...
NOVINKY Z POVIEDOK↓

Yoru Vanpaia - 13.kapitola - New!

Môj prekliaty život - 10.kapitola - END!!

Navždy ťa budem milovať - 3.kapitola

Magický amulet - 7.kapitola - New!

NEW! -Rezidencia Malfoyovcov - úvod / 1.kapitola - NEW!

Na PRIANIE↓
Pre Nover: To, čo potrebujem 1/2/3    
Pre Minu: Známy neznámy 1/2/3
Pre Nover: Temnota nezabíja....dokáže aj pomôcť! 1/2/3
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬

13 - Náhlivosť je sexy!

3. března 2011 v 21:33 | Liana |  Yoru Vanpaia


Dievčatá, čakám najmenej 8 komentov, inak pokračko nebude! Hlavne od tých, ktoré vystupujú v poviedke! Inak prajem príjemné čítanie :)

Nebolo ľahké skĺbiť všetko dohromady a ešte k tomu úplne zmeniť svoj denný režim na nočný. Midori, Amira, Reiko si na to zvykli okamžite, no my ostatné sme s tým mali trošku menší problém. Avšak prešlo už pár týždňov od nášho prvého dňa v tomto sídle a ja som sa necítila vôbec divne. Nechýbal mi domov, nechýbala mi Ayami a čo je najhoršie, ani mama. Akoby mi tento život dával viac než ten predchádzajúci. A zase sa dostávam k tomu, že je to osud.
Vytvorilo sa tu 7 párov, pričom Amira, Reiko a ja sme stále bez partnerov, ak je to ten správny výraz. Nanami sa so Zukirom zblížila pomaly, pretože je trochu hanblivá. Dada bola rýchlejšia, a aj keď sa najprv bála jeho zubov a sily, podľahla jeho šarmu a teraz je spokojná.
Naše sily a schopnosti sa zlepšovali každým jedným tréningom. Pomaly som vedela urobiť skoro čokoľvek pomocou sily mojej mysle. Alexander ma však stále udivoval. Minule som vyšla na chodbu prejsť sa, lebo sa mi zase snívali hrozné veci, a zbadala som Alexandra iba v čiernych nohaviciach s opaskom, bez trička. Akoby mi nestačila jeho prítomnosť, toto bolo priam hypnotizujúce. Skoro som sa neudržala a skočila na neho, ale vtedy ma znova tak pichlo, že som sa skácala na zem.
,,Nemysli na to," povedal mi Alexander, pričom ma schmatol do náručia. Ruku som mu položila na hruď a plytko som dýchala. Ešte nech omdliem, pomyslela som si ironicky. No nie, na omdletie mi nebolo, ale tie pocity. Sucho v krku, šteklenie v žalúdku, a určite som sa aj červenala. Nie, toto nezvládnem.
Prudko som sa postavila na svoje nohy.
,,Ďakujem ale som v poriadku," snažila som sa o pevný hlas, no triasol sa mi.
,,Si si istá?" opýtal sa. Skoro som na neho zavrčala, nech ma nechá na pokoji. Nechcela som byť nepríjemná, ale toto bolo už aj na mňa priveľa, aj keď on za to nemohol.
,,Alexander, som ti naozaj vďačná, že mi chceš pomôcť, ale už to ďalej takto nepôjde. Nemôžeš sa ku mne správať takto," odvetila som.
,,Ako, takto?" Ach, prečo musím zachádzať do takýchto detailov.
,,Jednoducho, nie si mi ľahostajný. Ale nikdy medzi nami nebude nič viac." Alexandrov pohľad sa zmenil na chápavý ale aj prekvapený.
,,Kiya...myslíš, že to...." Neviem, čo tým chcel povedať. No odpovedala som mu zase po svojom.
,,To je jedno. Nechaj ma tak a ja nechám teba. Bude to jednoduchšie pre nás oboch," pokúsila som sa o úsmev a celkom sa mi podaril. Avšak Alexander sa nehýbal ani nič nehovoril. Až som to nevydržala. Poslednýkrát som na neho celého pozrela, vychutnávala si ten pohľad. Otočila som sa a zavrela sa v izbe. Zviezla som sa na zem a po dlhšom čase plakala. Vedela som, že už niečo určite tušil, keďže cítil moje pocity, ale určite nie úplne. Asi si myslel, že sú to len city dobrého kamarátstva. Mýlil sa a teraz to už vie. Asi mu to už došlo úplne.
Každopádne, situácia je teraz dusná. Neviem, čo bude zajtra, čo bude o pár dní. Vlastne, ani neviem, kedy by sa ta vojna mala odohrať. No Alexandra sa určite na to nepôjdem opýtať. Spýtam sa jeho bratranca, ktorý mi zatiaľ vždy povedal pravdu a veľa pomohol. Vysvetlil mi veci okolo Alexandra, a ja som sa mu tiež vyrozprávala. Až o pár dní som sa však vybrala k jeho izbe.
,,Cloude?" zašepkala som po zaklopaní na jeho dvere. Otvoril mi oba v trenkách, na čo som aj po jeho pozvaní ostala stáť na prahu. Až keď viac pootvoril dvere a ja som zbadala na posteli Ayu, som vstúpila.
,,Ahoj Kiy...potrebuješ osobné, alebo všeobecné informácie?" opýtala sa s úsmevom Ayu. Vedela som, že teraz by sa jej určite nechcelo vyliezť z postele, takže som sa iba zasmiala.
,,Nie, zostaň, nič sa nedeje. Vlastne by sme to mali prebrať všetci, ale môže to počkať na noc, ešte je len 5 hodín. Chcela som sa len opýtať...kedy asi by sa mala to vojna odohrať. Vieš, sme tu už pár týždňov a stále trénujeme, a určite každá z nás má svoje rodiny, svoje životy a školu..." hlas sa mi na konci začal trochu triasť.
,,Čo sa deje Kiy?" opýtal sa Cloude na rovinu. Prečo on vždycky vie, kedy sa niečo deje? Dopekla!
,,No dobre, včera som viedla rozhovor s Alexandrom, kde som mu povedala, že mi nie je ľahostajný, no že by sme sa radšej mali jeden druhému vyhýbať, že to tak bude lepšie." Cloude sa zasmial.
,,Budem hádať, zostal prekvapený, no nepovedal ani jedno slovo, ani nič neurobil, je to tak?" Prikývla som.
,,Kiy, teraz ma počúvaj...viem si predstaviť, ako sa cítiš, ale keďže si s tým vyšla von takto, počkaj pár dní a potom uvidíš," uškrnul sa. Myslela som, že ho zabijem.
,,Nepoviem ti, ako to myslím, nechaj sa prekvapiť. Možno to bude milé, možno nemilé," dodal. Zase som nepohla ani okom.
,,Ako myslíš Cloude. Aj tak by som rada vedela, kedy asi by sa to malo stať."
,,Niekedy v priebehu budúcich troch mesiacoch, no môže to byť kedykoľvek, preto musíme byť pripravený. A musíme dúfať, že do toho nezatiahnu aj ľudí," povedal už vážne. Striasla som sa. Predstavila som si mamu alebo Ayame v rukách tých chladných a odporných beštií, ako z nich vysávajú krv. Pokrútila som hlavou. Toto nedovolím.
Odišla som z jeho, teda už z ich izby a zamierila do kuchyne niečo zjesť. Vybrala som si salámu, papriku a kúsok cereálneho rohlíka. Na to, že nikto z mesta nemohol vedieť, že sa tu zhromažďujeme, mali sme vždy čerstvé potraviny, pečivo, všelijaké džúsy. Na to, že to boli upíry, mysleli na nás stále ako na iný druh bytosti, a nie ako na odpad, ako tí zlí.
Boli sme však pripravené. Mali sme moc, upírov, svoje schopnosti sme dotiahli na najvyššiu úroveň, takže som sa v podstate nebála. Aj tak mi však obrazy mamy a Ayami behali v hlave ako splašené kone. Snažila som sa na to nemyslieť, a sústrediť sa na to, čo bude potom, ak to vyhráme. Síce, ak to vyhráme. Mala som však dobrý pocit, že nech to už bude kedykoľvek, budeme mať šťastie na svojej strane my. Nesmieme dovoliť, aby sa ich plány stali skutočnosťou.
Vybrala som sa naspäť do svojej izby. Pomaly som šliapala po jednom schode, dúfajúc, že ho nestretnem. No len čo som na neho pomyslela, uvidela som tmavú siluetu na konci chodby, pri jeho dverách.
,,Alexander?" opýtala som sa potichu.
,,Kiya," zašepkal, no počula som to. Povedal to takým dôverným tónom, až mi bolo ľúto, že som na neho tak vyskočila pred pár dňami.
,,Deje sa niečo?" opýtala som sa, snažiac sa o normálny tón, ktorý nič nenaznačoval. Ani chlad, ani túžbu.
,,Kiy," povedal znovu, tentoraz trochu hlasnejšie a naliehavejšie. ,,Mala si pravdu," dodal a v tom momente sa premiestnil ku mne. Pritlačil svoje pery na moje a bozkával ma tak lačne a dychtivo, až sa mi zakrútila hlava. Pevne ma rukami chytil okolo pasu, a keby nebol taký silný, bola by som už na zemi. Nevládala som, musela som sa po chvíli nadýchnuť, takže som ho od seba jemne odtlačila.
S krutým potešením som si všimla bolesť, ktorá sa mi mihla v očiach, no hneď zmizla, keď pochopil prečo. Usmial sa a po pár dňoch to bol naozajstný úsmev.
,,Kiy, prepáč..." začal, no hneď som ho umlčala bozkom. No to som nemala, lebo sa do toho zase vžil, čím som musela zase lapať po dychu. Bola to neskutočná túžba, vášeň, ktorú som tak dlho v sebe dusila a teraz som sa rozhodla, nech to všetko vyjde na povrch. Zajtra už môže byť všetko iné a, zároveň, niekoho, ako je Alexander , som nikdy nestretla.
Pomaly, stále sa bozkávajúc, som ho zatiahla do svojej izby. Zabuchla som dvere, pričom sa mi nejako podarilo aj zamknúť, a ťahala som ho k posteli. Spadli sme na naň, pričom sme sa zasmiala a Alexander zrazu stíchol. Zadívala som sa do jeho očí.
,,Kiy, nemusíme..." začal, no zase som ho prerušila. Pokrútila som hlavou.
,,Chcem to," zašepkala som a usmiala som sa. Potiahla som mu tričko nahor a ťahala mu ho cez hlavu. Bol dokonalý. Naozaj úžasne dokonalý. Všimol si môj pohľad a usmial sa. Aby mi to vrátil, stiahol mi aj moje tričko a premeral si ma pohľadom, pričom sa sčervenala.
,,Si nádherná," zašepkal, no než som stihla niečo povedať, opäť ma bozkával a rukou mi prechádzal po nohe hore a dole. Druhou ma hladil po boku, a potom mi ju vložil pod chrbát. Z pier prešiel na krk a na dekolt.
,,Hey, Alexander..." šepla som. Dvihol hlavu a zahľadel sa na mňa.
,,Milujem ťa." To mu stačilo, aby si bol istejší, že to chcem. Vrhol sa opäť na môj dekolt, kde zašepkal: ,,Aj ja teba." Radosť mi vystrelila do žíl ako jed, šťastne som sa zasmiala, no to ho nevyrušilo. Rukou som mu hladila rameno a druhou som mu výskala vlasy, čo sa mu zrejme páčilo. A ako sme skončili, je vo hviezdach.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nover Nover | Web | 3. března 2011 v 21:38 | Reagovat

jedna veta :DDDDDDDDDD fandím si :D  jednu vetu som povedala :DDDDDDDDDDDD BEŠTIA :DDDDDDDDDDDDDDDDD
ale ako vždy bezchybne perfektné až na tú jednu vetu :DDDD aa zase som pri tom jedna veta :DDD ale pozitívum jednej vety že som bola v posteli :DDDDD KYAAAAAA úplne boží.. chcem ďalšie :DDDDDDDDD

2 R a v e n ~ N e l l R a v e n ~ N e l l | Web | 7. března 2011 v 14:14 | Reagovat

jaké fajné (: jak vždy xD
PERFEKTO XDDDDDD

3 Akineko Akineko | Web | 7. března 2011 v 16:55 | Reagovat

jasne okej hneď si ťa idem pridať medzi SB

4 Akineko Akineko | Web | 7. března 2011 v 18:21 | Reagovat

vieš "Autičko 001" je majiteľka takej jednej stranky ktora zosmiešňuje rozne stranky, robi im nechcene hodnotenia a nadava na majiteľky tých blogov. Na čiernej listene som aj ja..xDDD Myslia si že mojú najlepši blog na svete...otvorila som si na ne usta tak ma šupli medzi nenavidene stranky....xDD

5 Akineko Akineko | Web | 7. března 2011 v 21:13 | Reagovat

dakujem ale to je v poriadku...xD....take kravy zmaknem aj sama...ale keby si sa chcela na nich pobavit ti dam adresu http://auticko-sislyk.blog.cz/

6 Midori Yoshi Midori Yoshi | Web | 14. března 2011 v 22:20 | Reagovat

neverím vlastným očiam :D ... yes! yes! yes! užáás :*

7 Daduška :) Daduška :) | Web | 18. dubna 2011 v 17:56 | Reagovat

bola som taaaaam :D :D :D oh a: je to vo hviezdach??? to myslíš naozaj, alebo len zo srandy? :D :D samozrejme to bolo zase raz skvelé, úžasné a všetky tie ostatné veci, ktoré k tomu vždycky píšem...už ma to fakt nebaví, kedy raz niekto vychváli mňa??? :D :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama