...
NOVINKY Z POVIEDOK↓

Yoru Vanpaia - 13.kapitola - New!

Môj prekliaty život - 10.kapitola - END!!

Navždy ťa budem milovať - 3.kapitola

Magický amulet - 7.kapitola - New!

NEW! -Rezidencia Malfoyovcov - úvod / 1.kapitola - NEW!

Na PRIANIE↓
Pre Nover: To, čo potrebujem 1/2/3    
Pre Minu: Známy neznámy 1/2/3
Pre Nover: Temnota nezabíja....dokáže aj pomôcť! 1/2/3
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬

Pre Nover: To, čo potrebujem 1

16. března 2011 v 12:04 | Liana |  Na prianie

No...len jedna vec. Je to dlhé, preto je to trochu neskôr, ako som sľúbila. Ale ty si ten svoj layout tiež odflákla, a keď chceš další diel, čakám na poriadny lay ;)

Dievča s čiernymi vlasmi s blond pramienkami stálo na vysokom kopci a pozeralo na dedinu pred sebou. Vysoké červené plamene, ktoré oblizovali všetky domy a chatky, už ani nevnímala. Bol to jej život, jej moc, jej výnimočnosť a zároveň prekliatie. Pousmiala sa, čím by človeka vyprovokovala, keby vôbec niekto bol nažive. No už nikto široko ďaleko nebol. Deti, čo možno stihli utiecť, boli už ďaleko. Ich mami im povedali iba jednu jedinú vetu: ,,Utekaj od nej čo najďalej!!" A tak sa stalo. Teraz sa táto dievčina prizerala svojmu veľkolepému dielu. Plamene boli čoraz väčšie a väčšie a tým rástlo aj jej zadosťučinenie. Spokojne si otľapkala ruky o stehná, otočila sa a zmizla v dyme ohňa.
Po dvoch rokoch
,,N-nie! To je už veľa!" skríkla čiernovláska a chytila sa za hlavu. Temnota a bolesť, ktorá ju obklopila, bola neznesiteľná. Trpela každý deň, niekedy to však bolo až príliš silné.
,,Nezabije ťa to..." ozval sa pri nej odrazu hlas. Dievča dvihlo hlavu a pozrelo sa na ryšavého ninju v čiernom plášti s mráčikmi. Akatsuki, pomyslela si.
,,Čo myslíš?!" odsekla a postavila sa na nohy. Hlava jej trieskala a hučala, ale teraz pred Akatsuki by to nemala nechávať také viditeľné. V takomto čase bola zraniteľná viac, než si myslela.
,,Myslím si niečo iné... Ohnivá žienka," uškrnul sa. Dievča spozornelo. Keď ma tak pomenoval, mohol by vedieť o mojej sile? pomyslela si.
,,Viem o tvojej sile. Viem o tebe všetko. Dva roky, od vyvraždenia svojej dediny sa túlaš všade možne. Nevieš poriadne ovládať svoju silu, ani ju úplne využívať vo svoj prospech. A to je to, čo ťa chcem naučiť. Ukážem ti, že život nie je len o utrpení, ktoré prežívaš ty, ale aj o utrpení, ktoré budú ľudia prežívať tvojou zásluhou." Dievčina sa zamyslela. To by si aj priala. Všetko, čo musela ona prežívať sa iným vráti niekoľko ráz silnejšie. To jej však nestačilo.
,,Nechcem len zabíjať. Potrebujem žiť," zašepkala.
,,Dám ti všetko. Dám ti strechu nad hlavou, rodinu zloženú z ninjov s podobným osudom ako máš ty, zbrane, misie a hlavne život. Budeš mať dôvod žiť." Dievča na neho pozeralo ako na blázna.
,,Dôvod...ten nemám, to máš pravdu," prikývla.
,,Nover...poď so mnou. Medzi Akatsuki sa budeš cítiš lepšie, budeš sa cítiť pochopená. Nikto ťa nebude odsudzovať, pretože každý máme svoju minulosť." Hovoril to tak vážne, tak presvedčivo, že sa to nedalo odmietnuť. Šanca na nový život, šanca na nové obzory, nové skúsenosti, a koniec túlania sa a utekania ju presvedčil, aby verila jeho úmyslom a slovám. Bolesť pomaly odchádzala a ona sa snažila zatlačiť tu ostávajúci čo najviac pod povrch.
,,Idem s tebou," odpovedala. Pein prikývol.
,,Nover...mne neprináleží súdiť ťa, ani nič podobné. Iba mi povedz jednu vec." Dievča prikývlo.
,,Mala si dobrý dôvod zničiť svoju dedinu, alebo to bolo len z rozmaru?"
,,Mala som dôvod. Dedina mi zabila mamu. Otec mal Prekliatie, ktoré som po ňom zdedila, mama nie. Otec zomrel na misii, vlastne ho dedina zradila. A potom prišli zabiť mňa a mamu. Netušili však, že sa moja Sila prebudí. Tak som všetkých zabila," povedala potichu. Pein prikývol a chvíľu išli mlčky.
,,Skrýš Akatsuki. Pamätám si, že som začula, ako sa niekto bavil že kde sa asi nachádza. Nikto na to nikdy neprišiel a keby mi niekto pred pár mesiacmi povedal, že raz budem vedieť kde je, asi by som ho vysmiala."
,,Všetko sa mení."
,,Áno, to je pravda. No aj tak. Povedal si, že ma sleduješ dva roky. Prečo si za mnou prišiel až teraz?"
,,Zdala si sa mi vo veľmi kritickom bode. Predtým si to zvládala lepšie, teraz si vyzerala že končíš. Čakal som, že sa možno vzchopíš sama, že sa niečoho chytíš, niečoho iného ako zločinu, ale asi je ti to súdené."
,,Ako to myslíš?"
,,Pozri, dúfal som, že ak sa neobjavím a neponúknem ti členstvo v Akatsuki, budeš mať normálny život. Bola by si normálny ninja, len s trošku silnejšími schopnosťami. Keď som však videl, že nevieš poriadne ovládať ani svoju moc- nedivím sa, že nevieš, nemal ťa to kto naučiť- nemal som inú možnosť, hlavne nie, keď som ťa videl pred niekoľkými minútami. Vyzerala si že čoskoro zomrieš. A to by som ja nemohol dopustiť." Prikývla, i keď to stále úplne nechápala. Pein si povzdychol.
,,Tvoj otec...bol mojím dlhoročným priateľom a bol som mu zaviazaný. Pár dní predtým, než zomrel, prišiel za mnou a povedal mi, aby som na teba dal pozor. Že ty zostaneš nažive, a že musíš ďalej žiť. A keď dohľad nebude stačiť, že sa ti mám zamiešať do života a pomôcť ti. Sľúbil som mu to, pretože raz, keď sme mali okolo 16 rokov, mi zachránil život na misii. Prisahal som sám sebe, že dlh splatím akokoľvek. Namiesto toho, aby žiadal o pomoc pre seba, chcel, aby som sa postaral o teba."
Nover sa smutne pousmiala. Otec. Jasné, že presne toto si mohla myslieť. To bol čistý on. Nechápal to. Keby požiadal o pomoc pre seba, Pein by mu pomohol prežiť a utiecť s mamou a s ňou do nejakej inej ďalekej dediny, kde by ich v živote nenašli. A keby aj hej, ovládla by otcov a svoj živel a spolu s otcom by sme ich porazili. Všetko mohlo byť inak.
,,Rešpektuj otcovo rozhodnutie. Možno to bola chyba, ako sa rozhodol, no už to nezmeníš ani ty, ani ja, ani nikto iný. Teraz je dôležité, aby si sa postavila na vlastné nohy a začala žiť ako pravý ninja."
Hovoril tak podobne, skoro rovnako, ako jej otec. Pripomínal jej ho v toľkých ohľadoch, až to bolo neuveriteľné.
,,Vieš na čo myslím?" úsečne sa opýtala.
,,Keď to chcem. Zvyčajne ma myšlienky väčšiny ninjov nudia, iba keď je nejaký ninja silný, použijem to, aby som si uľahčil prácu. No čo, aj to je pomocou jutsu." Pokrčil ramenami. Prikývla a zahľadela sa na cestu.
,,Koľko členov má Akatsuki?"
,,Itachi, Zetsu,Kisame, Hidan, Kakuzu, Deidara, Sasori, Konan a ja. Deväť, ty budeš desiaty člen." Super, dúfam, že desiatka nebude nešťastné číslo, pomyslela si trpko.
,,Predpokladám, že každý má nejakú inú vražednú schopnosť alebo Kekkei Genkai," uškrnula sa. Pein s vážnym pohľadom prikývol.
,,Ide o to, že ja ti o nich nechcem nič hovoriť. Chcem, aby si si to zistila sama, alebo aby ti to povedali oni. To ale znamená, že budeš na plátku aj ty úprimná ku nim." Nover to pochopila, lenže ona ich nepozná. Nepozná nikoho. Čo ak sa im nebude pozdávať? Je to vražedná skupina. Sú tam ninjovia s tými najsilnejšími schopnosťami. Možno to nezvládne ona. Nie, na to nechcem myslieť, pomyslela si trpko.
Po pol hodinke, kedy prešli rôzne cesty, pričom vedela, že ak tu bude musieť ísť nabudúce, sama určite netrafí, sa dostali na skalnatú plochu. Na zemi boli samé malé kamene, a na boku sa týčil jeden veľký. To bude skrýš, pomyslela si.
,,Teraz Nover, opakuj po mne..."
Nover sa pozrela na Peinove ruky a stíhala robiť všetky znamenia tak ako on. Obrovský kameň sa odrazu dvihol a ona uvidela vchod do jaskyne.
,,Dúfam, že dnu to tak nevyzerá," povzdychla si.
,,Je zvláštne, že to hovoríš akurát ty..." uškrnul sa Pein. Je jasné, jak to myslí. Predtým som spávala na stromoch a podobných miestach a vadí mi vnútro jaskyne, bože, pomyslela si.
Z pohľadu Nover
Stála som pred vchodom a uškrnula som sa z jeho poslednej vety. Potom mi pokynul, aby som išla pred ním. Stúpla som teda na prvý schod a prekvapilo ma, keď som zacítila príjemnú vôňu. Zase som sa sama sebe uškrnula. Smrad som nečakala nejaký extra, takže by ma to nemalo prekvapovať. Ale ta vôňa bola naozaj veľmi príjemná. Pein si zrejme všimol, na čo som sa zamerala a prikývol.
Vydala som sa po čuchu, až som našla miestnosť, ktorá pripomínala kuchyňu. Bolo tam skoro všetko, čo v normálnej kuchyni, až na to, že pri sporáku stál nejaký modrý chalan, ktorý mal jasné črty žraloka. Prišlo mi to trochu smiešne. Nevšimol si ma z diaľky, tak som sa priblížila ešte trochu.
,,Ahoj," pozdravila som. Čo sa zomlelo v ďalších minútach bol šok. Modrý človek vyskočil od sporáka, ani neviem odkiaľ ale schytil do ruky nejaký obrovský meč a zrazu stál pri mne, teda nalepený na mne, držiac mi meč pod krkom.
,,Kto si a čo tu chceš?" opýtal sa ľadovo. Stiahlo sa mi hrdlo. Kde je teraz Pein, keď ho človek potrebuje?!
,,S-som nový člen!" povedala som. Modrák stiahol nôž iba na chvíľku, a keď ho chcel znova ku mne priložiť, to už vo mne vzkypel hnev, vyhla som sa mu, a chcela zaútočiť ohňom, keď ma zase dostal. Teraz som ale mala voľné ruky a znamenia som stihla urobiť predtým, než mi jednu vrazil a mňa odhodilo do steny. Oheň, ktorý mi odrazu šľahal okolo rúk, ho na chvíľu zastrašil tak, že ustúpil o krok, hneď sa ale zamračil a znova zaútočil. Gúľa, ktorá sa mi sformovala, už chcela skončiť na jeho hrudi, keď v tom prišiel do kuchyne Pein úplne pomalým, kľudným krokom.
,,Peine?!" zvolali sme obaja naraz. Modrák na mňa pozrel zamračeným phľadom. Uškrnula som sa na neho, keď sa Pein pozrel ako na prvého na mňa.
,,Prečo si im nepovedal o tom, že budete mať o jedného člena viac?" opýtala som sa ľadovo. Pein sa zasmial.
,,Ako som mal vedieť, čo mi odpovieš?"
,,Ale mohol si to predpokladať," odsekla som.
,,Dobre, ale chcem som vidieť reakciu Akatsuki člena na niekoho nového, kto prišiel do skrýše sám. Inak Kisame, aj ti to mohlo dôjsť, že hovorí pravdu, ako inak by sa dostala do skrýše?" úplne pokojne, ba skoro pobavene sa pozrel na Kisameho. Ten sa trochu zamračil, no ja som si všimla, že mu to došlo a cítil sa trápne.
,,Tak oficiálne Kisame...toto je Nover a odteraz je novým členom Akatsuki. Nejaký problém?" Pein sa to síce spýtal, ale jeho tón jasne naznačoval, že nebude odpovedať na žiadne otázky. To som si už dokonca všimla aj ja. O pár sekúnd do kuchyne vošla modrovlasá žena.
To čo je tu každý spätý s modrou farbou abo čo? Uškrnula som sa, ale ona len kľudne prechádzala pohľadom zo mňa na Kisameho a potom na Peina, na ktorého sa dokonca usmiala. Vôbec nič nepovedala. Takže som z toho mohla usúdiť iba dve veci. Buď počula, čo sa tu zomlelo predtým, alebo o mne vie, to znamená, že jej to Pein musel povedať, čiže majú bližší vzťah, keď to povedal jej a ostatným členom nie.
Ha, zlepšovala som sa v logických úvahách. Až som mala lepší pocit, ktorý sa však hneď vytratil, keď mi Pein pokynul hlavou, aby som ho nasledovala, pravdepodobne do obývačky, kde keď sme vošli, som si všimla troch ľudí sediac na veľkom gauči sledujúc televíziu. Tá scenéria mi prišla smiešna. Nemali by Akatsuki plánovať nejaký najnovší zničujúci útok na nejakú dedinu?
Čiernovlasý chalan s copom ako prvý upriamil pohľad na Peina a potom hneď na mňa. Postavil sa a pomaly prešiel ku nám.
,,Nový člen Akatsuki..." povedal Pein, pričom sa Itachimu pozeral priamo do očí. Mňa by z tých ich pohľadom porazilo asi.
,,Toto je Itachi Uchiha..." ukázal Pein na toho, čo stál pred nami. Kývla som hlavou.
,,Nover..." Načo by bolo dobré hovoriť teší ma? Aj tak by tento chalan, vlastne skôr už muž, len niečo odsekol a odišiel by, čo práve robí.
,,Mohol si nás o tom oboznámiť skôr..." sykol Itachi na Peina.
,,Je to moje rozhodnutie Itachi..." preniesol ľadovo.
,,Aspoň niečo naznačiť..." odsekol Itachi a otočil sa na odchod.
,,Uchiha, už žiadne poznámky...!" v jeho tóne bolo vyhrážnosti viac než dosť. Stiahla som sa, aj keď nebola mierená ku mne. Nebolo to tým, že by som sa bála, ale toto bolo nové prostredie a aj keď mi Pein povedal tie veci predtým, nemusím im veriť. Možno je to pasť...
Nie, to by neurobil. Vlastne keď si tak spomínam, raz mi otec hovoril, že jednému partnerovi v boji zachránil život. Mohol by to byť Pein. Niečo na tom už teda pravdy asi je.
,,Nover, toto sú Sasori a Kakuzu," ukázal na červenovlasého a druhého trochu dosťo pozašívaného ninju. Kývli mi, inak mi nevenovali žiadnu ďalšiu pozornosť. Uškrnula som sa, pozrela na Peina, ktorý nad niečím rozmýšľal a potom som čakala, čo teraz.
,,Konan..." prehovoril Pein, a bolo to tak potichu, že som pochybovala že to bude počuť a príde. No ani ne o päť sekúnd stála pred nami. Asi si budem musieť pri týchto ninjoch zlepšiť svoj sluch.
,,Daj Nover oblečenie a plášť a ukáž jej jej izbu...potom ju zaveď za mnou..." povedal a odišiel. Zazdalo sa mi, že som na konci chodby zbadala nejakú postu, ktorá mala dlhé blond vlasy, ale to bola asi blbosť. Iné dievča tu nie, teda okrem mňa a Konan. Tá ma zaviedla do mojej novej izby, ktorá bola dosť útulne zariadená. Na posteľ mi položila oblečenie. Pousmiala sa na mňa, čo som naozaj nečakala, tak som jej úsmev trochu pomalšie opätovala. Odišla a počkala ma pred dverami, kým som sa obliekla. Všimla som si, že plášť nemal nikto, tak si ho nebudem brať ani ja.
Z pohľadu Peina
Rozkázal som Konan, nech sa o ňu zatiaľ postará. Ešte tomu dávam takých 10 minút, kým príde. Aspoň si medzitým trochu odpočiniem. Ako som sa mýlil, keď mi zrazu do kancelárie vtrhol zadychčaný Deidara.
,,Čo je?! Nespravil si sa abo čo?!" vyštekol som. Takéto situácie som nemal rád, hlavne keď mi niekto vošiel do kancelárie bez zaklopania a Deidara to robil permanentne. Nevenoval pozornosť mojej poznámke, ani mojej nálade.
,,Niekto sa dostal do skrýše!! A ovplyvnil Konan!" Na tom som sa musel zasmiať teda. Čo tohto tu nenapadne?
,,Deidara...to je nová členka Akatsuki," povedal som, keď som sa trochu upokojil. Deidarov výraz prešiel z šokovaného na nechápavý, potom na chápavý a potom na zamyslený. Sledoval som dianie na jeho tvári a čakal, kedy už odíde.
,,Povedal si členka, však?" opýtal sa. Prikývol som, nedochádzala mi, ako tú otázku myslí.
,,Takže máme o jedno dievča viac..." uškrnul sa a mne to hneď došlo.
,,Je pod mojimi ochrannými krídlami, takže ak na ňu siahneš bez dovolenia, zabijem ťa!" odsekol som. Deidara trochu posmutnel. Zrejme vzal tu vyhrážku vážne, lebo sa otočil a chcel odísť preč. V tej sekunde však niekto zaklopal na dvere. Pokynul som Deidarovi, nech ide. Otvoril dvere a zasekol sa. Videl som prečo. Pred ním stála Nover, v peknom sieťovanom tričku, s obtiahnutými legínami a ostatnými časťami oblečenia. Nevidel som do ich tvári, ale z odhadovaného času, kým tam len tak stáli, som si všimol, že jeden toho druhého zaujali. A sakra! Dúfam, že problémy s láskou s ňou nebudem musieť riešiť. A že bude mať toľko rozumu, aby si na Deidaru dala pozor.

2.kapitola
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nover Nover | Web | 16. března 2011 v 14:23 | Reagovat

xDDDDD ja odpadnem :DDDD genialita :DDD
maňifik :DDDDDD úplná bomba :D
a cica k tým dvom vetám  myslím že som ti už povedala že ja teraz nemám Photoshop....

2 ♥Espada♥ ♥Espada♥ | Web | 16. března 2011 v 14:56 | Reagovat

Arigato ^^

3 Skřítek Skřítek | Web | 17. března 2011 v 11:43 | Reagovat

já už mám celou tu povídku napsanou :D problém je v tom že mi blog nechce pustit víc jak tři stránky

4 Skřítek Skřítek | Web | 17. března 2011 v 16:00 | Reagovat

já si taky myslela že se jedná o nějakej přechodnej error ale fakt mi to nejde no :D

5 Lucy Lucy | Web | 17. března 2011 v 17:53 | Reagovat

Díky za komentár, máš pravdu! Chalanom sa páči, keď sú spolu dve baby ( heterosexuálom ), takže to pre nás heterosexuálne baby je to rovnaké - páči sa nám, keď sú spolu dvaja chalani. Ale to tí idioti nepochopia...

6 Chrissie Chrissie | Web | 17. března 2011 v 18:09 | Reagovat

wow!toto je....SUPER!!! :D :D

7 R a v e n ~ N e l l  → ♥ Tvoje SB,ktoré ťa má rada R a v e n ~ N e l l → ♥ Tvoje SB,ktoré ťa má rada | Web | 21. března 2011 v 14:48 | Reagovat

fajné n_n

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama