...
NOVINKY Z POVIEDOK↓

Yoru Vanpaia - 13.kapitola - New!

Môj prekliaty život - 10.kapitola - END!!

Navždy ťa budem milovať - 3.kapitola

Magický amulet - 7.kapitola - New!

NEW! -Rezidencia Malfoyovcov - úvod / 1.kapitola - NEW!

Na PRIANIE↓
Pre Nover: To, čo potrebujem 1/2/3    
Pre Minu: Známy neznámy 1/2/3
Pre Nover: Temnota nezabíja....dokáže aj pomôcť! 1/2/3
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬

Pre Nover: To, čo potrebujem 2

1. dubna 2011 v 22:40 | Liana |  Na prianie

Nover :) Dúfam, že ťa poteším, ďalšia bude už posledná...


Z pohľadu Nover
Zastavila som sa a môj dych tiež. Predo mnou stál snáď najkrajší chalan, akého som kedy videla. Modré oči, ktoré mu žiarili, jemne ružové pery, dlhé blond vlasy v cope a ofina cez jedno oko. Držala som vzduch v sebe, pokým sa na mňa neusmial a potom mi ustúpil. Konan si za mnou povzdychla a i keď to bolo veľmi tiché, pre mňa to bolo ako krik. Ihneď som sa spamätala a sklopila som pohľad. Prešla som popri ňom do Peinovej kancelárie. Konan išla hneď za mnou, ale potom som si všimla, že Pein prikývol a Konan odišla.
,,Nover, posaď sa..." jemne sa pousmial nad tým, ako som sa zdráhala. Predsa len je to leader.
,,Berme to tak, že si niečo viac ako len člen okey? Proste ma ber ako svojho strýka," tak toto som teda vážne nečakala. Čo sa zbláznil?
,,Nie, nezbláznil som sa," zasmial sa. A sakra, vie na čo myslím, na to som zabudla. Načo ale teraz potrebuje čítať moje myšlienky?
,,Iba aby som zistil, čo si budeš myslieť o Deidarovi," povedal a jeho pohľad hneď zvážnel. Ajaj, čo má byť zase toto?
,,Ide o to, že Deidara je pekný kvietok," uškrnul sa. To som nechápala.
,,Proste si rád užíva," vysvetlil, no ja som si aj tak nebola istá, o čom to hovorí. Mohol mať na mysli aj zabíjanie.
,,Proste je to kurevník!" zavrčal Pein a mňa až striaslo. A potom mi došiel význam jeho slov. Kurevník, rád si užíva. Tie slová mi hýrili v hlave ako kŕdeľ a nedali mi pokoj. Má rád dievčatá na jednu noc? Ach, ako...dovoliť si to môže hej, ale v živote by som si to o ňom nepomyslela. A čo tým chce teraz Pein povedať? Pozrela som sa na neho.
,,Chcem tým povedať, aby si sa do neho nezamilovala."
,,No, to sa dá ľahko splniť," pousmiala som sa. Dvihol jedno obočie.
,,No dobre, tak možno nie až tak ľahko, ale dá sa," odsekla som. Pein prikývol.
,,No, ešte by mal prísť Hidan," zamrmlal, a ja som ho prekvapivo počula. Ako to dopovedal, ozvalo sa za mnou klopanie.
,,Ďalej," povedal Pein a dvere sa otvorili. Stál v nich strieborno vlasý muž, asi 28ročný, s veľkou kosou v ruke. Na krku mal prívesok, ktorému som nerozumela. Uškrnul sa nad mojím pohľadom na jeho hruď a podal mi ruku. Asi som sa s ním tým pádom ešte nezoznamovala.
,,Hidan," povedal a zovrel mi pevne ruku. Nebola som zvyknutá na takého silne dotyky, takže moja sila zareagovala skôr, ako som ju stihla stiahnuť. Ako náhle ucítil plamene z mojej ruky, pustil mi ju a trochu sa zamračil.
,,Prepáč, ja som Nover," povedala som a ospravedlňujúco sa usmiala. Prikývol a prestal sa toľko mračiť. Asi si myslel, že som to urobila naschvál, alebo čo. Určite mám za potreby zoškvariť ruku človeka, ktorú tu stojí s veľkou kosou ako Smrtka. Pein sa uškrnul nad mojimi myšlienkami a potom prehovoril.
,,Takže Nover, tvoja prvá misia. Uskutoční sa zajtra ráno. Zo Suny budú odchádzať štyria ninjovia, ktorý nesú zvitok pre Konohu. Je v ňom rozhodnutie Suny ohľadom spolupráce s Konohou proti nám. Hokáge vie, že chceme zaútočiť, lebo chceme Kyuubiho. Určite si o ňom už musela počuť. A vašou prostou úlohou bude ten zvitok mi doniesť. Mal by to byť nejaký tým, čo je spolu už dlho."
,,Odkiaľ to vieš?" opýtala som sa.
,,Mám svojich špehov," uškrnul sa Pein. Prikývla som. Vlastne som sa tešila.
,,Nechceš dneska trochu trénovať?" opýtal sa Pein. Pozrela som na neho a bez rozmýšľania prikývla. Usmial sa.
,,Dobre, tak buď pred mojou kanceláriou o štvrtej." Prikývla som a obaja sme s Hidanom odišli. Boli tri hodiny, takže mám ešte hodku. Celkom som pociťovala aj hlad, tak som sa rozhodla ísť do kuchyne niečo si zobrať, keď tam stále ešte bol Kisame. Snažila som sa o milý nenútený pohľad, ale stále ma pohľad na neho rozosmieval. Čistá ryba, uškrnula som sa.
Zistila som, že Kisame ešte stále dorábal druhé jedlo a všetci už boli hladný. Zrejme je dobrý kuchár. Potom prišla do kuchyne Konan a pousmiala sa. Neskôr sa jej úsmev sledovaním Kisameho pretiahol do poriadneho úškrnu.
,,Kisame, hráš sa s tým už od 11," zasmiala sa. Mne padla sánka. Ako môže jedno jedlo robiť 4 hodiny? Toto bolo veľmi vtipné a jeho výzor to perfektne doladil. Potichu som sa zasmiala, nechcela som si ho znepriateliť kvôli tomu, že sa smejem, že sa mu nedarí. Potom som si všimla, ako sa pár ľudí nahrnulo do obývačky. Zrejme tu nemali miestnosť ako jedáleň.
,,Každý je kde sa mu zachce," vysvetlila Konan môj spytujúci pohľad.
,,Oh, super, takže si to môžem zjesť v izbe však?" Prikývla na môj nadšený výraz. Prvý deň by mi nerobilo dobre jesť v obývačke. Vlastne ani neviem prečo, no po dvoch rokoch samoty je ťažké byť s ľuďmi. Pomaly si na to ale budem musieť zvykať. Vlastne ma to tešilo. Už som nebola na všetko sama.
Vzala som misku polievku s rezancami a odišla si to zjesť do svojej izby. Bola som však prekvapená, keď mi Konan zaklopala na dvere, či sa nenajeme spolu. Súhlasila som a tak mi rozprávala všemožné historky o všetkých členoch, čo sa komu na akej misii stalo. Mala teda dobrú pamäť, to som musela uznať.
Všimla som si, že už mám len pár minút, tak som sa obliekla a spolu s Konan sme vyšli z mojej izby. Utekala som k východu. Bez problémov som sa dostala vonku, avšak dostať sa dnu bude ťažšie. Budem sa musieť naučiť robiť pečate ako Pein. Ten stál pri vstupe do menšieho lesa a čakal na mňa.
,,Môžeme?" opýtal sa. Prikývla som. Nič nerobil, len stál, takže asi čakal, kedy zaútočím ako prvá. Tak som sa teda odhodlala.
Z pohľadu Peina
Videl som na nej, že si nebola istá. Že sa bála urobiť prvý krok a zaútočiť na mňa. Avšak jej dravosť a vášeň pre boj tam niekde skryté sú, len ich musím dostať na povrch.
Čakal som kedy na mňa zaútočí. Vyzeralo to, že ide vziať do ruky zbraň, takže som sa uškrnul a trochu odfrkol. To by ju malo dostatočne navnadiť. A nemýlil som sa. O dve sekundy sa jej zbraň dotkla môjho kunaiu. A potom to už išlo rýchlo.
Plamene, ktorými na mňa útočila, boli zo začiatku slabé, potom sa však ich intenzita stupňovala a dokonca ma aj popálila na ruke. Bola dobrá. Ale u nás to bolo nič.
,,Nover...musíš trénovať viac. Misie zvládneš, ale bude to pre teba menšia práca. Musíš sa toho ešte veľa naučiť, aby si sa vyrovnala aspoň Hidanovi. Nie každý je tu síce na rovnakej vysokej úrovni, ale je to minimálne o tri stupne vyššie ako si ty."
,,Dobre, budeš ma trénovať ty?" Pochopila to hneď. A potom, že blondíny sú hlúpe. Aj keď ona nie je ani z polovice blondína a som presvedčený, že tie blond pramene má iba nafarbené. Bože, o čom to uvažujem? Zasekol som sa radšej a vykryl jej útok. Nechcel som ju veľmi unaviť, aj tak ide zajtra na misia, no trošku sa s ňou ešte pohrám.
Z pohľadu Nover
Dával mi teda riadne zabrať. Bojujeme len niekoľko dobrých minút, ale cítim, ako mi kvapky potu stekajú po čele. Je dobrý. Je viac než to, je to elita. A ja sa im mám postupne vyrovnať. Bude to teda tvrdý oriešok, ale keď sa tak strýko rozhodol. Počkať- práve som mu povedala strýko? Hodila som pohľadom jeho smerom a videla na jeho tvári menší úsmev.
,,Možno som zabijácky ninja, ale potešilo ma to," vyšlo z neho. A mne neostalo nič iné ako sa usmiať.
O niekoľko hodín
Mala som dosť. Peinov tréning trval ešte dve hodiny aj s prestávkami. Unavene som kráčala do svojej izby, kto ma však čakal pred ňou, to ma zaskočilo. O stenu sa opieral Deidara, jeho modré oči žiarili a ja som sa cítila ako v inej realite. Pomaly som došla až ku nemu.
,,Čo by si rád?" pokúsila som sa o neutrálny výraz a o neutrálny hlas. Vôbec som sa však pri tomto mužovi necítila istá.
,,Chcel som sa opýtať, čo robíš zajtra večer?" No, misiu mám skoro ráno a potom večer nič v podstate. Zadívala som sa do jeho tváre, ale neboli v nej žiadne náznaky nejakého zlého úmyslu.
,,Nerobím nič. Mám voľno ," odpovedala som pokojne. Až som si v duchu vykríkla jupí, že aká som pred ním dokázala byť.
,,Dobre, takže si nič neplánuj, lebo ten čas stráviš so mnou," mrkol na mňa a otočil sa k odchodu. A ja som si bezducho, s myšlienkami na zajtrajší večer ľahla do postele a dlho nemohla zaspať.
Ráno to bolo trošku komplikovanejšie, keďže som nebola zvyknutá na budíčky tak skoro ráno, ale Konan bola fakt milá a prišla ma zobudiť s tým, že Hidan nemá rád ľudí, čo chodia veľmi neskoro. Tak som sa teda čo najrýchlejšie obliekla a utekala pred skrýš, kde na mňa už čakal. Iba mi prikývol na pozdrav a mohlo sa ísť. Do blízkosti Suny sme sa dostali za niekoľko minút, museli sme však používať pri behu chakru, aby sme boli rýchlejší. Nevadilo mi to, no nebola som na to zvyknutá a bolo to trochu zvláštne. Hidan mi však ukázal ako na to a na prvýkrát sa mi to podarilo.
Schovali sme sa za kríky pri ceste. Každú chvíľu by sa brána mala otvoriť a vyjsť by mali štyria ninjovia. A nemýlili sme sa, onedlho vonku vyšli štyria ľudia. Kunoichi mala ružové vlasy, chalan blond, druhý čierne a ten štvrtý bol asi ich sensei, sivovlasý ninja. Hidan šľahol pohľadom po ňom.
,,To je Kakashi Hatake, kopírujúci ninja. Hlavne si však dávaj pozor na toho čiernovlasého, je z Uchiha klanu, to znamená, že ovláda techniky ohňa. Kunoichi je medic, takže stačí, ak ju vyradíš z boja, že nebude môcť liečiť ostatných, ja vyradím Kakashiho, ktorému určite bude chcieť pomôcť ten blonďák, takže Uchiha pôjde po tebe. Stačí, ak mu trochu ublížiš, vezmeme zvitok a ideme, jasné?" Prikývla som. Tie jutsu s ohňom, to problém nebude. Ja mám vlastné techniky. Je iné používať iba jutsu, alebo byť Prekliata.
Hidan vyskočil poza kríka a ja za ním. Nevyzerali veľmi prekvapene, ale keď pozreli na mňa, ich oči sa rozšírili.
,,Hej, Kakashi, nové dievča v Akatsuki?" opýtal sa ten blonďák. Veľmi zvedavý, pomyslela som si. Načo mu to bude vedieť, keď aj tak o chvíľku odchádzame.
,,Zvitok," sykol Hidan a nastavil ruku. Ja som stala po jeho pravom boku a čakala, čo spravia ninjovia pred nami. Netrvalo to dlho, Kakashi sa postavil do bojovej pozície, kunoichi takisto. Hm, asi bude najlepšie, keď najprv porazím ju a potom Uchihu. Vytiahla kunai a rozbehla sa na mňa. Chyba, dievčatko, pomyslela som si a vyslala nenápadný malý plamienok, aby jej rozžeravil kunai. Vypadol jej z ruky tri sekundy predtým, než mi vletela rovno do náručia.
Vzplanula som celá, s kunoichi v náručí, od ktorej sa ozýval poriadny krik. Užívala som si to, Hidan mi stihol venovať potešený úsmev a ďalej sa venoval svojim protivníkom. Keď som však o sekundu zacítila, ako ma niekto potiahol za vlasy a odhodil na bok, musela som tu kunoichi pustiť a ona dopadla na zem. Vrhla som vražedný pohľad na toho, kto sa dotkol mojich vlasov a zbadala Uchihu, ako kľačí pri tej kunoichi.
,,Za toto zaplatíš,Uchiha!" sykla som. Ruky mi začali horieť a v sekunde som bola za jeho chrbtom. Priložila som mu ruku tam kde mal Prekliate znamenie. Videla som ho už pred pár rokmi, keď som stretla Orochimara. Našťastie ma nedonútil, aby som sa k nemu pridala. Uchiha sykol, otočil sa a vrazil mi päsťovku. Potriasla som hlavou a uškrnula sa.
Začal robiť znamenia, no stále kľačiac pri kunoichi. No tak, veď nie je mŕtva. No keď nám nedajú zvitok do pár minút, tak sa osobne postarám o to, aby bola. Keď dorobil znamenia, rútil sa na mňa s nejakou smiešnou červenou vecou v ruke. Tomuto on hovorí oheň? Hodil to rovno na mňa, čomu som sa samozrejme uhla, no kunaiom mi porezal ruku. Sykla som a len čakala, kedy sa dá priadne do boja.
O pár minút použil zase iné jutsu a vychrlil na mňa oheň z úst. Uškrnula som sa, zmenila sa v plameň a celý oheň, ako aj chakru vtiahla do seba. Túto schopnosť som objavila iba pred rokom. A bola veľmi užitočná. Videla som, ako sa zasekol. To bola však výhoda pre mňa, premiestnila som sa pred neho a vykopla ho do výšky. Tak som vyskočila a rukami na neho poslala poriadny plameň, ktorý ho hodil do zeme. Oprášila som si plášť, ktorý som mala natrhnutý iba na ruke, kde ma porezal a pozrela na Hidana. Ten zasadil úder tomu blonďákovi. Prikývol a ja som pochopila. Schmatla som tu kunoichi, vytiahla ju na nohy a podržala jej kunai pri krku.
,,Neviem, kto z vás má ten zvitok, ale máte 5 sekúnd na to, aby ste mi ho dali, inak táto kunoichi príde o život." Uchiha dvihol pohľad a vražedne na mňa pozrel. Pohľad som mu opätovala a pritom sa dotkla kunoichinho krku tak, že vytieklo pár kvapiek krvi. Videla som, ako strnul a pohol rukou ku vrecku. V sekunde som bola pri ňom, zvitok schmatla a hodila kunoichine telo na Uchihu.
,,Hej," zakričala som radšej, nevedela som, či môžem povedať jeho meno. Hidan pozrel na mňa a keď som mu zamávala zvitkom nad hlavou, prikývol a vyparili sme sa. Ocitli sme sa pri našom lese. Celý čas, čo sme behali, sme sa mohli premiestniť. No, keď o tom tak rozmýšľam, na toto treba oveľa viac chakry ako na beh, takže Hidan to urobil správne. Keby som si to neuvedomila, mohla som pri ďalšej misii urobiť vážnu chybu.
Zvitok mi Hidan prenechal, že ja ho mam zaniesť Peinovi, tak som teda šla. Zaklopala som na jeho dvere. Mohlo byť tak pred obedom, takže dúfam, že ho nevyruším. Začula som tlmené ďalej, tak som teda vošla. Nič nezvyčajné, sedel na svojej stoličke čelom k dverám.
,,Mám ten zvitok, misia prebehla bez problémov," povedala som a podala mu ho.
,,To rád počujem. Dobrá práca, predpokladám, že Hidan si išiel vyčistiť kosu," uškrnul sa. Prikývla som.
,,Určite áno. Hm, inak Pein, mám otázku." Kývol, že môžem.
,,Teda...bojovala som s Uchihom. Itachi je tiež Uchiha nie? Sú príbuzný? A prečo sa hovorí, že je Sasuke jediný, keď Itachi stále žije?" Dobre, tak to nebola jedna otázka. Bolo ich viac, no ja som vedela, že Pein mi všetky zodpovie.
,,Itachi vyvraždil klan Uchiha ešte keď bol Sasuke malý. Tak sa pridal do Akatsuki. Sasuke ho vlastne nenávidí a chce pomstu, takže Itachi len čaká, kedy s ním konečne bude bojovať," krátky obsah na to, že som mu dala toľko otázok. No má recht, na všetky mi v podstate odpovedal.
,,Aha, okey, tak ďakujem. Idem si aj ja dať sprchu a potom obed. Zatiaľ strýko," odvetila som s úsmevom. Pein sa iba usmial a zamával mi. A ja som vedela, že ho začínam mať čím ďalej tým viac rada. Potom ma však napadlo, že dneska večer mám byť s Deidarom. Ach, Pein sa o tom nesmie dozvedieť.
Zišla som dolu do kuchyne a všimla si, že vlastne už boli 2 hodiny poobede. Vzala som si do izby polievku, no tentoraz aj druhé jedlo. Do večera je ešte ďaleko a v podstate som nemala žiadne raňajky. Až teraz, keď som mala pred sebou polievku, som si uvedomila, aká som hladná. Zjedla úplne všetko a potom som si napustila vaňu. Dobrú pol hodinu som bola vo vnútri a potom som sa hral s vlasmi a namaľovala som sa. Bolo asi pol siedmej, keď som počula klopanie.
,,Nádych, výdych," hovorila som si, ako som išla otvoriť dvere. Stál v nich on, presne tak isto ako včera. Opieral sa o stenu, na sebe mal nohavice a tričko, úplne obyčajné a aj tak vyzeral ako Boh. No dobre, možno ako Boh nie, ale ako poloboh určite.
Najprv som sa cítila trápne, keď sme sa však začala baviť o všetkých možných príhodách, som sa dokonca odhodlala a povedala som mu všetko o svojej minulosti. Cítila som, že tento muž mi rozumie a i keď mal 23, ako som sa dozvedela, ani to mi nezabránilo v krásnych predstavách. Ha a je to tu, mám ho rada, pomyslela som si. Pein ma zabije. Ale radšej, ako prísť o tento čas s ním.
Čas utekal a ja som vedela, že sa s ním nechcel rozlúčiť. A už vôbec nie o chvíľku.
,,Hej, nechceš sa ísť prejsť?" opýtal sa po chvíľke. Prikývla som a vyšli sme zo skrýše. Prechádzali sme sa po lese, pri potoku, pri jaskyni, no nikde ma nezastavil, a to som teda ja chcela najviac. Tak som sa odhodlala sama, zastavila ho, postavila sa na špičky a jemne som si rukami priblížila jeho tvár k mojej. Jemne sa usmieval, keď som sa na neho zadívala a potom som sa ocitla v takom víre vášnivých bozkov, až sa mi zatočila hlava. Nedivím sa, že môže mať každú. Cítila som, ako sa mi skoro podlomili nohy, akoby som zrazu bola malátna. Deidara sa odtiahol, usmial sa na moju červenajúcu sa tvár a chytil ma za ruku. A ja som sa nechala viesť.
Jak sme však boli pri skrýši a on ma odprevadil ku izbe, neudržala som sa a stiahla som ho so sebou. Na ústa som mu prilepila svoje pery a ťahala som ho k posteli. Najprv na mňa pozrel neistým pohľadom, ale toto mu nedovolím. Chcem ho, najviac ako sa dá. Čo keď ma niekto zajtra zabije? Viem, že takéto uvažovanie nie je vhodné, ale to jediné ma napadlo. Ak by ma dneska večer opustil, že by odmietol stráviť so mnou noc, odišla by som ja. Akurát že by som to nechcela urobiť.
Po chvíli však zo mňa horlivosť trošku vyprchala a ja som si hovorila, že čo by sa stalo, keby som počkala. O pár sekúnd sa moje myšlienky vytratili, keď mi zašiel pod tričko a stiahol mi ho. To už som neváhala a spolupracovala. Nebudem riešiť, čo bude zajtra. Vysporiadám sa s hocičím, keď budem mať jeho. Presne toto mi chýbalo, niekto, kto ma ma rád. A on je presne to, čo potrebujem.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nover Nover | Web | 2. dubna 2011 v 0:06 | Reagovat

yoy moja....
naprosto geniálne dielo.. ne to je veľdielo!!!! všetkých 100 bodov!!! naprosto úplne super!!! jednoducho som onemela.. krása naprostá krása... ♥♥♥ ďakujem ... :)

2 *Cicibu* Your Sweet :3 AFF* *Cicibu* Your Sweet :3 AFF* | Web | 2. dubna 2011 v 11:08 | Reagovat

ÁNO =DD Jestli to najdu, tak to přidám OK? :3

3 Yuuki TAshi Yuuki TAshi | Web | 2. dubna 2011 v 20:14 | Reagovat

nádherný blog =) nechcseš SB ?XD

4 Yuuki TAshi Yuuki TAshi | Web | 3. dubna 2011 v 12:39 | Reagovat

fájn :) čo chceš na diplom ?:D =)

5 Louisa Louisa | Web | 3. dubna 2011 v 20:56 | Reagovat

Byla jsem u tebe neboj :D akorat že jsem nepsala komenty =D

6 Darky kiss Darky kiss | Web | 4. dubna 2011 v 14:39 | Reagovat

:) Veľmi rada s tebou spriatelím :) Idem si ťa aj hneď pridať do zoznamu. Inak, ty si z ktorého mesta? :D

7 Louisa Louisa | Web | 4. dubna 2011 v 16:36 | Reagovat

Krásně napsane ^^

8 Darky kiss Darky kiss | Web | 4. dubna 2011 v 19:15 | Reagovat

ÓÓó, tak to som ja až z ďalekej Prievidze :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama