...
NOVINKY Z POVIEDOK↓

Yoru Vanpaia - 13.kapitola - New!

Môj prekliaty život - 10.kapitola - END!!

Navždy ťa budem milovať - 3.kapitola

Magický amulet - 7.kapitola - New!

NEW! -Rezidencia Malfoyovcov - úvod / 1.kapitola - NEW!

Na PRIANIE↓
Pre Nover: To, čo potrebujem 1/2/3    
Pre Minu: Známy neznámy 1/2/3
Pre Nover: Temnota nezabíja....dokáže aj pomôcť! 1/2/3
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬

Pre Minu: Známy neznámy 2

8. dubna 2011 v 11:03 | Liana |  Na prianie

Dočkala si sa :P Normálne som sa tak rozpísala, že to bude ešte minim. na dva diely :D :)

Z pohľadu Miny
Priebeh celého dňa bol už pokojný, Mizu si občas niečo nadávala pre seba, ale narážok na Sasoriho bolo čím ďalej tým menej. Ja som sa upokojila a hlavne sa snažila nemyslieť na Kakashiho. Aj keď som bola celý čas duchom neprítomná. Dvaja učitelia odo mňa niečo chceli, no nedokázala som sa sústrediť ani na ich otázku. Vedeli však, že v predmetoch anglina a slovina som dobrá, takže to neriešili. Na slovenčine som si dokonca uvedomila, že Kakashi tu na týchto hodinách bude už o mesiac. O jeden jediný mesiac ho budem vídavať každý deň v týždni jednu hodinu. Bolo to deprimujúce. Bolo to vzrušujúce.
Uškrnula som sa nad priebehom mojich myšlienok a potriasla hlavou. Na toto by som nemala myslieť a aj tak som myslela. Predstavila som si, ako sa jeho ruky dotýkajú mojich bokov, ako ma hladí po odhalenej koži, ako jeho teplé dlane prechádzajú po mojom stehne a ako sa perami obtiera o môj dekolt. Zarazila som sa.
Mala by som si dať facku. Ak by čokoľvek z tohto bolo, mohli by ho vyhodiť zo školy za pomer so študentkou. A mňa, za pomer s profesorom. Ach, vstávali mi z toho vlasy dupkom. Prečo vždy to zakázané je najviac príťažlivé? To bola teda dosť ťažká otázka, ale kruto pravdivá.
Mizu sa po škole rozhodla vyfajčiť asi štyri cigy, kým na mňa čakala, lebo keď som prišla za ňou, ledva sa na mňa pozrela a trochu zhúleným pohľadom pozerala pred seba.
,,Fuj, mesiac nechcem cigy ani vidieť..." zamručala. Pozrela som sa na jej ruku a všimla si, že tam stále zviera špak. Uškrnula som sa.
,,Mizu, koľko si toho vyfajčila?!"
,,Iba šesť..." dvihla ramená. Mňa div neroztrhlo. Šesť cigariet za 15 minút? Čoskoro zomrie na rakovinu, preboha.
,,A toto je dneska posledná, čo máš teraz v ruke," povedala som trochu naštvane a šikovne jej vytiahla krabičku z vrecka vesty. Vražedne na mňa pozrela a potom si povzdychla.
,,Okey..." súhlasila a mne skoro padla sánka. Čo sa to s ňou deje? Zrejme ju ta záležitosť zobrala až tak, že už teraz nemala silu hádať sa so mnou. Na jednej strane to bolo dobré, na druhej mi zase chýbala stará, vražedná Mizu. Nevadilo mi to však až tak. Jediné, čo ma skutočne trápilo, bol fakt, že chalan, ktorý je asi najúžasnejší na svete bude mojím profesorom, dopekla!
,,Mizu...čo mám robiť?" opýtala som sa jej. Vypúlila na mňa oči.
,,Jak ako...s čím?" opýtala sa nechápavo.
,,S Kakashim. Nevieš si to ani predstaviť Mizu, ale nikdy som sa takto necítila pri nikom inom. Chveli sa mi ruky, myslela som, že trepnem nejakú hlúposť, že budem pred ním vyzerať ako úplný debil a keď aj ne, stačilo, ako som cítila, že sa mi zachvela aj spodná pera. A to ma serie! Ja to nechcem, nechcem problémy, ale chcem jeho!" zavrčala som už.
,,Mina...vieš čo som ti povedala predtým, však?!" v jej hlase bola tvrdosť. Bola bezcitná, aspoň tak mi to teraz prišlo.
,,Vieš čo? Vôbec mi nepomáhaš! Tie tvoje slová, že láska je na nič, že je to nepotrebný cit, tak veľmi sa mýliš! Si bezcitná mrcha!" vybuchla som. Myslela som, že za chvíľu uvidím, ako na mňa letí jej ruka, alebo niečo podobné. Nič, stála predo mnou, ticho ako socha, ani sa nepohla. A ja som si zrazu pripadala ako zradkyňa. Viem, prečo sa takto cíti, viem, prečo odsudzuje lásku. Ale ja už som to nemohla, ten jej postoj, hlavne nie po tej scénke, kde som videla, že ju Sasori priťahuje.
Iba nepatrne nadvihla jeden kútik úst do takého skôr úškrnu, ako úsmevu, otočila sa a bez slova odišla. A ja som tam zostala stáť ako soľný stĺp a pozerala som na jej vzdiaľujúci sa chrbát. Nič som neurobila, ani som na ňu nezakričala, nevydala som ani hlásku. Tak toto som teda asi pohnojila, pomyslela som si nervózne a zároveň naštvane.
Celý deň sa mi neozvala, ani ja jej. Rozmýšľala som, ako by som to mohla odčiniť. No nič ma nenapadalo. A potom po chvíľke ma jedna vec napadla.
Z pohľadu Mizu
Znudene som sedela za compom. Mozog som mala vypnutý, ako každý deň poobede. Prezerala som si nové správy, väčšinou od tupcov zo školy, no občas sa našli aj takí, čo neboli z mojej školy, no boli buď otrasní, alebo vyzerali jak teplí. Všetko som zaradom mazala a potom mi vyskočila nová, práve prichádzajúca správa. Bola od Miny a aj keď som nemala chuť čítať to, otvorila som to. Zaujal ma hneď prvý riadok.
Viem, že máš nervy a žeby si niekomu najradšej rozkopala ksicht . Chceš niekoho zbiť? Zariadim ti to. Stačí, keď mi povieš, že mi odpúšťaš a ja ti sľubujem, že už nikdy nič také nepoviem.
Zasmiala som sa. Dobre ma poznala, to musím uznať. No, ale som strašné zvedavá, koho mi to teda nájde. Vedela o mne, že som chodila na aikido, takže chmaty som mala dosť dobré, i keď som s tým sekla. Odpísala som jej teda, že súhlasím. Takže zajtra po škole, no to som zvedavá. Takže si beriem nohavice a tričko do tašky. Po škole sa hneď prezlečiem a ide sa na to.
Na druhý deň
Zobudila som sa celkom čulá, až nezvyčajne by som povedala. Spravila som si rýchlo raňajky a pri káve si zapálila. Ešte šťastie, že aj doma mám nejaké cigarety, inak by som Minu zabila.
Vybrala som sa teda do školy s taškou narvanou nie len knihami, ale aj oblečením. Bola som hrozne zvedavá, koho mi to našla. Hlavne preto, že ten človek bol tým pádom ochotný nechať sa zbiť. Možno mi konečne zohnala niekoho schopného.
Uvidela som ju už čakať na príjazdovej ceste. Tesne som s autom zaparkovala pri nej a prikývla, aby naskočila.
,,Tak koho to pre mňa máš?"
,,Neviem jak sa volá, ale Rei nás za ním zavedie. Hovorí sa, že je v meste nový, ale už vraj stihol toľkým nakopať zadok, skoro ako ty."
,,Takže budem bojovať s niekým, kto nevie čo ho čaká?" zlovestne som sa uškrnula. Mina prikývla a uhla pohľadom. Vedela som, že nemá rada, keď na ňu vražedne pozerám. No musela som sa nad tým uškrnúť. Zaparkovali sme dostatočne ďaleko od parkoviska pre profesorov. Ani raz som sa tým smerom nepozrela a vošli sme do budovy. Dneska by mal Sasori prvýkrát byť aj normálne na hodine. Hmm, to bude sranda.
Mina aj ja sme matiku mali spolu, takže sme si sadli do lavice a čakali sme. A ja som pomaly kula plány, ako ho čo najviac zosmiešniť.
Potom vošiel do triedy riaditeľ a za ním Sasori. Venovala som mu zamyslený pohľad a snažila som sa mať čo najviac pohľad, ktorý hovoril, ako ho vyzliekam očami. Pozrel na mňa, bez mrknutia oka a potom prešiel pohľadom celú triedu. Veď ty budeš ešte ľutovať, pomyslela som si.
,,Dobrý deň, ja budem váš nový učiteľ matematiky minimálne na pár mesiacov, takže dúfam, že si budeme rozumieť," prehovoril Sasori. Videla som, ako dievčatá uchvátil jeho hlas a to ma vytočilo.
