...
NOVINKY Z POVIEDOK↓

Yoru Vanpaia - 13.kapitola - New!

Môj prekliaty život - 10.kapitola - END!!

Navždy ťa budem milovať - 3.kapitola

Magický amulet - 7.kapitola - New!

NEW! -Rezidencia Malfoyovcov - úvod / 1.kapitola - NEW!

Na PRIANIE↓
Pre Nover: To, čo potrebujem 1/2/3    
Pre Minu: Známy neznámy 1/2/3
Pre Nover: Temnota nezabíja....dokáže aj pomôcť! 1/2/3
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬

Pre Minu: Známy neznámy 1

19. března 2011 v 12:15 | Liana |  Na prianie

Pre Minu Hatake :) Teš sa na 2.kapču, bude na začiatku týždňa. Táto poviedka ma chytila ;) Prajem príjemné čítanie :)

Z pohľadu Mizu
,,Jasné, ako som mohla zabudnúť?!" zakliala som pred Mininým domom. Dneska je test z matiky! A ja nič neviem, pomyslela som si. Ako som čakala, kým sa konečne moja hnedovlasá kamarátka obuje a naskočí mi do môjho športiaka, som začala byť nervózna. Neznášam dlhé čakania a už vôbec nie na ňu. Už vyšla z domu, keď v tom sa zase otočila a vbehla dnu.
Myslela som, že ma roztrhne. Keď asi po dvoch minútach opäť vyšla, venovala som jej najvražednejší pohľad, akého som v danú chvíľu bola schopná. S úsmevom na perách si sadla na sedadlo spolujazdca a pozrela na môj zamračený výraz.
,,Že si zabudla na test z matematiky?" opýtala sa ma.
,,Hej, jak vždy! Načo si sa vracala domov?" odsekla som.
,,Zabudla som si mobil," zasmiala sa. Vždy som na nej obdivovala, že i keď som mala strašne zlú náladu, oni si ju nikdy neskazila. Vždy bola usmiata, teda skoro vždy. Bola však dosť drzá a provokatívna. Mala aj ona svoje chvíľky, kedy sa potrebovala smutne vyrozprávať. Ako napríklad pri poslednom chalanovi, asi dva týždne sa z toho dostávala. A ja som väčšinou tá, čo ma chladnú hlavu a je odmeraná a rozvážna. Vlastne sme sa dobre dopĺňali.
Zaparkovala som pred školou a všimla si jedno nové auto, ktoré však nebolo na našom parkovisku, ale tam, kde parkovali učitelia.
,,Hm, že by nejaký nový bohatý učiteľ?" Mina ma začula, aj keď som si to skoro zamrmlala len pre seba. Nechápavo na mňa pozrela. Povzdychla som si a kývla hlavou smerom k autu. Stále nechápala. Ona si takých vecí, ako sú auta, veľmi nevšímala. Iste, mala rada také kúsky akým je aj moje auto, ale nič viac.
,,Ach môj bože! Nové auto, to znamená nový učiteľ!"
,,Ahá, jasné...hm, možno nejaký mladý Mizu," mrkla na mňa a ja som pretočila očami. Ak už Mina nebola minimálne s jednou tretinou chalanov na tejto škole na rande, tak ani s jedným. Mimoto, ja som sa vždy zdržiavala takýchto vecí. Moji rodičia spolu nevychádzali veľmi dobre, sú rozvedení a práve preto už teraz bývam sama. Čiže mi išli dobrým príkladom, čo sa týka lásky. Otec mi platí nájom, mama mi posiela peniaze na účet a je nám všetkým dobre. Zato Mina má takú krásnu rodinu, až jej niekedy závidím. No viem, že u nich sa vždy cítim ako doma, čo ma upokojuje.
,,Nie Mina! Ani na to nepomysli!" povedala som výhražne, ale to už brala nohy na ramena a utekala do školy. Kúsok som zbehla za ňou a nakoniec som sa na to vysrala. Jej plány, jej problémy.
S ťažkým povzdychom som prešla okolo skupinky chalanov, ktorých si Mina ani nevšimla. Piskot, ktorý sa od nich ozýval a reči, v ktorých sa objavilo moje meno, mi už išli poriadne na nervy. Bez pohľadu na nich som vošla do školy a išla rovno ku svojej skrinke. Minu som si všimla baviť sa s jedným chalanom. Uškrnula som sa. Žeby ďalšie rande? Čakala som pri jej úškrne niečo väčšie.
Otvorila som skrinku, napchala tam svoje veci a do ruky si vzala iba plechovku kávy a knihy, čo som potrebovala na ďalšie dve hodiny. Zatvorila som, keď ku mne hneď pribehla Mina. Pozrela som sa na ňu s otázkou, čo ju to predtým napadlo, lebo môj scenár nemusel byť dobrý, ale pohľad, ktorým sledovala vchod do školy, ma šokoval.
Nebol to obyčajný pohľad. Toto som u nej ešte nevidela. Nielenže jej oči zažiarili, ale objavil sa v nich aj záblesk niečoho, čo som doteraz nevidela u žiadneho človeka.
Z pohľadu Miny
Stála som pri Mizu, ale nedokázala som zo seba vypustiť ani slovo. Všetko, na čo som myslela predtým, plány, ktoré som jej chcela zdeliť, čo by sme mohli robiť po škole, to všetko mi zrazu z hlavy zmizlo. Pohľadom som zakotvila na niečom, alebo skôr na niekom, čo som ešte v živote nevidela. Niekoho takého...
Zatvorila som oči, no nezmizol. Stál tam, aj s červenovlasým kamarátom a o niečom horlivo diskutovali. Nepozerali sa naším smerom, čo bolo trochu aj škoda, no aj veľmi dobre. Čo by si pomysleli, keby si všimli, ako na nich hľadím? Snažila som sa odtrhnúť od toho jedného pohľad no nešlo to pokiaľ do mňa nestrčila Mizu.
,,Mina, to čo má byť?" vyštekla. Až jej tón ma donútil pozrieť na ňu a trochu sa spamätať.
,,Mizu, prepáč ja...Mizu!" trošku som zvýšila hlas, ale už bolo neskoro. Nasledovala môj pohľad a zostala strnuto stáť tak ako ja. Stála som vedľa nej, avšak videla som, ako si pohľadom premerala toho červenovlasého. Ach, nebolo toho už dosť?
,,Mizu..." zašepkala som. V tej rane otočila hlavu na mňa a pousmiala sa.
,,Nový žiaci, eh?" uškrnula sa a už bola zase taká ako predtým. Čo mal teda znamenať ten pohľad? Zdalo sa mi, že som na chvíľku v jej očiach videla niečo ako...túžbu? Nie, blbosť. Pokrútila som hlavou. Mizu by to na sebe nenechala tak vidieť.
,,Mina...on ťa tak upútal?" opýtala sa zrazu, s takým prenikavým pohľadom, až som si povzdychla, že jej sa neplatí klamať, lebo ma vždy odhalí.
,,Ten so striebornými vlasmi..." zašepkala som a trochu sčervenala. Fakt toto teraz nechcem rozoberať.
,,Ten červenovlasý by si mohol zapnúť košeľu, dopekla!" zakliala Mizu a ja som sa na ňu šokovane zadívala. Počula som dobre, či sa mi to iba zdalo? Nechápavo som na ňu civela, až pokiaľ si to nevšimla. Jednak zmenila tému, akoby si neuvedomila, čo som jej predtým povedala a jednak, som niečo také z jej úst počula prvýkrát.
,,Ja viem...je to divné, počuť niečo také z mojich úst čo? Ale je to provokatívne," povzdychla si tak nejako melancholicky. A ja som z nej bola čoraz viac mimo.
,,Veď sa pozri, ako má košeľu!" zavrčala. A to už som nemohla a vybuchla som do takého smiechu, až som skoro plakala. Pozrela som sa mala vážne pravdu. Lenže predtým som si to nevšimla, lebo všetka moja pozornosť bola obrátená na toho so striebornými vlasmi.
,,Mina? Možno ma zabiješ, ale ja to musím urobiť...a ty mi musíš pomôcť!" Mina sa na ňu pozrela vražedným pohľadom. Dobre, niekedy som mala šialené nápady a to dosť často no, ale keď niečo napadlo Mizu raz za pol roka, to bola vražda.
,,Čo chceš robiť?" opýtala som sa s povzdychom.
,,Stoja tam už asi päť minút...to znamená, že možno nevedia, kam majú ísť...ale trošku ich poškádlime, čo ty na to?" uškrnula sa.
,,Si si istá, že je to dobrý nápad?"
,,Som! Ale musíš mi malinko pomôcť! Urobíme to takto..." Hmm, najprv sa mi to nepozdávalo, ale keď si raz Mizu niečo vzala do hlavy, nikto jej to nevyhovoril. Takže som išla na to no.
Z pohľadu Mizu
Bola som celkom prekvapená, keď sa Mina dala na niečo také nahovoriť. Možno som ju kazila stále viac a viac. Zasmiala som sa. Znelo to tak hlúpo.
Nenápadne som kývla na Minu, uškrnula sa a vybrala sa po chodbe rovno ku nim. Mina sa otočila ku svojej skrinke a robila sa, že tam niečo hľadá. Ja som sa celkom pomalým krokom vybrala ku tým dvom chalanom. No, chalanom jak chalanom.
Keď som bola už asi dva metre od nich, začula som jemný výskot. To bol pre mňa signál. Ja som sa neotáčala, lebo som vedela, že o pár sekúnd do mňa Mina drgne. A stalo sa. Ešte predtým však začala: ,,Mizu, našla som ...!" a zasekla sa. Trepla ma však tak silno, že keby som nebola tak blízko pri nich, letela by som na zem. Takto som skončila nalepená na nahom tele červenovláska. Dvihla som hlavu a pozrela mu rovno do očí. Ruky, čo som mala položené na jeho hrudi, sa mi zachveli. V jeho očiach bolo niečo zvláštne, niečo tajomné. Potriasla som jemne hlavou a odstúpila od neho. A potom som si všimla, že mi vyšlo to, čo som chcela.
Na jednej cicke sa mu krásne vynímal škrabanec od môjho dlhšieho nechta. Všimla som si, že rovno pod tetovaním škorpióna. Uškrnula som sa a snažila som sa, aby si to nevšimol. Ten škorpión vyzeral úžasne a sexy. Mina sa ospravedlňujúco usmiala.
,,Prepáčte...nechcela som," pousmiala sa, hlavne teda na toho striebornovlasého.
,, Hm...slečna Mina Hatake a Mizunata Yuzuko, pokiaľ sa nemýlim," ozval sa a videla som, ako sa Mina skoro zadrhla žuvačkou.
,,Ako vieš, ako sa voláme?" Bola som ticho. Toto nevyšlo až tak, ako som chcela teda. Pozrela som na toho červenovláska a skoro ma porazilo. Vraždil ma pohľadom.
,,Nestalo by sa to, keby si mal zapnutú košeľu," uškrnula som sa. Vlastne toto som mu chcela povedať, a bolo mi jedno, či sa to hodilo, alebo nie. Mina aj ten druhý na nás pozreli.
,,Vás do toho nič nie je, slečna," zavrčal. Prečo mi vyká? A hovorí slečna? Bolo to divné.
,,Takže odkiaľ nás poznáte?"
,, Profesori matematiky a slovenčiny museli náhle odcestovať. Vraj niečo vážne. No a my ich budeme zastupovať na dobu neurčitú. Takže sme vaši nový profesori. Kakashi Hatake a Sasori Akasuna," predstavil ich. Nechcela som v tejto chvíli zrkadlo na sto metrov od seba. Výraz, ktorý som určite mala na tvári, by som najradšej niekde pochovala. Mina na tom nebola o nič lepšie.
,,Čože?!" neodpustila som si. Veď od nás nemohli byť starší než päť, šesť rokov.
,,Neveríte nám? To auto na parkovisku ste si vôbec nevšimla že? Ani kde parkuje, čo?" poznamenal ironicky a arogantne. Vzkypel vo mne hnev. Ako by mohol tušiť, že som si všimla nové auto? A jeho prístup, teda jeho správanie sa mi vôbec nepáčilo. Iste, aj ja som drzá a odmeraná, ale toto je príliš. Ja som nikdy nebola namyslená, ani arogantná. A z neho arogantnosť priamo sršala.
,,Čo si o sebe myslíš?" zavrčala som.
,,Vy, slečna Yuzuko. Budete mi musieť vykať. Aj keď by ste mi najradšej tu košeľu vyzliekla sama, mám pravdu?" Bol taký namyslený, taký...Ah, ani neviem, ako to pomenovať. Mala som toho už plné zuby. No ja som mala podobné zbrane, ktoré nikdy nesklamali.
,,Iste, prečo nie. V tom prípade ale, vy mi budete musieť stiahnuť tričko a rozopnúť podprsenku, aby sme si boli kvit. Možno objavíte moje tetovanie," a usmiala som sa na neho. Samozrejme, že to bol hraný úsmev, avšak úškrn som si neodpustila, keď som si všimla, že mám vyhraté. Čo na to mohol ďalej povedať?
Z pohľadu Miny
Stáli sme s profesorom Kakashim vedľa nich a nechápali sme. Aspoň ja som to teda určite nechápala. Toto Mizu bežne nerobila. Takto neprovokovala žiadneho chalana. A úprimne povedané, ani som netušila, že môže mať aj takúto stránku.
Pozrela som sa na Kakashiho a trochu sa pousmiala.
,,Vy ste si mysleli, že sme študenti ako vy, však?" Mina prikývla. Ako náhle však vyslovil tu otázku, uvedomila si, čo to znamená. Nič. Absolútne nič.
,,To nevadí. Ja budem mesiac učiť na susednej výške a tak sa pridám ku Sasorimu. Vaši učitelia budú preč najmenej pol roka." Na chvíľu som sa zamyslela, že čo asi mohlo byť také vážne. Nie je to však moja starosť, takže som to rýchlo vypustila z hlavy a znova sa sústredila na muža pred sebou. Vážne som povedala muža? Ach, aká irónia.
,,Jasné chápem. Teraz ma prosím ospravedlňte, my už musíme ísť," povedala som, trochu sa na neho pousmiala a čapla som Mizu za ruku a ťahala ju preč. Jej vražedné pohľady na Sasoriho mi teda nerobili dobre, aj keď neboli mierené na mňa.
,,Pche, úbožiak...a pusti ma," skoro zavrčala Mizu, keď sme už boli ďalej od nich.
,,Mizu...ja ťa raz zabijem! Sú to profesori! Mohli by sme mať problémy!" Mina trochu zvýšila hlas.
,,Nemohli! Pretože on si začal a ty by si mi potvrdila!"
,,Aká si si istá!" Zrazu sa Mizu zasekla.
,,A nebolo by to tak?" opýtala sa, trochu šokovane. Kývla som hlavou.
,,Jasné, že by bolo. Si predsa moja kamarátka no nie?" pousmiala som sa na ňu. Prikývla s úsmevom a išli sme do triedy. A ja som sa vôbec nemohla sústrediť. Prečo to musí byť takto? On profesor a ja študentka. Dobre, maturujem tento rok, no aj tak. Budem ho vídať každý deň. Ach, čo som komu urobila? Ale...keď pozná moje meno, musí vedieť niečo aj o mne. A určite sa ku nemu dostane ako prvé to, že som bola na rande skoro s polkou školy. Bože, horšie to už byť nemôže.
Začala som nad tým uvažovať stále viac a viac. A asi po dvadsiatich minútach som si uvedomila, prečo to vlastne robím. Páčil sa mi. Niekto ako on, nikdy som nikoho takého nestretla. Ten pohľad a to telo. Spôsob rozprávania sa so mnou. Bol celkom milý, napriek tomu, čo urobila Mizu. Ale bol ako niečo zakázané. Bol to profesor. A mne začalo byť trochu úzko. Možno to mimo školy bude iné, niečo mi našepkávalo. Hej, možno, keď sa vôbec niekedy mimo školy stretneme, pomyslela som si sarkasticky.
Tieto myšlienky mi vôbec neprospievali. Mizu bola ticho, ale videla som, že bola patrične naštvaná. Hocikoho, kto sa ku nej ozval, poslala kade ľahšie. Keby to nebolo také divné, aj by som sa na tom zasmiala. Hodina sa skončila a my sme išli na chodbu aspoň na chvíľku. Mizu mala anglinu a ja biolu.
,,Mizu...upokoj sa!" poradila som jej, avšak pozrela na mňa pohľadom a lá daj pokoj a zase sa otočila.
,,Nevieš si prestaviť, ako ma vytočil...že ja som taká krava. Toľko chalanov po mne ide, toľkých som poslala vieš kde, a teraz tento tu...Vŕŕ!" Ani to radšej nedopovedala. Nečakala som to od nej. Bolo to niečo také, čo mi ešte v živote nepovedala.
,,Mina...povedz Kakashimu, aby odkázal tomu arogantnému debilovi, že toto je jeho koniec," zlovestne sa usmiala. Až mi dakedy naháňala strach.
,,A ty si čo myslíš? Že som s Kakashim kamarátka alebo čo? Ja som ich videla prvých!! Ja som bola šokovaná prvá! Ja som niečo cítila ako prvá!" vybuchla som. Mizu na mňa šokovane pozrela.
,,Mina...tak som to nemyslela...ale keď už sme pri tom...ako to myslíš? Že si niečo cítila?"
,,J-ja neviem. Proste...páči sa mi. Kakashi vyzerá božsky a bol milý a je to učiteľ kurva!" zavrčala som. Mizu ma sledovala ako niečo zvláštne.
,,Mina...nezamiluj sa do neho," zašepkala. Povzdychla som si.
,,Budem sa snažiť Mizu...a ty sa posnaž nezabiť Sasoriho," uškrnula som sa.
,,Jasné...aj keby, predtým, než by som ho zabila, by som si s ním užila," mrkla na mňa.

2.kapitola
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Mina Hatake Mina Hatake | 19. března 2011 v 12:41 | Reagovat

mizuuuuuuuuuuuuuuuuuuuuu!!! KOLABUJEM!! Chces ma zabit???? ale teraz naozaj!!! :D proste.. proste... WOW!!! :D ach bozeeeeee...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama