame pomaly
dievca nechajma hojdat ta hojdat ako na rodeu
bude to hrbolata cesta

ja chcem bum beng beng s tvojim telom yo
mozeme si to dat drsne predtym ako si to dame pomaly
dievca nechajma hojdat ta hojdat ako na rodeu
bude to hrbolata cesta

ja chcem bum beng beng s tvojim telom yo
mozeme si to dat drsne predtým ako si to dame pomaly
dievča nechajma hojdať ta hojdat ako na rodeu
bude to hrboľatá cesta

Nestíhačky- jedna z vecí, ktoré nenávidím!

Wed, 04 May 2011 15:44:07 +0200

Po dlhšom čase, ale predsa...mám par noviniek...o ktoré by som sa rada s vami podelila :) takže ak to niekoho zaujíma, perex...

Prepáčte, že som sa dlho neozvala, taktiež prepáčte SB, že osom vás neobehla, ale:

1. mala som málo času, teraz sa nám nahromadili aj písomky, lebo za chvíľu je tu jún a koniec roka

2. blbol mi blog.cz, vždy keď som chcela niekomu napísať komentár, vypísalo mi, že niečo nevyšlo a bla bla. Taktiež som sa nevedela prihlásiť na svoj blog.

3. som trochu mimo, keďže v piatok som do školy šla so susedom a od vtedy mám zmiešané pocity. Ak vás to zaujíma, čítajte ďalej.

V utorok večer prišiel, aby sa s mojou mamou dohodol, že ako v stredu s polystyrénom, ktorý mal prisť dávať aj so svojim bratom. S ním sme obidve kecali asi 15 min, a potom ešte ja s ním skoro hodinu. Musím povedať, že ma veľmi potešilo, keď som zistila, koľko máme spoločných názorov, a on sám mi to povedal, že je rád a že sa mu páči, ako rozmýšľam. Na druhý deň prišiel aj s bratom a dobre sme sa pozabávali aj pokecali, i keď o bezvýznamných veciach. Stihol však povedať, že aj keď má frajerku, vyzerá to bledo, že jej ma plné zuby, že je strašne žiarlivá+on zbil jej brata, a nevychádza dobre s jej rodinou. Nakoniec povedal, že s ňou sa asi rozíde a kúpi si motorku, čo som mu teda schválila. Jeho reakcia? ,,Budeš prvá, ktorú na nej povozým." A mne sa to zapáčilo a priznám sa, neviem sa dočkať, kedy to už bude. Mimoto, stále keď ho stretávam, nezabudne mi povedať, ako dobre vyzerám, aj keď niekedy vyzerám jak múmia(detail), väčšinou teda ráno.

V piatok som však neskoršie vstala a nejako som sa motkala, lebo som už bola poriadne nevyspatá. Vybehla som z domu na 7:29 a električka mi ide na 7:32, čo by som teda nejako úmornými silami a so šťastím stihla, ale keďže ja to šťastie nemávam, iba občas, pozrela som sa na parkovisko a tam stál on! Moja záchrana. Tak som na neho teda zakričala, ale s niekým telefonoval, takže som počkala. To už som tu briku vôbec nestíhala. Náš rozhovor teda vyzeral asi takto:

JA: ,,Ahoooj, však ma zachrániš?" (úškrn)

ON: ,,Dobre ranko. No čo ty?"

JA: ,,Ták, nemáš čas? Či ponáhľaš sa?"

ON: ,,Prečo?"

JA: ,,Hm, trochu som zaspala :D. A posledná brika, ktorou by som stihla do školy mi práve odišla."

ON: (úsmev) ,,Zaspala hej?"

JA: ,,No :D"

ON: ,,Tak sadaj," (úškrn)

JA: ,,Ach, ďakujem ďakujem. A vážne. Ťažká noc bola." (zasmiatie sa)

ON: Nasadli sme. Premerial si ma pohľadom. ,,Ale dobre vyzeráš." (ja usta dole)

JA: ,,Čoo? Veď sa na mňa pozri jak vyzerám. Kruhy pod očami, vlasy jak strašiak (stihla som ich len natočiť), nevyspatá som, och."

ON: ,,Veď to je sexy." (zase usta dole, potom rehot)

JA: ,,Tak diki no."

ON: Po chvíľke, jak sme vyšli z parkoviska.Viac pre seba: ,,Sakra, ale fakt dobre vyzeráš!" (to už bol konec pre mňa, už som sa len usmiala jak pako)

JA: ,,Ďakujem no, ale už dosť :P"

Potom sme sa ďalej bavili o jeho robote, že bol na služobke zase s jedným týpkom a spomenula som mu, že budem robiť na letnej terase, že nech ma príde pozrieť. Vraj ma Optimy dosť, lebo tam postretával ľudí, ktorým by sa najradšej vyhol (ktorý si hovorili akože kamaráti a ktorých poslal do piče), keď bol kupovať rádio do auta. No po chvíľke:

ON: ,,Tak prídem no. A ty keď budeš robiť, môžem ťa pozvať na drink?" (úsmev)

JA: ,,Tak, teoreticky by sa dalo, ale prakticky neviem. Keď tak skôr večer."

Potom sme už boli skoro pri škole a veľmi som sa rozhodovala, či som mu mala dať pucu na líce, alebo nie. Ťažké dilema no, ale viete čo plánujem? *Je mi jedno, že sa s ňou ešte nerozišiel, chcem sa ho spýtať, keď ho stretnem teraz do piatku, či by nechcel niekde v sobotu ísť, len tak vonku do prírody abo tak. Rozmýšľala som aj nad tým novým autosalónom Volva v Košiciach, ale neviem no. Poraďte, kde by sme mohli ísť, ak by súhlasil, aby som potom nezostala ako vyhúkaná sova.

Btw. ak ste si to prečítali celé, som vám fakt vďačná. A ak mi poradíte, budem ešte viac :) Naozaj je to pre mňa trošku dosť dôležité, takže by mi bodli rady :P

10- Osud

Sat, 30 Apr 2011 21:43:40 +0200

Je to tu!! Posledná kapitola! Je to moja prvá dokončená poviedka na tomto blogu, a som veľmi rada, že som ju dopísala. Stanovila som si to do konca apríla a dneska je presne posledný deň. :)
Do konca mája by som tiež chcela dokončiť aspoň dve poviedky a potm sa začne s novými. Viem, že toto veľa ľudí nečítalo ani predtým, no Simuš a Daduš, aspoň pre vás!

Btw, včera bol môj prvý deň v robote. Už ju mám istú aj na leto, ale nebojte, budem sa venovať aj blogu :)

Ráno som sa zobudila celkom vyspatá. Slniečko mi príjemne svietilo do izby a robilo z nej teplejšiu miestnosť. Dvihla som hlavu a pozrela sa na seba.

A dopekla! To, že som bola nahá a miesto vedľa mňa bolo ustlané ( mala som posteľ veľkú skoro ako manželskú), mi pripomenulo, čo sa minulú noc stalo.

Spala som s ním. Vyspala som sa s Eyesom. Podviedla som Reia. Podviedla som toho, koho milujem s tým, koho nenávidím. A ešte to bol môj prvý sex. Kurwa! Ako som mohla byť taká hlúpa? Ako som sa mohla nechať ovládať iba chvíľkovou túžbou? Ako som mohla skončiť s ním?

Obliekla som sa, telo ako bez duše a potom ma napadla jedna vec. Mal ochranu? Ja tabletky zatiaľ neberiem, takže čo ak náhodou...? Zachvela som sa pri pomyslení na to. Nemôžem byť tehotná.

No aby som sa uspokojila, išla som za ním. Musela som sa spýtať jednej slúžky, kde má izbu. Krátko som zaklopala a po jeho vyzvaní ďalej som vstúpila. Neviem, kto mal viac prekvapený výraz, ale asi on. Zrejme ma tu nečakal tak skoro.

,,Yashi..." vyšlo z jeho úst a jeho tón bol taký...láskavo-smutný? Neviem, ako to nazvať. Bolo to také zvláštne, stáť v jednej miestnosti oproti tomu, kto vás tak priťahoval a ešte s kým ste sa včera vyspali.

,,Mám iba jednu otázku," začala som. Prikývol, s pohľadom zakotveným na mojej tvári, mojich očiach a perách. Začala som sa cítiť trošku nesvoja.

,,Mal si...včera..." nevedela som sa vykoktať a tak som trochu sčervenala.

,,Mal som ochranu, neboj sa," odpovedal na moju nedokončenú otázku. A mne to vtedy všetko do seba zapadlo. Mal ochranu, a pritom ako mohol vedieť, že sa bude s niekým milovať?

,,Ty si to vedel," zašepkala som. Pozeral na mňa a nepohol ani brvou.

,,Ako si mohol? Veď chodím s tvojím kamarátom! Ako...prečo?," slzy sa mi tlačili do očí a ja som sa snažila udržať ich, aby nevyšli von. Pomaly sa ku mne priblížil a keď som uhla pohľadom, prstom mi chytil bradu a dvihol ju.

,,Chcel som niečo zistiť. A teraz som si úplne istý," odpovedal. Nevydržala som to a strelila som mu facku. Potom som sa rozplakala.

,,Prečo? Prečo takto? Mohol...mohli sme sa porozprávať. Mohol si sa inak správať! Mohol si mi povedať ty sám všetko o mojej minulosti! Mohla som si na všetko spomenúť! Namiesto toho si sa správal, akoby si ma nenávidel."

,,Yashi. Nikdy by som nedokázal nenávidieť ťa. Ty si tá, na ktorú som čakal. Ty si bola odmalička tá, ktorá mi vnášala slnko do života. Keď sme ťa s Kanonem opustili, urobili sme to pre tvoje dobro. A ja som sa naučil byť sám. No potom, keď si prišla do toho mesta, bola si tak blízko a ja som zatúžil po tvojej spoločnosti. Chcem ťa Yashi, a včerajšok bolo to najúžasnejšie, čo som zažil."

Niečo sa vo mne pohlo a začalo ma to príjemne hriať na duši. Začalo mi to našepkávať, že sa mám vykašľať na Reia a zostať s Eyesom. No nedokázala by som to. Moje srdce sa teraz akoby rozdelilo, no nedokázala som určiť, ktorá časť patrí ktorému z nich, a ktorá je väčšia. Eyes ma priťahoval a aj keď som si to nechcela priznať, milovala som ho. Rei bol zase ten najlepší človek, akého som kedy stretla, a bol to muž, s ktorým by som dokázala byť skoro najšťastnejším človekom pod slnkom a ktorého som tiež milovala. To slovo skoro mi rezonovalo v ušiach, ale prehliadala som ho.

Odrazu som si spomenula na svoj sen, v ktorom stáli Rei a Eyes proti sebe a volali ma. Stála som v strede a nedokázala som sa rozhodnúť, ku ktorému mám ísť. S obidvomi ma niečo spájalo, a bolo to silné. Bolo ti silné na oboch stranách. A sen sa končil tak, že keďže som sa nevedela rozhodnúť, tak oboch dostali lovci a ja som zostala sama. A to nechcem. Sama nechcem byť už nikdy viac. Eyes si na to možno zvykol, ale mne by to trvalo dlho a bolo by to ťažké. A možno by som to vôbec nezvládla.

,,Ja...potrebujem čas..." zašepkala som a nevedela som sa na neho už viac pozrieť. Keď však bol ticho, dvihla som hlavu a uvidela, ako kývol. Nechcela som to urobiť, nechcela! A aj tak som urobila tých pár krokov, natiahla sa za jeho perami a jemne ho pobozkala. Obmotal ruky okolo mňa iba na chvíľočku, potom ich pustil a rezignoval, keďže sa moje pery prestali pohybovať. Odtiahla som sa, oprela si čelo o jeho a potom som sa čo najrýchlejšie odtiahla a povzdychla si. Odkráčala som preč, už som sa radšej neotočila.

Ešte som nejako vydržala lúčenie sa s dedkom bez sĺz. Bola pri ňom aj teta Judith, ktorú som poprosila, aby sa o neho postarala. Podľa mňa sa majú radi oveľa viac, ako dávajú najavo. No prajem im to, ona je veľmi dobrá žena.

Slzy mi však začali stekať po tvári, keď som nasadla do auta a naštartovala. Pomaly som vyšla z dvora, cez slzy som videla trochu rozmazane aj na cestu, no teraz som tu nemohla zostať. Nemohla by som tu byť ešte ďalší deň s tým, že by vedľa mňa, ale v tej istej miestnosti bol chalan, s ktorým som poviedla Reia.

Pomyslenie na neho mi zase vrátilo zlé a smutné myšlienky do hlavy, ktorých som sa snažila zbaviť aspoň počas tejto cesty. Len teraz som sa vrátila z nemocnice, nechcem tam zase ísť.

Horšie však bude, čo poviem Reiovi. Mám mu klamať? Alebo povedať pravdu a riskovať, že ma opustí? On je jeden z ľudí, ktorý sú v mojom živote najdôležitejší. Neviem, akoby som prežila jeho stratu.

S veľmi stiahnutým srdcom a dychom som o pol dňa došla do jeho domu a chcela som odomknúť, keď som začula hlasy.

,,Oh nie, to nie," zašepkala som potichu, keď som spoznala obe hlasy. Patrili im. Čo tu však on robí? Ako sa sem dostal o toľko rýchlejšie ako ja? Jedine žeby....išiel letecky. Ach, sakra, prečo to ale robí.

,,Nie je mi ľúto, že to takto dopadlo. No neplánoval som to. Netušil som, že bude s tebou a ja som si nemohol pomôcť. Neobviňuj za to však ju," počula som Eyesov hlas. Už, už ma nadvihovalo, aby som tam vošla, no ešte som sa držala na mieste.

,,Vedel som, že to budeš ty. Vedel som, čo k nej cítiš. No nezmierim sa s tým. Mal som to byť ja, so mnou sa mala milovať, so mnou to mala zažiť. Ty nevieš, čo znamená milovať! Ja ju milujem!" vyštekol Rei a to už som nevydržala a vtrhla dnu. Moje uplakané oči, ktoré som upierala na nich obidvoch, Reia prekvapili a Eyesa viditeľne zraňovali.

,,Prosím...dosť," zašepkala som a znova prepukla v plač. Snažila som sa ovládať svoje emócie, no nešlo mi to ľahko. Obaja, ani jeden sa ku mne nevybral, čakali, kým sa trochu upokojím. A potom, keď som konečne dvihla hlavu, Reiov nahnevaný pohľad bol veľmi zraňujúci.

,,Yashi..." vyslovil a mne prebehla po chrbte husia koža.

,,Nechcela som! Prepáč mi to, Rei! Ja ťa milujem! Nechcela som to urobiť, neviem ako...ani prečo som..." trhane som sa snažila poprosiť ho o prepáčenie a zároveň mu dať vysvetlenie, no sama som ho nepoznala.

,,Prečo si spala s ním?" domyslel si uštipačne. Potom hneď však svoj hnev skrotil, keď videl, ako mi ubližuje.

,,Odpusť mi Rei, odpusť mi," šepkala som. Pomaly prešiel ku mne a objal ma. Cítila som sa v jeho náručí divne. Veľmi divne, akoby mi niečo chýbalo. Jemne mi vzal hlavu do rúk. Bolo mu jedno, že Eyes stojí asi 3 metre od nás, jemne ma pobozkal. Bozky som mu oplácala, no nebolo to ono. A potom som si po chvíľke priškrtene uvedomila, že Rei nie je ten, kto chcem, aby ma bozkával.

Jemne som ho od seba odtlačila a povzdychla si. Bude to ťažké. A ja teraz už vôbec neviem, čo mám robiť.

,,Prepáč Yashi, ale nepôjde to. Ja ťa budem stále vidieť s Eyesom a ty na to tak skoro nezabudneš. Nemôžeme ostať spolu, iba by sme si ubližovali..." Akoby som dostala po pysku. Tak toto som teda naozaj nečakala. Niečo vo mne mi hovorilo, že to tak bude najlepšie. A tým pádom budem mať voľnú cestu k Eyesovi. No to som zavrhla. Rei je príliš dobrý človek a toto si nezaslúži.

Prikývla som, no nedokázala som nič povedať. Iba som išla hore, zbalila si veci a vyšla von. Eyes bol preč a Rei sedel v kuchyni a držal niečo v ruke.

,,Toto ti tu nechal Eyes. Je to adresa jeho bytu, keby si sa rozhodla ísť bývať k nemu," vysvetlil a podal mi do trasúcej sa ruky papier. Bola to obálka a v nej aj peniaze.

,,Rei...," prehltla som hrču, ktorá sa mi usídlila v krku. Iba pokrútil hlavou a mne bolo jasné, že je zbytočné niečo hovoriť, alebo vysvetľovať ohľadom toho, čo sa stalo. Slzy mi opäť stekali po tvári, keď som vychádzala z jeho domu a zavolala si taxík. Nemohla som ísť k nemu, radšej som sa vrátila do hotela. Predpokladám, že s prácou v Reiovom bare som skončila, no možno ma tam bude trpieť, lebo peniaze budem potrebovať.

Taxík naštartoval a pohol sa vpred. No jak sme bočili iba pár ulíc ďalej doľava, všimla som si dvoch chlapov v čiernom. Mali tam napísané polícia, no ako sa vydali za nami, vedela som o čo tu ide. Lovci.

,,Prosím vás, mohli by ste trošku zrýchliť?" opýtala som sa slušne a ten taxikár prikývol. Zrýchlil ale iba o trošku, takže sme boli tam kde aj predtým. Policajné auto však začalo o chvíľku húkať a rozsvietili sa mu svetlá, čo toho taxikára znervóznilo a zastavoval. Rozmýšľala som, čo by som mala urobiť.

Ako prvé som rýchlo vytočila Reiove číslo, a povedala som iba lovci a ulicu, kde sa nachádzam. To isté som urobila aj keď som zavolala Eyesovi a hneď som ho zrušila. Prosím, nech to pochopia. Taxík zastavil úplne a tí dvaja policajti sa vybrali ku nám. Taxikár si pripravoval licenciu a vodičský+ technický preukaz, zatiaľ čo ja som rozmýšľala, ako by som najľahšie zdrhla.

Pripravovala som sa, že vybehnem druhou stranou, no rozdelili sa, a tak som už nemohla čakať. Rýchlo som vybehla z auta, kufor som tam nechala a utekala som do parku. Dúfam, že tam bude dosť ľudí. Začula som výstrel, a pevne som dúfala, že to neschytal ten taxikár.

Vždy som v živote mala smolu, tak prečo by to teraz malo byť iné? Videla som v parku iba jedného človeka, a aj to bol bezdomovec, ktorý sa tackal a potom spadol do kríkov. Fajn, veď prečo nie. Zrejme preto tu neboli žiadni ľudia, lebo bolo skoro 10 hodín večer. Povzdychla som si. Sama proti dvom nemám šancu. Akoby sa mi to potvrdilo, odrazu ma niekto schmatol za vlasy a hodil do stromu.

,,Mám ťa," sykol a vrazil mi facku.

,,Chceš sa hrať? Pohrajme sa ešte," povedal hlasom plným hranej radosti a odhodil ma nabok.

,,Utekaj," vyhlásil, no ja som sa nepohla. Nemohla som. Nedokázala som to. Ak je toto môj koniec, nebudem pred ním utekať. Je to Osud, ktorý postihne všetky Deti osudu, ako to vždy tvrdil Kanone. A mal pravdu. Narumi nás nezachráni. Je slabý. Kjotaka mu nedal dosť skúsenosti a on sa toho ešte má čo učiť. A my nemôžeme čakať.

Zavrela som oči a čakala na výstrel. Ten som začula, ale nič som necítila. Otvorila som oči a pozrela na postavu kľačiacu predo mnou, ktorá sa o chvíľu zvalila na zem. Rei.

Eyes stál za tým lovcom a prebodol mu telo nožom. Nezabil ho, no na dosť dlho spacifikoval a pre istotu mu zaviazal ruky. Kľakla som si k Reiovi a začala plakať.

,,Rei...prečo si to urobil?" zašepkala som, hlas sa mi triasol.

,,Pretože ťa milujem. A chcem, aby si bola šťastná. So mnou nebudeš, ale s ním ano," hodil očami k Eyesovi, ktorý stál ďalej a na všetko sa pozeral smutnými očami. Bol to aj jeho priateľ sakra!

,,Rei...aj ja ťa milujem," zašepkala som a poslednýkrát ho pobozkala. Pohladil ma po tvári.

,,Buď šťastná. Buď šťastná s ním, keď so mnou si to nedokázala."

,,Rei, čo to...?"

,,Vravím? Videl som, ako si na neho pozrela. S ním budeš šťastná, uvidíš. Sľúb mi to," zachraptil. Prikývla som, čo iné som na to mala povedať? Poslednýkrát som ho pobozkala na čelo a on vydýchol.

,,Ach Rei...!" zakričala som a plakala. Sedela som tam hodných 15 minút, pokiaľ ma nevzal Eyes do náručia a neutešoval ma. No ja som to teraz nepotrebovala. Rei zomrel kvôli mne, mne! Som nikto, on bol niekto.

,,Čo...čo s ním...urobíme?" opýtala som sa medzi vzlykmi. Eyes sa na mňa pozrel, akoby sa rozhodoval, či mi to má povedať.

,,Ututláme to. Stretnem sa s jeho otcom a poviem mu pravdu, on o Deťoch Osudu vie, no novinám povieme iný príbeh. Teba sa do toho pokúsime nevťahovať, dobre?" Prikývla som, aj keď som ho veľmi nevnímala. Moje srdce doslova puklo a polovica z neho ostala pri Reiovi. Dúfala som, veľmi som dúfala, že ta druhá polovica bude väčšia. No teraz som dobre vedela, že by som nedokázala byť s Eyesom.

O pár dní bol pohreb, kde som samozrejme ísť chcela a aj musela, zo slušnosti. Jeho otcovi som sa predstavila ako jeho priateľka, aj keď sme sa pár minút predtým rozišli. Povedal mi nech hocikedy k nemu prídem na návštevu, že ma rád uvidí. Neobviňoval ma za to, čo sa stalo jeho synovi, aj keď som na tom veľkú vinu niesla ja.

Eyes mi navrhol, aby som išla bývať k nemu, no ja som nemohla. Veľmi pomaly a ospravedlňujúco som mu to vysvetlila, a ja som dúfala, že to pochopil. I keď som to Reiovi sľúbila, nedokázala by som to. Až teraz, keď tu už Rei nie je, som si uvedomila, akú veľkú chybu som urobila. Aj keď som ju neľutovala, bola som z toho trochu mimo.

V závete sa písalo, že Rei mi prenechal niekoľko barov. Takže som pracovať nemusela, iba som podniky vlastnila a peniaze išli mne. Takisto mi odkázal ten dom a autá, no nedokázala som tam bývať. Autá som si nechala, no dom som predala, samozrejme som sa poradila s jeho otcom. Ten súhlasil.

Postavila som si nový menší dom na opačnej strane mesta. Kým sa postavil, odišla som k dedkovi a všetko mu vyrozprávala. Utešoval ma a jeho múdre slová mi tak chýbali a hlavne pomohli. Len vďaka nemu som si uvedomila, že ak sa teraz budem trápiť a budem ďaleko od osoby, ktorú milujem, bude to pre mňa horšie. Takže jeden deň mi dedko naložil všetky veci do auta a ja som znova absolvovala 13-hodinovú cestu za Eyesom. Keď som mu zaklopala na dvere, skoro neuveril svojím očiam. A keď sa usmial a z jeho očí začala sršať láska, nevydržala som to a hodila som sa mu okolo krku. Milovali sme sa, no na našom vzťahu bolo divné to, že sme si to nikdy nepovedali. Možno z úcty k Reiovi, možno preto, čím sme si prešli. Každopádne sme to vedeli a cítili, a to nám stačilo.

Sasori´s Theme song

Tue, 26 Apr 2011 22:21:19 +0200

Prečo mám z tej hudby husiu kožu a celá sa chvejem? Blbá otázka, ale je to tak. A ak si s tým nedám pokoj, chytia ma zlé pocity, ktorým sa chcem vyhnúť, takže dobrú noc...

PS: ILY, Sasori ♥

Gallery: Mizunata & Sasori

Tue, 26 Apr 2011 09:02:25 +0200

Zdravím lidišky, tak som konečne naspäť z chaty, prišla som už včera, ale bola som taká unavená, že som nevládala ani pozerať na monitor :D

Ale kedže som ešte po pár blogoch prešla, a narazila som na babu, ktorá ma tiež rada Sasoriho ( hovorím rada, pretože nikto k nemu necíti to, čo ja) a na blogu má obrázky s ním (upravené), tak som sa rozhodla, že aj ja tu budem pridávať obrázky nás so Sasorim, pretože ich mám dosť veľa už (baví ma hrať sa vo photoshope) :P A ja dúfam, že mi ich okomentujete :)

Neopovážte sa ich kopírovať!!!!!! Ani so zdrojom!!! Ak ich niekde nájdem, automaticky to nahlasujem!!
A teraz...vás poprosím názory :D

Rezidencia Malfoyovcov ~ úvod

Sun, 24 Apr 2011 22:00:00 +0200

Prvá poviedka na HP...dúfam, že keď ste hlasovali za tento pár, že to aj tí dotyční budú čítať! Inak vŕŕ! ^{a myslim to važne xD} Bolo tam 11 hlasov, takže minimálne 8 komentov, inak new nebudze ...^{(vyhodňarka sa nezaprie)}!!

Rozhodujúca bitka. Všetci sme vedeli, že raz príde, avšak ani jeden z nás netušil, ako skončí. Polovica z nás, ktorý sme boli na tej dobrej strane, skončila mŕtva. Ron zomieral a ja som mu nemohla pomôcť, iba kvôli nemu! Nenávidím ho, nenávidím celú jeho rodinu. Harry skončil tiež zle, avšak Temný pán na tom bol horšie, pretože on zavelil na ústup. Veľa z nás stihlo utiecť a aj keď mi Harry chcel pomôcť, nemohol. Bol taký oslabený, že ho pán Wesley podopieral, aby mohli odísť, aby nebolo ešte viac mŕtvych. Presviedčal ho so slovami, že sa po mňa vrátia a že som dosť silná, že to zvládnem.

Ja som zostala v jeho rukách, v jeho odporných rukách, ktoré sa mi hnusili. Snažila som sa utiecť, no bolo to márne. Hlavne jeho prútik pritlačený k môjmu krku mi to nijak neuľahčoval. Uvoľnila som svoje telo z kŕča, no to mi len viac pridalo na hneve a na nervozite. Čo so mnou urobia?

Akoby mi čítal myšlienky, uškrnul sa, no nie tak, ako stále v škole, ale nejako zvláštne a trochu melancholicky. Začínala som blázniť? Alebo som bola až tak oslabená zo zranení? Keď som si na to spomenula, ruka ma začala pekelne bolieť a kolená sa mi podlamovali, takže som nakoniec bola rada, ale fakt iba máličko, že ma drží.

Môj dočasný výpadok pocitu, že je lepšie, že ma drží sa hneď vytratil, keď sme sa spolu s jeho tiež doráňanou rodinou premiestnili do ich sídla. Vtedy som pocítila pravý strach. Kliatby a kúzla, ktoré jeho rodina preferovala, či už vzdialenejšia, ako bola napríklad Bellatrix Lestrangeová, a ktoré som ani ja sama nepoznala ma desili. Bolesť nebola nikdy mojou silnou stránkou. A jeho teta bola naozaj šialená, čo môj strach len prehlbovalo. Čo so mnou bude? Uvidím ešte niekedy Harryho, Ginny a ostatných? Nebudem na Ronovom pohrebe, no uvidím aspoň jeho hrob? A moji rodičia? Budú ma pohrešovať, alebo stále dúfať v môj návrat?

Tieto otázky ma prenasledovali po celý čas, kým som čakala v temnej miestnosti, bez jediného okna a bez svojho prútika, ako niekto vojde a povie mi, aké bolo ich rozhodnutie.

09 - Minulosť

Sat, 23 Apr 2011 16:00:00 +0200

Simonka, no verila by si tomu? Ja to dopíšem! :D a tiež aj Daduška. myslím, že čítala túto poviedku, tak vám dvom ju špeciálne venujem :) Je to pravdepodobne preposledná kapitola :)

Prednastavený článok! ^{stále som na chate :D}

Eyes odišiel, moje myšlienky s ním. Mala som pocit, že sa povraciam. Nikdy v živote som sa takto skľúčene necítila. Eyes prišiel nápadne až niekoľko hodných minút, ako odišiel Rei, takže mi bolo jasné, že to nechcel pred ním hovoriť.

Ale je smiešny. Čaká snáď, že budem pred ním mlčať? Pred tým, koho milujem? Počkať...možno práve to chce. Aby som mu to povedala. Nemám ani tušenie, čo mi chcel povedať tou minulosťou. Čo môže byť také hrozné? Že by som až váhala, či to Reiovi povedať?

Nedozviem sa to inak než z historických archívov mojej rodiny. A tie sú v Saito, čo je na druhom konci krajiny, dopekla! Nadávala som Eyesovi, že mi dal takého chrobáka do hlavy, nadávala som sebe, že som sa nechala tak ľahko vytočiť. A potom som z únavy vyčerpane zaspala.

Na druhý deň ma prepustili. Rei mi nechal kľúče od domu, za čo som mu bola vďačná. Nemusel to robiť, keď tu nie je, no ako vidím, verí mi. A pozná ma už dosť na to, aby vedel, že by som sa v tom hoteli cítila osamotená. A ako som ešte zistila, Rei mi nechal pred nemocnicou aj auto. A kľúčiky? Zasmiala som sa, keď som ich našla v kabáte. On naozaj myslí na všetko, ja ho fakt milujem.

Šoférovala som veľmi opatrne. Neviem si predstaviť, ako by vyvádzal, keby som niekde nabúrala. Zrejme by hneď dal otočiť let, len aby tu bol a uistil sa, že nezomieram. Uškrnula som sa.

Dom bol uprataný, všetko na svojom mieste a plno jedla v chladničke. V duchu som mu poďakovala a pustila sa do rabovania chladničky. Bola som teda poriadne hladná. Jedlo v nemocnici mi nechutilo, ale vlastne ako skoro každému. Na chvíľku som zapla telku, ale zase ma prepadli tie myšlienky.

,,A dosť," zakliala som, postavila a išla hore do izby. Do menšej cestovnej tašky na plece som nahádzala pár kúskov oblečenia, nejakú vodu na cestu, kúsky suchého jedla a hodila som to do auta. Cesta mi bude trvať minimálne 13 hodín, bože. Prečo som musela žiť tak ďaleko? Takto sa nestihnem vrátiť do dvoch dní, potrebujem aj spánok. A ešte ma k tomu bolí ruka a rebrá, ach bože. Schmatla som prvý papier, ktorý som videla na stole a vytiahla pero zo zásuvky. Rýchlo som tam naškrabala odkaz Reiovi.

Rei,

Prepáč, že som odišla z domu a nič som ti nepovedala. Iba som potrebovala ísť domov a je to dosť ďaleko, takže sa nestihnem vrátiť pred tebou. Mrzí ma to, dúfam, že sa vrátim čo najskôr. Neboj sa o mňa, je mi dobre a nič sa mi nestane. Ani sa nenazdáš a budem naspäť.

Yashi

P.S.: Milujem ťa!

Lístok som položila na stolík hneď v predsieni a s povzdychom vyšla vonku. Nasadla som, naštartovala a vyrazila preč z mesta. O hodinu, keď už som bola asi 70 km za mestom, som si uvedomila, ako mi to všetko chýba a to som len chvíľu preč. Chýba mi Reiova hrejivá náruč, jeho bozky, jeho oči a vôňa. Zatriasla som hlavou. Za tri dni budem opäť pri ňom. Teraz musím urobiť niečo iné.

O niekoľko hodín som sa zastavila na benzínovej pumpe a natankovala plnú nádrž. Aj tak najviac peňazí dám teraz za benzín a aké to šťastie, že mi Rei nechal auto. Vlastne ich mal viac, takže sa nedivím. Zjedla som bagetu, ktorú som si tam kúpila a ktorú mi veľmi ochotný predavač aj zohrial v mikrovlnke. Kúpila som si ďalšiu vodu a opäť sadla za volant.

Po ďalších hodinách som konečne dorazila na miesto. Zaparkovala som pred veľkou usadlosťou, ktorá vyzerala veľmi bohato a trošku staršie. Vyzerala ako sídlo nejakého staršieho panovníka. Vlastne to aj bola pravda. Jediný pravý člen rodu bol po smrti mojich rodičov môj dedko. Babka zomrela pred piatimi rokmi a rodičia pred tromi, takže od vtedy tu žijeme len my dvaja s množstvom služobníctva. Teda žili sme. Dokým som sa nerozhodla urobiť niečo so svojím osudom.

Vyšla som po pár schodoch a vytiahla kľúč spod kvetináča. Otočila som a stále to fungovalo- nikto ho nevymenil ani za ten čas, čo som bola preč. Otvorila som veľké drevené dvere a vošla dovnútra. Nikde som nikoho nevidela, tak som sa rozhodla najprv sa prejsť. Prešla som niekoľko veľkých miestností a skoro nikde nikto nebol. Na záhrade som videla asi troch ľudí, ako niečo robia, no nezaujímali ma. Jedného som našla dole v pivnici, niečo tam upratoval. A dvoch som našla v kuchyni. Vedela som, kde bude môj dedko, no jemu som nechcela hovoriť, prečo som sa vrátila. On možno ani netuší, že som prekliata.

Chcela som čo najrýchlejšie vyjsť na povalu. Vedela som, že tam rodičia celý čas schovávali všetky možné dokumenty, útržky z novín a fotky. Nechápala som prečo, toľkokrát som chcela vidieť seba na fotke, ako som bola malá. Chcela som vidieť svoj bezstarostný úsmev a zamyslieť sa, či sa môj dnešný úsmev aspoň trochu s tým detským podobá, pretože som si ho nepamätala. Nepamätala som si skoro nič z môjho detstva. Nikdy ma tam však nepustili. No dneska odhalím celé to ich tajomstvo.

,,Kde si sa vybrala, vnučka moja?" ozval sa spod mňa prívetivý mužský hlas. A sakra, zakliala som. Zrejme ten plán nebude taký ľahký, pomyslela som si.

,,Ahoj Dedko. Teraz som len prišla," povedala som a zišla k nemu dolu. Objala som ho a dala mu pusu na líce.

,,Veď vidím. Asi sa už veci dosť posunuli čo?" uchechtol sa. Ako si mohol teraz robiť srandu? A čo tým vôbec myslel?

,,Neviem čo máš na mysli," odvetila som.

,,Ale vieš...poďme do obývačky, Judith nám urobí čaj," podal mi ruku. Chytila som sa jej a išla s ním do obývačky. Judith prišla naozaj za krátku chvíľku aj s čajom. Sadla si ku nám a starému otcovi to zrejme nevadilo, takže to, čo mi chcel povedať, ona už zrejme vedela.

,,O čo ide?" opýtala som sa a zatvárila sa čo najviac nechápavo. Obaja si ma premerali pohľadom.

,,Stretla si sa s Eyesom?" opýtala sa Judith a usmiala sa. Ako sa môže usmievať? Hlavne keď sa pýta na toho protivného chalana?

,,Hej, ale počkať-" začala som a moja pusa sa zase zavrela, keď som do obývačky videla vstúpiť jeho. Tlak, ktorý mi určite musel stúpnuť, som sa snažila ignorovať, ale moje nervy to nezvládali. Čo tu ten robí?

,,Nebudem Vás vyrušovať, Igano-sama, iba som chcel pozdraviť Yashi. Uvidíme sa neskôr," poklonil sa k môjmu dedkovi a odišiel. A ja som tupo pozerala na mieste, kde stál pred chvíľou. Prečo sa poklonil? Síce, správne by sa to malo robiť. Ale už dávno sa takéto spôsoby neuznávajú. A oslovil ho menom, čo znamená, že majú bližší vzťah ako len náhodný okoloidúci. A to sa mi už vôbec nepáčilo.

,,Yashi, viem, prečo si prišla. Eyes mi to povedal. Vlastne som mu povedal, nech ti to odkáže. Potrebuješ vedieť všetko, inak ti bude v živote stále niečo chýbať."

,,Čo všetko? Prečo je povala zamknutá?" opýtala som sa, čo som aj chcela.

,,Ja mám kľúč ale dám ti ho potom."

,,Ehm, a nemohol by si teraz? Bude to len minútka," skúsila som to. Potriasol hlavou. ,,Prečo?"

,,Pretože ti to najprv poviem a až tak ti dám kľúč," neústupne povedal. Tak som teda rezignovala a čakala, čo z neho vypadne.

,,Tvoji rodičia pred tebou vždy chceli utajiť, že si jednou z nich. No ja som s tým nesúhlasil. Všetky informácie, ktoré mali o Deťoch Osudu schovávali na povale. Raz si sa tam dostala, keď si mala 10 rokov. Eyes s nami býval s Kanonem od tvojho narodenia, vtedy mali vlastne len rok a Kanone 2 roky. Niektoré veci si sa dozvedela, no mama ťa pri tom pristihla a ty si chcela ujsť aj s nejakými fotkami. Potkla si, skotúľala sa zo schodov a narazila si hlavu. Nič vážne sa však nestalo a v nemocnici povedali, že to nebude mať nijaké následky. Vtedy sa mama rozhodla, že doktori nejako musia zariadiť, aby si stratila pamäť. Neviem, ako sa im to podarilo, myslím že ťa nakoniec operovali a ty si zázrakom zabudla, že si niekedy niečo čítala o Deťoch osudu a videla nejaké fotky. Eyes s Kanonem s tým nesúhlasili, no nemali inú možnosť ako mlčať. Potom odišli k inej žene, ktorá sa o nich starala, až kým sa po 16 neosamostatnili. No a tým, že si stratila pamäť, si ani nepamätáš, že sa celých 10 rokov o teba Eyes a Kanone starali ako o svoju sestru. Toľko ste spolu zažili, boli to fakt krásne roky tvojho života. Bol som smutný, že to tak skončilo, no nemohol som nič urobiť. Tvoja mama bola naozaj prísna a veľmi neústupná, čo sa týka týchto vecí. No mali ťa s otcom veľmi radi."

A ja som na to nevedela nič povedať. Iba som sedela, prechádzala pohľadom z dedka na tetu Judith a vstrebávala, čo mi tu teraz povedali. Moja mama ma nechala zoperovať iba kvôli tomu? Chcela, aby som zabudla na to, čím som? Zabudnúť na to, že som Prekliata sa nedá! A aj tak sa to v deň svojich 15 dozvie každé dieťa.

,,Ako mohla...?!" nedokončila som svoju otázku, ale určite si to domyslia. V mojom hlase sa miešala prímes hnevu a bolesti.

,,Chcela ťa chrániť, tak ako aj Eyesa a Kanoneho, no oni boli veľmi tvrdohlaví, nevedela ich presvedčiť o svojej pravde," odpovedala teta Judith. Potriasla som hlavou a snažila sa upokojiť. Cítila som, ako ma začali páliť oči. Nechcela som plakať, nie teraz. Keď budem sama, možno.

,,Kľúč," povedala som smerom ku dedkovi. Bez slova mi ho podal a ja som čo najrýchlejšie chcela zmiznúť za dverami, ktoré viedli na povalu. Zamkla som sa a posadila sa na zem ku kope škatúľ. Nezdržiavala som svoje ďalej slzy, nechala som ich, nech stekajú, zatiaľ čo som otvárala škatule a vyťahovala z nich albumy s fotkami, nejaké videopásky a samostatné fotky. V jednej škatuli boli len samé útržky z novín, povystrihované články a fotka iných osôb. A keď som sa na nich lepšie zahľadela, spoznala som na nich Kosukeho, Kanoneho, Eyesa a Rio. Rjoko tu nebola. Ku každému z nich bol nejaký článok. Všetky som vrátila naspäť, iba článok o Eyesovi som si začala čítať.

PO chvíľke som ho zložila a ešte viac som sa rozplakala. Rodičia sa ho vzdali? Iba kvôli tomu, že je Prekliaty? Ako to mohli urobiť? Teraz možno kvôli tomu sa z neho stal bezcitný človek. No bolo to hnusné. Bolo to ešte horšie, než čo spravila moja mama. Neviem si predstaviť, ako sa musel cítiť.

Prešlo veľa času a ja som zaspala, zahrabaná všetkými vecami zo škatúľ. Všetko tam boli krásne fotky, ako som bola malá, na koni, so psíkom, s mamou a ockom. Všetko toto tu ležalo roky iba kvôli tomu, že mama nechcela aby som to vedela. Aj tak to robila zbytočne a ja som prišla o veľa krásnych spomienok. Nech by sa stalo čokoľvek, toto jej neodpustím.

Zišla som dolu, tvár a oči rozmazané od špirály a bolo mi srdečne jedno, či ma niekto takto uvidí. Keď som však prehádzala okolo kúpeľne a z nej vyšiel polonahý Eyes, dobre som so sebou nesekla. Červeň sa mi nahrnula do tváre a fakt som musela vyzerať komicky. Eyes ma prebodával pohľadom, no ja som sa neudržala a prešla som ho od pasu hore. Zakotvila som v jeho očiach a čakala, kedy ma on prepustí, lebo ja som to nedokázala. Neurobil to. Priznávam, že hneď ako som uvidela jeho telo, napadli ma hriešne myšlienky. Takto by som mala rozmýšľať pri Reiovi, nie?

Neviem, prečo som potom urobila to, čo som urobila, možno mi prišlo ľúto to všetko, vykročila som k nemu, s pohľadom v jeho očiach, ako zhypnotizovaná a objala som ho. Telo mal po sprche horúcejšie ako je normálna ľudská teplota, no ja som sa napriek tomu zachvela. Nič neurobil, ale ako som zacítila jeho dych na mojom krku, som sa zrazu prebrala a odtiahla sa.

,,Prepáč, ja...prepáč," vysúkala som zo seba a utiekla som smerom k mojej izbe. Radšej som sa ani neobzrela. Zabuchla som dvere a ľahla si. Prečo ma neodsotil? Prečo nič neurobil? Prečo ma nechal, aby som to urobila? Chcel to snáď?

Pri poslednej myšlienke som sa zatriasla. Nie, to by byť nemohlo, od začiatku je ku mne odporný a udržiava si odstup, pritom sme vraj spolu vyrastali. ,A možno to je ten pravý dôvod toho všetkého´ šepol nejaký hlások v mojej hlave.

Trochu nervózna som si ľahla a zaspať som nemohla. Takže keď sa potichu otvorili dvere do mojej izby, pozorne som načúvala a snažila sa zachytiť niečo v tej tme. Keď sa pod jedným uhlom vonkajšieho svetla zaleskli tej osobe vlasy do strieborna, pochytila ma panika a zároveň vzrušenie. Čo sa to so mnou deje?

Skoro som ani nedýchala a zatvorila som oči. Hodných niekoľko minút sa nič nedialo, čiže keď som odrazu ucítila ako so svojimi prstami prechádza po mojej tvári, trhla som so sebou.

Nič nepovedal, iba otiahol ruku, sadol si na kraj postele a oplácal mi pohľad. Hľadela som sa na neho. Nie len pozerala, ale hľadela. Predtým som si nevšimla, aké ostro krásne oči, príjemne črty tváre a lesklé vlasy má. Teraz som si ho dobre obzrela a jeho krása mi skoro vybila dych.

Nie, ja mám Reia. Je to však správne? Milujem ho? Nemala by túžba a láska ísť ruka v ruke? Potom prečo ma chalan sediaci na mojej posteli tak odrazu priťahuje? Akoby som si až teraz uvedomila, kto to je a ako vyzerá.

Pomaly som natiahla ruku a uchopila do nej tú jeho. Pocítila som náhlu nutnosť dotknúť sa jeho pokožky. Prekvapene na mňa pozrel, no nestiahol ju. Naopak, pridal druhú ruku a uchopil moju.

,,Prepáč Yashi, viem, že to nie je správne, ale nemôžem si pomôcť..." zašepkal odrazu a mne z jeho slov nabehla husia koža. O čom to preboha hovorí?

Skôr, než som o tom mohla začať uvažovať, ma pobozkal. Vášnivo, dravo, sladko a jemne, takýto bozk som ešte v živote nezažila. Reiove bozky boli krásne, ale nebolo v nich to, čo je v tomto. Keď som si spomenula na Reia, chcela som sa odtiahnuť, ale nenašla som na to dosť vôle. Eyesove bozky vo mne vyvolávali vzrušenie, aké som doteraz nepocítila.

Ruky obmotal okolo môjho pasu a prisunul sa bližšie ku mne. Výskala som mu vlasy, ktoré mu jemne splývali na ramenách. Zašiel rukou na moju holú pokožku a ja som cítila, ako to miesto horí. Netlačil na mňa, zrejme vedel, že som ešte s nikým nespala. Ale ja som nad tým nechcela polemizovať, a už vôbec nie v takejto chvíli. Potrebovala som ho, tak ako kvety potrebujú vodu a človek kyslík. Chcela som ho cítiť celého. Chcela som, aby to konečne urobil.

Nič som nemusela hovoriť, za chvíľu sme boli obaja nahý a natoľko vzrušení, až mi to pripadalo nemožné a choré. A keď do mňa vnikol, pocítila som slabú bolesť, ktorú však hneď nahradila vášeň tak obrovská, až som myslela, že to neustojím. Vymieňali sme si horúce bozky a naše stony spolu splývali. Vyvrcholili sme v rovnakej chvíli.

Eyes si ľahol a mňa si stiahol na seba. Spokojne som sa nechala unášať jeho teplom a vôňou a zaspala som mu v náručí.

10. kapitola

Chata chatičká :D

Sat, 23 Apr 2011 08:51:17 +0200

Dobré ráno, áno, čítate dobre :D

Idem na Veľkú noc na chatu, inak by som sa asi zbláznila! Nenávidím Veľkú noc! Jediné, čo na nej mám rada, sú tie čokoládové vajcia! A aj tak je to na hovno, lebo z nich priberiem a potom môžem zase chudnúť ^{jak keby som to robila -.-} A ešte jedna vec je na VN dobrá! Syrek od babky a cvikla s chrenom + hrudka(to je teda dobrota a áno, dobre rátate, sú to tri veci, ale v podstate jedna, lebo je to JEDLO). Inak je to o hovne, ak nie mokrá, tak smradľavá od voňaviek plus dobitá prútom! A ak sa Vám poštastí, tak aj všetko naraz, čo je už teda totálne na pi*u! Prepáčte za sprosté výrazy.

Ale k veci, prednastavila som aspoň dve články, dúfam, že keď sa vrátim, nebude sa to tu ozývať prázdnotou. Sbečka obehnem ešte teraz, _{so no stress!} Bye detičky a prajem veľa vodičky!! (lebo ja nebudem mať žiadnu, lol :D)

Gallery by Syrkell

Thu, 21 Apr 2011 17:38:53 +0200

Prvá galéria obrázkov po obnovenej funkčnosti ;) Mne osobne sa veľmi páčia...

Toto je len jedna tretina jej výtvorov, ak by ste chceli vidieť ostatné, stačí sa juknúť na jej účet :)

Sbečka :)

Mon, 18 Apr 2011 15:24:26 +0200

Rozhodla som sa pre menšie rozdelenie, pretože všetky Sbčka, ktoré mám, nie sú TOP, aj keď vás mám tiež rada, ale niektoré sú proste nenahraditeľné :) Dúfam, že sa na mňa za to nenahneváte ;)

Nečinnosť + super víkend

Sat, 16 Apr 2011 10:32:09 +0200

Áno, nový layout, no len včera som ho nastavila. Prepáčte, že som tu nebola veľmi dlho, ale škola bola tento týždeň strašná, keďže som 3 týždne chýbala a všetko si musela dobrať. Čo sa týka víkendu s Nover a Kumiko, bolo to naozaj úžasné :P Sobotu som si poriadne užila, aj keď sa už aj schyľovalo k bitke, potom sa zase plakalo, lebo tam boli také vzťahy medzi Kumi a Mirom, takže proste bolo aj to zlé aj dobré.^{Hlavne že sme mali iba dve fľaše a jednu čerešňu pili traja, ale tak im jeblo, až som nechápala. Ja som totiž z východu :D} A Nover sa skoro vyspala s priateľom, akurát im tam do toho vtrhol bezdomovec Robo :D Boli sme totiž v jednej opustenej budove hneď pri tej novej Eurovei, kde som potom aj išla s jedným týpkom, ^{s ktorým som si vymieňala skúsenosti, čo sa týka bozkávania :D} , on sa tam nakoniec musel najesť, bo po pálenke bol hladný a potom sme konečne kupili cigy a vrátili sa ku nim do tej budovy, ktorú tam inak volajú Rokfort. ^{Veľmi sme sa smiali, že Dumbledor pôjde aj so Snapeom po chodbe a my dostaneme trest za pitie alkoholu na verejnosti xD} Proste haluze, no bolo fajn. Takže ešte raz prepáčte, že som sa neozvala jak je týždeň dlhý, pokúsim sa to napraviť, idem vás hneď obehnúť. ^{A potom sa pridá nejaká ta poviedka :P} A aký ste mali víkend vy?