,,Psychicky, alebo aj fyzicky?" uškrnula som sa, aby to počula celá trieda. Viac ako polka vybuchla do smiechu a ta druhá polka si zakrývala ústa rukou, keďže tu bol riaditeľ. No ja som ho mala v riti. Dokonca aj Mina sa smiala a to mi tvrdila, že už nechce mať s riaditeľom problémy. Pohľad, akým na mňa Sasori pozrel, som si zapamätala veľmi dobre. Ale v podstate ho budem vídať každý deň, takže je to jedno. Každopádne, jedna nula pre mňa.
,,Ďakujem pán riaditeľ, už to zvládnem." Riaditeľ prikývol, venoval mi pohľad alá varujem ťa, ešte jedna hlúposť a je po tebe a odišiel. Uškrnula som sa na Minu.
,,Vyberte si učebnice a zošity a otvorte si učebnicu na strane 87," upriamil na seba moju pozornosť. Nemala som chuť na matiku. Dvihla som ruku a počkala, kým ma vyvolá.
,,Prosím slečna Yuzuko?" snažil sa byť milý a formálny? Bože, ako mu to nesedelo.
,,Môžem ísť na hajzel?" zamručala som nepríjemným tónom. Videla som, ako mu cez tvár prebehla nejaká myšlienka. No tak nech dá.
,,Nie, nemôžete," odsekol.
,,A keby som povedala, nech idete so mnou pustili by ste ma?" uškrnula som sa. Celá trieda vrátane Miny na mňa hodila zvláštne pohľady. No mali pravdu, takto som sa nikdy nesprávala. Nikdy.
,,Hovorím nie a sadnite si," totižto som stála. Čakala som, že ma pustí, no ani teraz to nevyšlo. Ešte jeden pokus.
,,A keby som vám pošepkala do ucha, čo by som vám na tom hajzli urobila?" použila som čo najpríjemnejší a najzvodnejší hlas. Celá trieda nechápala a ja som sa uškrnula, keď som videla, že mám vyhraté.
,,Už-už choďte," dostal zo seba a potom na mňa prestal pozerať. Mrkla som na neho a vybehla z triedy.
Z pohľadu Miny
Nechápala som, o čo jej išlo. Iste, bola rebelka a mala dosť problémov u riaditeľa, ale toto by som do nej v živote nepovedala. Mizu je pekným príkladom toho, ako láska, alebo stačí aj vášeň no, mení človeka. Predtým niečo také nerobila.
Ach, ale aspoň mala niečo na práci na rozdiel odo mňa. Ja som už mala dosť toho, ako stále hľadám spôsob, ktorý by bol vhodný, ako sa ku Kakashimu priblížiť. Hm, môžem ísť pozrieť staršieho kamaráta na výške. A nenápadne ho stretnúť, pozvať ho niekam. Ach bože bože, lenže to vôbec nebude také ľahké.
Mizu sa vrátila po nejakých 10 minútach. Vedela som, že to bolo len preto, aby ho naštvala a aby nemusela počítať príklady. A keď otvorila dvere, videla som na Sasorim, že chcel niečo štipľavé podotknúť, potom sa však zarazil a mlčal. Nemohol to urobiť, teraz bol profesor. A profesor nemôže provokovať žiačky. Je to v podstate brané ako obťažovanie, len trochu iné.
Uškrnula som sa na ňu, keď si sadla a mrkla na mňa.
,,Mizu, si šialená, vieš o tom?"
,,Viem," usmiala sa. Pokrútila som hlavou a rátala ďalej. No matiku som neznášala, takže mi nič nevychádzalo. Skrčila som na konci hodiny papier s príkladmi a hodila ho do koša. Rovnako ako Mizu aj ja som sa veľmi tešila na tu údajnú bitku, ktorej sa má zúčastniť. Mala som rada tie dotlčené ksichty, keď im Mizu dávala poriadne rany.
Škola prešla rýchlo, čo som bola celkom milo prekvapená. Na hajzli sa ešte Mizu prezliekla do elastických nohavíc a tielka. Bolo jej jedno, že sa jej to zašpiní, stále to vyprala do čista, dokonca aj krv. Uškrnula som sa, ako jej oči nadšene žiarili a prikývla, nech ma nasleduje.. Ona vôbec nevedela kam ideme. Pred školou náš už čakal môj kamarát z výšky, ktorý mi s tým pomohol.
,,Mizu, toto je Rei, on nás teraz bude viesť," uškrnula som sa. Mizu si ho premerala vražedným pohľadom, načo sa on len zasmial.
,,Budeš pre neho tvrdý oriešok. Teší ma, Rei," podal jej ruku. Pár sekúnd rozmýšľala, či mu ju má podať, potom to však urobila.
,,Mizu Yuzuko," odvetila. Rei si ju premeriaval ako nejakého budúceho šampióna. Mizu síce bola dobrá, ale určite sú niekde aj lepší.
Viedol nás všelijakými uličkami, až som bola prekvapená, že sme sa nestratili. Potom náhle zastavil a ukázal smerom cez drôtený plot. Tam stála skupinka ľudí. Asi jedno dievča a 4 chalani. Mizu sa odrazu narovnala ešte viac ako bola, mrkla na mňa s chladom v očiach a vybrala sa rovno za nimi.
,,Nie, Mizu počkaj," chcel zakričať Rei, no povedal to iba pošepky. Prečo ju chcel zastaviť? Ani on sa tu necíti až taký istý, žeby boli až takí dobrí tí tam?
Vybrala som sa za Mizu, nehľadiac na nebezpečenstvo. Kde je ona, som aj ja. Rei sa teda s povzdychom vybral za nami. Mizu došla dosť blízko, aby si ju všimli bez toho, aby povedala nejaké slovo, alebo pozdravila.
,,Kto z vás je najlepší?" vypadlo z nej a ja som sa chytila za čelo. Nemohol to byť hocikto, kurwa? Ja ju nechcem odnášať domov dolámanú. I keď, asi jej málo verím.
,,Ja," ozval sa holohlavý chalan, možno 20-ročný. Vyzeral teda dosť nebezpečne a pri Mizu ešte viac. Bola od neho minimálne o hlavu nižšia a oveľa útlejšia. S nervami som chytila Reia za tričko a zatriasla s ním.
,,Ja som nechcela, aby skončila dolámaná, ale aby si vybila nervy ty idiot!" Rei sa uškrnul, no ani on sa necítil najistejšie.
,,Poradí si neboj sa. Ona je ten typ, čo si nenechá skákať po hlave. A keď si mi povedala, koľkých už zbila, tak si myslím, že až taký problém to nebude." Prikývla som a dúfala. Ak bude Mizu dolámaná, dostatočný podiel na tom nesiem aj ja. Ach bože.
Z pohľadu Mizu
Stála som pred debilne vyzerajúcim holohlavým chalanom, ktorý si asi myslel, že mu to sekne. Bože, ta dnešná mládež, uškrnula som sa.
,,Tak poď," uškrnula som sa. Stále stál a divne na mňa pozeral. Myslel si snáď, že si robím srandu?
,,Prepáč dievčatko, ale bež sa hrať inde," vypadlo z neho. A ja som sa neudržala, vedela som, že to myslel vážne, no ja som to vzala ako provokáciu a v tej chvíli, ako sa otočil, som mu podkopla nohu a on doletel na zem, kde som mu vrazila päsťou do tváre. To, ako na mňa vražedne pozrel, ma donútilo ustúpiť dva metre. Potom sa mi však moja túžba nakopať niekomu zadok vrátila a znova som po ňom vyštartovala, keďže nič nerobil, iba sa uškŕňal a pozeral na mňa.
Vyhol sa mi, to bolo jasné a potom mi chcel dať boxer, no skrčila som sa, vyskočila a kolenom mu vrazila do brady zospodu. Nadvihlo ho to a keď som videla, že nemá stopercentne udržiavanú rovnováhu, kopla som ho do brucha a podkopla ho. Dopadol na zem, no za chvíľu sa znova postavil a výraz, aký mal teraz bol naozaj nebezpečný.
Síce ma potešilo, že mi Mina tak verí, že som až taká dobrá, ale mŕtva ešte skončiť nechcem. V zápale zúrivosti sa mi ťažie vyhýbalo jeho úderom a útokom, no dajako som sa vždy prešmykla. A potom, keď sa trafil a ja som odletela na zem, som sa tak naštvala, až som neverila, že by to ešte bolo možné.
Skúsila som zopár útokov, ktorým sa vyhol len tak, ale potom som používala zložitejšie výpady, ktoré som si pamätala a bolo ich teda dosť. Niektorým sa neubránil, niektoré vykryl, no aj tak, bojovali sme už dosť dlho. Predtým som v takom čase mala protivníka dávno na zemi.
Potom, keď som urobila jednu veľkú chybu a to, že som sa pozrela, či Mina ešte dýcha, som schytala riadny úder, až mi vyšla krv z pery. Pokračovalo to však veľmi rýchlo, vytiahol ma na nohy a vrazil mi do brucha. Narovnala som sa a znova vykryla jeho útok. Cítila som však, že už nemám toľko energie. Keď si asi aj on uvedomil, že toto bude buď nekonečné, alebo že vyhrám ja, urobil niečo fakt podlé. Kývol na dvoch jeho kamarátov a tí chytila Reia a Minu. Ten sa síce skúšal brániť, ale bolo mu to prd platné. No Mina bola vystrašená. Snažila som sa ju upokojiť pohľadom, keď v tom mi priletela ďalšia päsťovka. Vražedne som pozrela na toho chuja, ale čo ma naštvalo viac bolo, ako som počula, že ten jeho kamarát strelil Mine riadnu facku.
,,Pusti ich, toto je medzi nami!" zavrčala som. Iba sa zasmial.
,,Nie nie moja zlatá. Už ťa mám plné zuby, pozri, ako si mi ublížila!" až keď to vyslovil, som si všimla, že krv mu netiekla len z úst, ale aj z menších rán na nohách aj rukách. Uškrnula som sa. On však pokračoval.
,,Teraz moja pekná, si necháš, aby som ti urobil presne to, čo ty mne. Inak skončia tvoji priatelia v nemocnici, alebo aj na horšom mieste." Myslel to vážne, tým som si bola istá. Zavrčala som, ale prikývla. Schytil ma pod krk a zasmial sa. Privrela som oči a čakala na ranu. Tá však neprišla. A potom som ucítila, ako ma pustil a skoro by som spadla, keby ma nechytili nejaké silné ruky. Zaostrila som na muža s červenými vlasmi.
,,Ty?! Čo tu ty robíš?" vyštekla som.
,,To je teda pekná vďaka," odsekol Sasori.
Z pohľadu Miny
Videla som, ako Sasori odhodil toho holohlavého a potom schytil Mizu do náručia. Vtedy som pocítila žiarlivosť, že je v náruči toho, kto ju tak priťahuje. Ich šéf bol síce na zemi vďaka Sasorimu, no tí jeho dvaja kamaráti stále stáli za nami a držali nás. Aspoň ma teda nedržal za chúlostivejšiu časť tela, pomyslela som si.
,,Keď nie ona, tak ty," vyštekol odrazu a ja som čakala nejaký úder. Miesto toho som cítila niekoho iného ruky na svojom tele a keď som sa pozrela dozadu, skoro som naozaj spadla. Kakashi stál za mnou, ten chalan, čo ma držal predtým bol na zemi a ja som bola v bezpečí.
,,Ďakujem," zašepkala som a trochu sčervenala. Nevedela som, či mu mám tikať, alebo vykať.
,,Čo to tu vyvádzate Mina?" opýtal sa a jeho hlas znel trochu ustarane. Hlások v mojej hlave jásal. Tak som mu teda vyrozprávala všetko, pričom Mizu medzitým došla aj so Sasorim ku nám a ten tretí chalan zdrhol a nechal Reia. Plus, ta baba a ten štvrtý chalan tiež zdrhli, keď videli, že už nemajú šancu.
Mizu štvala teraz jediná vec. Poznala som ju veľmi dobre, aby som vedela, že bola naštvaná preto, lebo Sasori ho porazil. A ona to nedokázala. Lenže háčik bol v tom, že ona zo zbila, zmordovala a Sasori mu zasiahol posledný úder. Takže keby mal bojovať sám, tiež by mu to trvalo dlhšie.
Kakashi sa na mňa pozrel naozaj zvláštnym pohľadom, až som musela uhnúť svojim. Potom sa usmial.
,,Hej, čo keby sme si išli niekam sadnúť?" navrhol a ja som už nemohla byť šťastnejšia.
,,S ňou? Nikdy!"
,,S ním? Nikdy!" Zaznelo od Sasoriho a Mizu a my s Kakashim sme prevrátili očami.
,,No tak aspoň raz prestaňte a priznajte si, že sa priťahujete navzájom," vyšlo z Reia, ktorý tam iba stál a uškŕňal sa na Mizu. Ako obaja reagovali, ani nemusím hovoriť, no mne to bolo jedno. Budem s ním, určite tu chcel ešte s nami byť, keď niečo také navrhol. Určite mu je jedno, že som len na strednej, i keď končím tento rok. Hm, iné by to však bolo, keby som s ním chcela mať niečo viac. Čo teda určite chcem. Budem to musieť nejako vyriešiť.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Gabrielle Beatrice Bone Michaelis van Dorcell Gabrielle Beatrice Bone Michaelis van Dorcell | Web | 8. dubna 2011 v 13:57 | Reagovat

Ďalšia super časť *-*

2 Mina-Hatake Mina-Hatake | 8. dubna 2011 v 20:38 | Reagovat

Diiite, ja ta milujem!!!! uaaaaaaaaa!!! :D super... :D a teraz ta nastvem...chcem pokracko.. rychlo, hned, teraz... :D

3 Yuukina SB :* Yuukina SB :* | Web | 9. dubna 2011 v 10:01 | Reagovat

hm ?XD ja som pisala nejaky komentár ?:D ako myyslíím dajaky Lukáš XD nemám šajn XD

4 Sisi* Sisi* | Web | 14. dubna 2011 v 15:02 | Reagovat

Okey ^^

5 Gabrielle Beatrice Bone Michaelis van Dorcell Gabrielle Beatrice Bone Michaelis van Dorcell | 14. dubna 2011 v 15:53 | Reagovat

tak to som teda poctena XD XD pretože milujem tvoje poviedky,aj keď ich často nekomentujem :)) ale ak by si náhodou ešte chcela , tak sa zapíš:))

6 Gabrielle Beatrice Bone Michaelis van Dorcell Gabrielle Beatrice Bone Michaelis van Dorcell | Web | 14. dubna 2011 v 18:21 | Reagovat

aj ty ?? :D XD XD nešaľ me ?? XD XD a keˇko máš rokov ? :D jaké sídlisko ? :D :D ja nad jazerom :D :D

7 Gabrielle Beatrice Bone Michaelis van Dorcell Gabrielle Beatrice Bone Michaelis van Dorcell | Web | 14. dubna 2011 v 18:24 | Reagovat

takže keď si košičanka,tak už nemusíš :D :D

8 Gabrielle Beatrice Bone Michaelis van Dorcell Gabrielle Beatrice Bone Michaelis van Dorcell | Web | 14. dubna 2011 v 18:26 | Reagovat

aha,a okľko máš rokúúú ? :D :D

9 Gabrielle Beatrice Bone Michaelis van Dorcell Gabrielle Beatrice Bone Michaelis van Dorcell | Web | 15. dubna 2011 v 12:03 | Reagovat

telo ? XD XD Jaké staré sce na mňe XD XD Ja budzem mac v októbru ľem 15 :D :D no nništ to XD XD dajak še porečujeme,či ? :D

10 Gabrielle Beatrice Bone Michaelis van Dorcell Gabrielle Beatrice Bone Michaelis van Dorcell | Web | 15. dubna 2011 v 14:04 | Reagovat

tak dobre porečujeme a pobešedujeme spolu :D :D šak anime je na švece kopa :D

11 R a v e n ~ N e l l  → ♥ Tvoje SB,ktoré ťa má rada R a v e n ~ N e l l → ♥ Tvoje SB,ktoré ťa má rada | Web | 15. dubna 2011 v 16:19 | Reagovat

fajná poviedka (:

12 Sisi* Sisi* | Web | 15. dubna 2011 v 21:54 | Reagovat

Krásný dess ^^

13 Gabrielle Beatrice Bone Michaelis van Dorcell Gabrielle Beatrice Bone Michaelis van Dorcell | Web | 16. dubna 2011 v 10:29 | Reagovat

Tak,u mňa je vyhodnotenie :))) poď sa pozrieť,ako si dopadla :))

http://honey-clover-world.blog.cz/1104/vyhodnotenie-tridenia-sb

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama