Prvá poviedka na HP...dúfam, že keď ste hlasovali za tento pár, že to aj tí dotyční budú čítať! Inak vŕŕ! a myslim to važne xD Bolo tam 11 hlasov, takže minimálne 8 komentov, inak new nebudze ...(vyhodňarka sa nezaprie)!!
Rozhodujúca bitka. Všetci sme vedeli, že raz príde, avšak ani jeden z nás netušil, ako skončí. Polovica z nás, ktorý sme boli na tej dobrej strane, skončila mŕtva. Ron zomieral a ja som mu nemohla pomôcť, iba kvôli nemu! Nenávidím ho, nenávidím celú jeho rodinu. Harry skončil tiež zle, avšak Temný pán na tom bol horšie, pretože on zavelil na ústup. Veľa z nás stihlo utiecť a aj keď mi Harry chcel pomôcť, nemohol. Bol taký oslabený, že ho pán Wesley podopieral, aby mohli odísť, aby nebolo ešte viac mŕtvych. Presviedčal ho so slovami, že sa po mňa vrátia a že som dosť silná, že to zvládnem.
Ja som zostala v jeho rukách, v jeho odporných rukách, ktoré sa mi hnusili. Snažila som sa utiecť, no bolo to márne. Hlavne jeho prútik pritlačený k môjmu krku mi to nijak neuľahčoval. Uvoľnila som svoje telo z kŕča, no to mi len viac pridalo na hneve a na nervozite. Čo so mnou urobia?
Akoby mi čítal myšlienky, uškrnul sa, no nie tak, ako stále v škole, ale nejako zvláštne a trochu melancholicky. Začínala som blázniť? Alebo som bola až tak oslabená zo zranení? Keď som si na to spomenula, ruka ma začala pekelne bolieť a kolená sa mi podlamovali, takže som nakoniec bola rada, ale fakt iba máličko, že ma drží.
Môj dočasný výpadok pocitu, že je lepšie, že ma drží sa hneď vytratil, keď sme sa spolu s jeho tiež doráňanou rodinou premiestnili do ich sídla. Vtedy som pocítila pravý strach. Kliatby a kúzla, ktoré jeho rodina preferovala, či už vzdialenejšia, ako bola napríklad Bellatrix Lestrangeová, a ktoré som ani ja sama nepoznala ma desili. Bolesť nebola nikdy mojou silnou stránkou. A jeho teta bola naozaj šialená, čo môj strach len prehlbovalo. Čo so mnou bude? Uvidím ešte niekedy Harryho, Ginny a ostatných? Nebudem na Ronovom pohrebe, no uvidím aspoň jeho hrob? A moji rodičia? Budú ma pohrešovať, alebo stále dúfať v môj návrat?
Tieto otázky ma prenasledovali po celý čas, kým som čakala v temnej miestnosti, bez jediného okna a bez svojho prútika, ako niekto vojde a povie mi, aké bolo ich rozhodnutie.
saso-chan | 
eeeejhaaaa...to vyzerá dobre:)