...
NOVINKY Z POVIEDOK↓

Yoru Vanpaia - 13.kapitola - New!

Môj prekliaty život - 10.kapitola - END!!

Navždy ťa budem milovať - 3.kapitola

Magický amulet - 7.kapitola - New!

NEW! -Rezidencia Malfoyovcov - úvod / 1.kapitola - NEW!

Na PRIANIE↓
Pre Nover: To, čo potrebujem 1/2/3    
Pre Minu: Známy neznámy 1/2/3
Pre Nover: Temnota nezabíja....dokáže aj pomôcť! 1/2/3
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬

Magický amulet 07: Hra

1. dubna 2011 v 14:58 | Liana |  Magický amulet
Nech sa páči :)

Po pol hodine som sa konečne spamätala a nasadla do svojho auta. Akoby som sa prebrala z tranzu. Naštartovala som a vybrala sa preč od školy. Dneska je piatok a myslím, že mi veľmi nepomôže, ak zavolám Dii a zruším to. Pretože milióny jej otázok by som nezvládla. A nesmiem jej to povedať. Nesmiem jej povedať nič o Deirovi, nič o Magickom svete, ani o tom amulete. Nemôžem dopustiť, aby si robila starosti o mňa, o Olivera, svoju rodinu a celý svet. Nikto sa nesmie dozvedieť, že hrozí zánik sveta. Panika, ktorá by potom vypukla, by bola neznesiteľná. Samozrejme, keby mi niekto uveril a keby som sa to chystala povedať. Ani jedno z toho nehrozí. Zavreli by ma buď do blázinca alebo na psychiatriu.
Otočila som auto na ceste a zamierila do supermarketu. Nakúpila som základné potraviny na nejaké tie chlebíčky a chuťovky, plus víno. Nevedela som vybrať, tak som vzala biele, červené a dve fľaše ružového vína, ktoré som ešte nepila. Dúfala som, že to bude stačiť, možno bude piť každý niečo iné.
Telefón mi zazvonil už jak som išla ku pokladni. Ani som sa nemusela pozrieť, vedela som, že je to Dii. Aká som však bola prekvapená, keď som v telefóne začula hlas mojej mamy.
,,Zlatko, ako sa máš?"
,,Ahoj mami, dobre. Dii bola u mňa pár dní, ale potom som ju už poslala domov. A dneska príde ku mne aj s priateľom, a zostanú u mňa aj spať," odpovedala som.
,,Oh, to je skvelé," povedala a ja som cítila, že ju to naozaj potešilo, že nebudem sama. Dii poznala už od základnej školy a Olivera síce nepoznala, no dôverovala Dii tak ako aj mne.
,,Áno, to je. A práve nakupujem. Inak mami, kedy sa vrátiš domov?" Na chvíľu sa odmlčala, akoby ju to zarazilo.
,,Nechala som ti to napísané na lístočku. A hovorila som ešte ten večer s Dii, chcela som hovoriť s tebou, ale povedala mi že spíš, pretože si mala ťažký večer za sebou. Pýtala som sa jej, čo sa stalo, keďže som vedela, že si išla vonku s ňou, ale nechcela mi nič povedať, vraj bude lepšie, keď mi to povieš ty sama. Tak sa teda pýtam, čo sa stalo ten večer?"
,,Rozišla som sa s Francom," povzdychla som si. Nemalo cenu klamať jej, hlavne preto, že odídem na dobu neurčitú a neviem, či sa ešte vôbec vrátim.
,,Ouha...čo sa stalo?" Nemala som chuť rozoberať to. Teraz som mala oveľa viac iných a horších problémov, ako rozchod s Francom. A medzi to som zaraďovala aj pocit, ktorý som mala pri Deirovi.
,,Mami, teraz nie je vhodná doba. Poviem ti o tom, keď sa vrátiš," povedala som tónom, ktorý jasne naznačoval žiadne prosenie a kompromisy.
,,Dobre. Ja sa vrátim o tri týždne. Peniaze sú v skrini, vieš kde. Opatruj sa a dávaj na seba pozor zlatko. Je to prvýkrát, čo ťa nechávam doma samú na takú dlhú dobu," pripomenula mi a povzdychla si.
,,Áno, ja viem mami. Neboj sa o mňa. Ahoj."
,,Ahoj," odzdravila mi a zavesila. Pobrala som sa ku pokladni a zaplatila. Nahádzala som to do dvoch tašiek, pričom som dávala pozor na sklenené fľaše a vložila som to do kufra auta. Jazdila som trochu pomalšie, nechcela som riskovať, že by sa tie fľaše rozbili. To by bolo teda práce. Musela by som ísť kúpiť nové fľaše, pričom by som musela dávať vyčistiť auto od červeného vína. Ach...
O pár minút som bola doma, tašky som položila na stôl do kuchyne. Večeru som ešte mala čas chystať, tak som si sadla do obývačky, otvorila okno a zapálila si. Prívesok som si zložila z krku a položila ho na stolík pred pohovkou. Zapla som telku a prepínala všelijaké programy, kým som nenašla nejaký hudobný. Vyvalila som sa na gauči a na chvíľku vypla. Potrebovala som takúto oddychovku.
Keď mi však zazvonil mobil, mohla som vstať a ísť po neho do kabely, ktorú som nechala na chodbe. Dvihla som a hneď si povzdychla, keď som v telefóne začula šťastný hlas Dii. Nie žeby som nebola rada, že je šťastná, no niekedy to bolo na moje gusto prehnané. Asi už šaliem. Predtým mi to nevadilo. Zmenila sa niečo na mne? Pravdepodobne.
,,Ahoj Dii, tak kedy?"
,,Chris, dôjdeme o ôsmej, môže byť? Skočíme ešte do obchodu," povedala horlivo. Zrejme sa veľmi tešila.
,,Platí, ale nemusíte ísť do obchodu, pretože som už bola všetko potrebné nakúpiť."
,,To nemyslíš vážne...!" vydýchla. Zrejme nečakala, že pôjdem na nákup, keďže som končila školu neskôr ako ona.
,,Myslím," uškrnula som sa.
,,Ach Chris, tak dobre, tak teda prídeme o pol ôsmej a pomôžem ti s jedlom a Oliver môže medzitým pripraviť pitie a a urobiť v tvojej obývačke väčší priestor. A môžeme u teba zostať spať, prosím ťa? Lebo prídeme autom a nechcem, aby Oliver potom šoféroval, keď si vypije," poprosila ma. Hrala sa, že ma nepozná, alebo čo?
,,Dii, takéto veci sa nemusíš ani pýtať a v žiadnom prípade prosiť! Je to samozrejmé," zasmiala som sa.
,,Ďakujem Chris, tak sa uvidíme o pol ôsmej, pá," a zložila. Skoro som sa na tento večer začala tešiť. A potom som si uvedomila, prečo iba skoro. To, čo mi tam bude chýbať, budú azuritové oči čiernovlasého chalana z Magického sveta. A keď som si to uvedomila, striasla som sa. Takto to byť nemôže, pomyslela som si.
Zapálila som a si a začala chodiť po kuchyni rozmýšľajúc, s čím urobím chuťovky a chlebíčky. Medzitým som zapla notebook a prihlásila sa na facebook pozrieť novinky. Dúfala som, že mi nikto nenapíše. Prešlo zopár minút a medzitým som dofajčila. S cigou v ruke by som teda určite nešla robiť niečo s jedlom. A jak som fajčila som sa rozhodla, aké jedlo budem robiť. Vlastne aké jedlo budeme s Dii robiť. Bolo šesť hodín, takže som mala ešte kopu času. Rozhodla som sa teda pre kúpeľ.
Po pol hodinke som vyliezla z vane a osušila sa. Vlasy som si zabalila do uteráka a druhý som si omotala okolo tela. Vošla som do izby, že sa prezlečiem a zbadala som otvorené okno. Ja som ho ale neotvárala. Najprv som sa zľakla, ale keď mi do izby vošiel Deir, skoro ma porazilo. Čo tu ten robí?!
Zasekol sa, keď ma zbadal iba v uteráku s turbanom na hlave. Zízal na mňa a ja na neho.
,,Čo tu robíš?" opýtala som sa nakoniec. To, ako trápne som sa cítila, som sa snažila čo najviac skryť. Vôbec to nebolo príjemné, stáť v blízkosti asi tri metre od chalana, ktorý sa vám páči a ešte k tomu polonahá iba v uteráku.
,,Počul som, že sa koná večierok, tak som sa rozhodol pridať sa," pozeral na mňa a hovoril to tak kľudne, až mňa nadvihovalo.
,,Tak môžeš rovno odísť," zavrčala som.
,,Christelle, mám úlohu, ktorú musím splniť. Musím na teba dávať pozor, aby sa ti nič nestalo, dokým sa nedostaneme do Magického sveta. A ako ťa ochránim najlepšie? Tak, že budem čo najbližšie," vysvetlil. Povzdychla som si. Ako to vysvetlím Dii a Oliverovi? Povedala som Dii, že ho nikam neplánujem pozvať.
,,Ach, robíš mi zbytočné problémy," sykla som.
,,To možno, ale určite by si ich mala viac, keby ťa napadol nejaký tvor z Magického sveta a spolu s tebou by uniesol aj tvojich kamarátov," odsekol. Na toto som nemala čo povedať, lebo mal pravdu. Čo by som robila potom? Neviem nič, nevedela by som ich ochrániť.
,,Ako jej to len vysvetlím?" zamrmlala som si pre seba.
,,Jednoducho. Narazila si na mňa, keď si išla vysypať smeti do kontajneru, a nejako som z teba dostal, čo robíš dneska večer, a tak sme došli k tomu, že sa ku vám pridám," objasnil mi to. Teda, pre neho to možno bolo jednoduché, ale pre mňa sotva. Už vidím tie otázky. Ako je to možné? To len tak išiel okolo? Pozvala si ho ty? A pozvala si ho iba zo slušnosti, alebo je za tým aj niečo viac?
,,Tak dobre..." povzdychla som si. Prešlo pár sekúnd, kým bolo ticho, potom som sa na neho zahľadela. Stále pozeral na mňa.
,,Rada by som sa obliekla," poznamenala som.
Uškrnul sa. ,,A ja by som ti tu vadil?" Padla mi sánka. Tak toto by som od neho nečakala. A potom ma niečo napadlo. Čo keď to nie je pravý Deir?
,,Kto si?" vypadlo zo mňa. Deir sa na mňa zahľadel nechápavým pohľadom.
,,Kto by som mal byť?"
,,Neverím ti, že si pravý Deir. Povedz niečo, čo vieme len ja a ty," prehlásila som.
,,Dobre. Čo presne máš na mysli?"
,,Čo som ti odpovedala na tvoju otázku, že ako som myslela to, čo som ti povedala vtedy, keď som skočila pred tvoje auto."
,,Povedala si mi, že si dúfala, že budem ten zlý, teda ten na zlej strane, čo ťa chcú zabiť. Myslela si, že ti vezmem prívesok a ty budeš zase taká ako predtým," odpovedal. Prikývla som.
,,Dobre, prešla si testom," povedal a v jednej sekunde som cítila, ako sa z neho vyvalil chlad. Skrýval to predo mnou. Až vtedy, keď mi to došlo, som si uvedomila aj to, že som necítila jeho vôňu. Aj tu skryl. Bola to skúška, a on povedal, že som prešla.
To znamená, že môže hocikto byť premenený na niekoho môjho známeho a dostať sa ku mne, aby ma zabil. Úžasné.
,,Deir..." začala som, ale prerušil ma.
,,Ako som ti povedal predtým, budem tu, povieš kamarátke to, čo som ti povedal a ja budem aspoň túto noc spať na normálnej posteli," povedal a už to znelo tak ako predtým. Chladne a nezaujato. Nepýtal si povolenie, či môže zostať u mňa doma spať. A to ma trochu naštvalo.
,,Aspoň poviem prosím ťa," odsekla som.
,,Prosím ťa," zopakoval po mne. Povzdychla som si a vykopla ho z izby. Na toto asi dneska večer nebudem mať nervy, ale čo už. Ak ide o ochranu a život mojich blízkych, prežijem to.
Čo najrýchlejšie som sa obliekla do tesných teplákov a trička. V dome som mala celkom teplo, ale až keď som zišla dolu do obývačky a mňa ovalil chlad, spomenula som si, že som nechala tvorené okno. Chcela som ho ísť zavrieť, keď som si všimla, že už to niekto urobil za mňa. Ha, a kde je Deir?
,,Zavrel som ho. Nesmieš byť nepozorná..." vynoril sa z kuchyne. Prikývla som a zahryzla si do jazyka. Nemala som dôvod niečo mu povedať, mal úplnú pravdu. Až keď zazvonil zvonček, som si uvedomila, že už musí byť pol ôsmej a Dii s Oliverom sú tu. Išla som im teda otvoriť a Deir išiel za mnou.
Otvorila som dvere a skôr než som stihla niečo povedať, Diin pohľad padol na chalana za mnou. Oliver ju trochu postrčil dnu, ale ani keď po minute, zatiaľ čo som sa privítala s Oliverom, sa nespamätala, zakročil Deir. Podišiel ku nej a pobozkal ju na líce. Mrkol na mňa a ja som pochopila, že nič nehrozí. Že sú to skutočne moji priatelia. Neviem, ako mi to došlo, proste to tak bolo. Žeby Mágia?
,,Zdravím," povedal a podal Oliverovi ruku. Potriasli si a pousmiali sa. Oliver ho nepoznal, no vyzeralo to na sympatie. Stres zo mňa aspoň trošku opadol, keď ku mne Dii prišla dala mi pusu na líce.
,,To mi vysvetlíš," zašepkala, ako ma objala. Umučene som si vzdychla. Mám inú možnosť?
Dii a ja sme hneď išli do kuchyne a pripravili sme všelijaké chuťovky a chlebíčky. Medzitým som vyfajčila dve cigy, viac mi nedovolila, pretože som mala pri fajčení otvorené okno a jej bola dosť veľká zima. Zhruba po pol hodinke sme to mali hotové a stihla som jej aj vysvetliť, ako to celé s Deirom bolo. Dúfala som, že sa chalani postarali o pitie a tak sa aj stalo. Keď sme si posadali vedľa nich na pohovku a položili tácky na stôl, pričom som schmatla amulet a položila ho na malý stolík na boku, chalani hneď naliali víno do pohárov.
,,Jednu vec ale nechápem...ako Deir vedel, kde máš poháre, keď je u teba prvýkrát?" opýtal sa Oliver. I keď za tou otázkou nevidel nič viac, mne stiahlo hrdlo.
,,No, pretože než ste prišli, povedala som Deirovi, kde nájde poháre, aby ste tu len tak nesedeli," uškrnula som sa a oddýchla si, keď Oliver iba prikývol. Dii tomu nevenovala veľkú pozornosť, ale napchávala sa chuťovkami jedna radosť. Telku som vypla a zapla som hudbu na veži, no nie veľmi hlasno, aby sme sa aj počuli.
Debata nebola zlá, divila som sa, s akou ľahkosťou si dokázal Deir vymýšľať rozličné veci, aby vyzeral dôveryhodne. Na okamžik ma napadlo, že takto môže klamať aj mňa. Tú myšlienku som však rýchlo zahnala. Bolo to veľmi nepravdepodobné. Dve fľaše červeného sa vypili hneď. My s Dii sme si naliali druhý pohár vína s colou. Chalanom nebolo absolútne nič a nám zatiaľ tiež nie. Tretia fľaša a stále nikto nemal dosť.
Ostatné tri fľaše červeného som nechala a doniesla som biele. Nebolo síce veľmi dobré miešať, ale všetci sme sa zhodli na tom, že červeného už bolo dosť. Jedna fľaša bieleho pošla až prirýchlo. Alkohol som začala trochu cítiť aj v hlave a keď som si všimla, ako sa Dii natiahla za Oliverom a skoro zhodila pohár, zasmiala som sa. Deir mi venoval zvláštny pohľad, ktorý som nevedela rozlúštiť. Neriešila som ho však, radšej som išla do kuchyne zobrať ďalšiu colu a sprite. Keď som sa vrátila, Oliver a Deir sa smiali.
Zahľadela som sa na Deira a skoro som pustila fľaše z ruky. Vyzeral neskutočne úžasne, keď sa zasmial. Vyzeralo to na úprimný úsmev a to mu dodalo šarm. Dii podišla ku mne a vzala mi jednu fľašu a položila ju vedľa stolu na zem. Neuniklo mi, že aj ona sa usmievala od ucha k uchu.
,,Dii, čo to má znamenať?"
,,Ále, zhodli sme sa s chalanmi, že je načase užiť si trochu zábavy. Ideme hrať fľašu!" vyštekla a mňa na chvíľu zachvátila panika. Tak toto je teda dobrý nápad, pomyslela som si ironicky. Dotiahla ma ku gauču, kde chalani odtiahli stôl a rozložili deky na zem. Dii po nich zrejme išla, lebo oni dvaja nemohli tušiť, kde sú.
Posadali sme si do kruhu, Dii s Oliverom a ja s Deirom oproti sebe. Toto bude ešte zaujímavé a trápne, pomyslela som si, keď som venovala pohľad Deirovi. Opätoval mi ho, ani so sebou necukol. Dii točila fľašou ako prvá a ukázala na Deira. Nadvihla som jedno obočie a čakala, akú úlohu mu dá a ako on zareaguje.
,,Deir, pravda, alebo odvaha?" ,,Pravda."
,,Povedz nám, kedy si mal naposledy sex," uškrnula sa Dii a ja som sa skoro zadusila vínom, ktoré som si odpila. Tak na ňu by som nikdy nepovedala, že by mohla povedať niečo také. Zrejme boli s Oliverom na dobrej ceste, uštipačne som si pomyslela. A možno som len žiarlila. Myslela som, že budem viesť s Francom normálny vzťah a všetko, čo k tomu patrí. A namiesto toho tu teraz oproti mne sedí chalan s Magického sveta, ktorého oči ma fascinujú a vôňa priťahuje. Do riti, už žiadne myšlienky, zahriakla som sa, keď som si všimla, ako sa na mňa zahľadel. Silou mocou som sa snažila vyhýbať sa pohľadu na neho.
,,Pred pár mesiacmi," prehovoril. Strhla som sa pri zvuku jeho hlasu, vlastne ani neviem prečo. Dii sa zasmiala, vyzeralo to, že mu verila, že hovorí pravdu. Prečo by klamal ohľadom tohto? A vtedy som pocítila závisť ku tej, ktorá to s ním zažila. Červeň sa mi nahrnula do tváre, keď som si uvedomila o čom premýšľam. Natiahla som sa pre pohár a poriadne si odpila. Dii mi venovala nechápavý pohľad a ja som iba zavrela oči, zamračila sa a pokrútila hlavou. Možno si toto gesto všimli aj chalani, ale len Dii vedela, čo znamenalo.
,,Ideš ďalej," zasmiala sa Dii a drgla do neho lakťom. Deir sa usmial a otočil fľašou. Ukázala na Olivera.
,,Pravda alebo odvaha?" ,,Odvaha," odpovedal Oliver. Zrejme chcel, aby začala zábava. Lenže vôbec netušil, čo mu Deir vymyslí.
,,Predveďte nám s Dii niečo eroticky zaujímavé," uškrnul sa. Dobre, toto viedlo čím ďalej tým viac k sexuálno-zábavnej hre, pravdepodobne. Dii sa zatvárila prekvapene a potom sa začervenala. Oliver necekol, iba sa uškrnul na Deira, prešiel k Dii, sadol si pred ňu a vytiahol jej nohy tak, aby si ich obmotala okolo jeho pasu. Najprv sa trochu zdráhala, avšak alkohol zapracoval, a potom sa veselo vrhla na jeho pery. Pár minút sa vášnivo bozkávali, až som mala nutkavý pocit vyšteknúť na nich, či nechcú isť hore. Udržala som však tie slová za zubami a trochu si vydýchla, jak už prestali.
Oliver roztočil fľašu a tá ukázala na Dii. Zlovestne sa usmial a mňa vtedy napadlo, že to nebude nič ľahké.
,,Menšia bozkávacia scénka, dievčatá," zasmial sa Oliver. Všimla som si, ako sa Deir uškrnul a pozoroval ma. Oliver sledoval pohľadom raz mňa a raz Dii. Skoro obaja nedýchali ako čakali na to, kedy sa už pobozkáme. A potom, keď sa naše pery konečne dotkli a my sme si vymieňali bozky, akoby to nič nebolo, počuli sme len ,,fúú" a ,,och". Odtrhli sme sa od seba a pozreli na nich. Vyzerali skoro omráčene. Zasmiali sme sa obidve a potom si sadli na svoje miesta. Točila opäť Dii.
Tá ukázala medzi mňa a Deira. Ajaj, čo ju len napadne?
,,Bozkávajte sa minimálne 5 minút," uškrnula sa. Padla mi sánka. Toto snáď nemyslela vážne. Stiahlo mi žalúdok a v krku som mala odrazu knedlík. Moje oči zablúdili k jeho tvári, z ktorej sa nedalo nič vyčítať. Iba som nemo sledovala, ako sa priblížil, jemne zobral moju tvár do jeho dlaní a priložil svoje pery na moje. To, ako som reagovala, bolo hrozné.
Vášeň vo mne explodovala, srdce sa mi rozbúchalo a ruky chveli, ako som nimi hladila jeho krk. Neviem, ako dlho to ešte trvalo, pravdepodobne dlhšie ako 5 minút, ale páčilo sa mi to tak veľmi, že som chcela, aby to nikdy neskončilo. Potom, keď sme sa od seba oddelili, sa opäť z jeho tváre nedalo nič vyčítať. Kývol na mňa, aby som točila fľašou ja. Párkrát som sa musela zhlboka nadýchnuť , kým som bola schopná chytiť fľašu do mojej trasúcej sa ruky a potom som ňou otočila. Ukázala na Olivera. A keďže ja som nezvykla byť v takýchto hrách mrchou, nespoznala som samu seba. Jak som u úst mohla niečo také vypustiť? Hneď potom, ako povedal odvaha, som vedela, čo bude musieť urobiť.
,,Skús trochu vzrušiť Deira," zasmiala som sa a zapálila si. Dii na mňa zhrozene pozrela, ale to bolo nič s porovnaním vražedných pohľadov chalanov. Iba som sa uškrnula a pokynula im hlavou. Natiahla som sa pre pohár a ako som si všimla, Dii ten svoj pila skoro na ex. Zrejme ju táto úlohu, ktorú dostal jej miláčik, trošku rozrušila. Oliver to nejako spravil za pár minút, a i keď som si ten pohľad užívala, aj keď to robil cez jeho nohavice, chcela som byť na Oliverovom mieste. Zase tie myšlienky, povzdychla som si.
Úlohy, ktoré potom nasledovali boli všelijaké, cez vypitie bielka od vajíčka, alebo prebehnutia sa okolo domu nahý. Po ďalšej hodine som však mala po krk alkoholu. Videla som aj na Dii, že jej už nebolo tak dobre. Zhasla som sviečku, nejako sa mi podarilo aspoň pozatvárať fľaše, pričom mi Deir pomáhal. Oliver s Dii už radšej išli hore. Dii vedela, ktorú izbu si má zobrať.
Po nejakých minútach som aj ja potrebovala vystrieť sa, tak som povedala Deirovi, že kde nájde hosťovskú izbu. Odprevadil ma až ku dverám a držal ma za lakeť, aby som sa náhodou nepotkla na schodoch. Vedela som, že by som nemala, no tak, ako som znova túžila po jeho perách, som túžila po jeho prítomnosti.
,,Zostaň..." zašepkala som a vrhla som sa na jeho pery. Cítila som, ako mi bozky pláca, ako mi rukou zašiel pod tričko, ako ma položil na posteľ a ľahol si ku mne. Potom si už nič nepamätám.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 *Cicibu * ^O.O^ *Cicibu * ^O.O^ | Web | 1. dubna 2011 v 18:50 | Reagovat

Ahojky mám moc pěkný blog... Nechtěla bys spřátelit??

2 Amaya~ Amaya~ | Web | 1. dubna 2011 v 19:39 | Reagovat

Ahoj, ráda se spřátelím, už jsem si tě zapsala ^.^ P.S. promiň že jsem se tak pozdě ozvala --" A jinak hezký blog :)

3 Louisa Louisa | Web | 1. dubna 2011 v 20:12 | Reagovat

Arigato ^^

4 Dii :D Dii :D | E-mail | 3. dubna 2011 v 19:45 | Reagovat

Mno ahoj Nikška moja super kapitola ale to nie je od teba pekné ako si ukončila 7.kapitolu takú otvorenú a práve v tom najlepšom ale fakt super papapa...:D

5 knihomolka knihomolka | 26. dubna 2011 v 21:49 | Reagovat

super pises a uz teraz sa neviem dockat dalsej kapitoly :)))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama