...
NOVINKY Z POVIEDOK↓

Yoru Vanpaia - 13.kapitola - New!

Môj prekliaty život - 10.kapitola - END!!

Navždy ťa budem milovať - 3.kapitola

Magický amulet - 7.kapitola - New!

NEW! -Rezidencia Malfoyovcov - úvod / 1.kapitola - NEW!

Na PRIANIE↓
Pre Nover: To, čo potrebujem 1/2/3    
Pre Minu: Známy neznámy 1/2/3
Pre Nover: Temnota nezabíja....dokáže aj pomôcť! 1/2/3
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬

Pre Nover: Temnota nezabíja....dokáže aj pomôcť! 1/3

6. prosince 2010 v 22:32 | Liana |  Na prianie
,,Morsmorde!" Rozsiahlymi pláňami neznelo nič iné. Iba toto jediné slovo, po ktorom sa na temnej oblohe objavilo znamenie. Znamenie Temného Pána. A nová etapa sa môže začať.
odd

September, Rokford
,,Si v poriadku?" opýtalo sa svetlovlasé dievča temnej čiernovlásky.
Nevraživý pohľad, aký jej venovala, donútil blondínku stiahnuť sa. Dievčina vstala, oprášila svoj čierny plášť a vzala tašku. Rovnako ako ostatný, vystúpila z vlaku a nasledovala starších žiakov, ktorých cesta smerovala na Rokford, jediný čarodejnícky hrad v blízkom okolí. Nechcela tu byť. No bola čarodejnicou. Ale keďže tu byť musela, aspoň z toho vyťaží čo najviac.
,,Ahoj, si tu nová? Ja som Lena," predstavila sa jej ta dievčina z vlaku, ktorá jej chcela pomôcť. Aké hlúpe. Vlak iba prudšie pribrzdil a práve si brala tašku z police, keď neudržala rovnováhu.
Pri takejto hlúposti jej chcela pomôcť? Čo by potom robila, keby išlo niekomu o život? Považovala to za absolútne nelogické.
,,Hej som," odvrkla a pokračovala v ceste. Po chvíľke to vyzeralo, že to tá blondína pochopila a už ju nebude otravovať.
Všetci prešli kontrolou. Všade sa totiž hovorilo, že Temný Pán sa vrátil. A bola to pravda.
Všetkých zaviedli do veľkej sály a prvákov nechali stáť bokom, aby im Triediaci klobúk mohol určiť, do akej fakulty pôjdu. Len jediné dievča sa medzi nimi vynímalo. Čiernovlasé, stredne vysoké a s dlhým čiernym plášťom pôsobilo veľmi tajomne a nebezpečne.
Malé dievčatá, ktoré stáli čo najbližšie pri nej, len čo dvihla hlavu a videli jej pohľad, ustúpili.
Dievčina predstúpila pred všetkých a zhodila si kapucňu z hlavy. Na chrbát jej dopadli dlhé rovné vlasy, ktoré sa v svite sviečok nádherne leskli. Chalani, ktorý sedeli vpredu, obdivne hvizdli. Ona to však ignorovala.
,,Á, ty budeš Sabrina
DellaCruis. Vítam ťa na tejto škole. Iste, sú tu nejaké drobné zmeny. Samozrejme, že teraz nebudeš prijatá do prvého ročníka, keďže máš 16 rokov, ale do piateho. Tento klobúk rozhodne, do akej fakulty budeš zaradená," prehovoril Dumbledore.
,,Iste, sivá bradka," pomyslela si Sabrina a uškrnula sa. Avšak prikývla a sadla si na stoličku. Profesorka McGonagallová jej položila klobúk na hlavu. Ten zachraptel, pokrčil sa, a potom narovnal svoj špic.
,,Slizolin!" Dievča sa pousmialo. Áno, presne ako predpokladalo. Bol tam aj on. Severus je vedúcim tejto fakulty. Bola blízko. Bola na hrane. Bola v dobrej pozícií.
Postavila sa a prešla ku stolu. Dvaja chalani jej hneď uvoľnili miesto. Využila to a sadla si. Cítila však na sebe niečí pohľad. Ľadový pohľad. Jemne pootočila hlavou a uvidela blonďavého chalana. Jeho vlasy boli až biele a oči vražedné. Tie oči jej veľmi pripomenuli jej vlastné oči. Nadvihla trošku bradu, aby ukázala, že ním pohŕda. Jeho pohľad si však dobre zapamätala. Takto sa na ňu ešte nikto nedíval. Nikdy.
Po večeri sa všetci museli presunúť do svojich komnát. Tí dvaja chalani, ktorý jej uvoľnili miesto, sa jej ponúkli, že ju povedú po hrade a zajtra jej ho ukážu. Súhlasila, aj keď už vôbec netušila, ako sa vlastne volajú.
Išla vpredu, aj keď nevedela kam má ísť, jeden išiel skoro pri nej. Prvýkrát na neho pozrela, lebo jej stále niečo hovoril, a po chvíli dala hlavu naspäť.
Biele vlasy. A tie oči.
Draco Malfoy stál na okraji chodby s dvoma svojimi poskokmi, Crabom a Goylom. Zreničky sa jej zúžili. Bude výmena slov, možno aj činov.
,,DellaCruis," posmešne zatiahol.
,,Malfoy," vypľula to slovo ako nadávku. Uškrnul sa, no predchádzajúci úsmev, ktorý mal na perách, mu zmrzol.
,,Si myslíš, že si niečo viac? Si nič! Nie si o nič lepšia ako Potter! Obaja skapete!" ,,TY mi nebudeš hovoriť, aká bude moja budúcnosť! Ja si ju vyberiem sama! Nie ako tvoja mama v Azkabane, alebo tvoj mŕtvy otec!"
,,Zradkyňa!" vykríkol Malfoy. A ju zamrazilo. Toto slovo si veľmi dobre pamätala. Toto slovo počula naposledy pred 10 rokmi. Vo chvíli, keď jej mamu zasiahlo smrtiace kúzlo.
,,Sectrumo!" vykríkla. Jej hlas znel ako ozvena tisícky umučených hlasov. Toto nemal. Čierny paprsok vystrelil z jej prútika tak rýchlo, že Crab a Goyl sa stihli uhnúť, no Draco nestihol ani vytiahnuť prútik a už sa zvíjal v obrovskej čiernej dymovej guli. Krik, ktorý z nej vychádzal, jej vyčaril malý úsmev na tvári. Po 3 minútach usúdila, že asi stačilo. Tí dvaja utiekli, a tí, čo boli s ňou, tam stále stáli ako prikovaný.
Urobila malá pohyb rukou a čarovná guľa zmizla. Draco spadol na zem a nehýbal sa. Podišla k nemu a nohou mu pootočila hlavu. Nehýbal sa, no ústa otvoril.
,,To je zakázané kúzlo," vydýchol.
,,Áno, ja viem, milý Malfoy. To znamená iba to, aby si si na mňa dával pozor. Som nebezpečnejšia, ako si možno myslíš," posledné slová už šepkala, naklonená k nemu k zemi. Dvihla sa, otočila na tých dvoch chalanov a pokynula hlavou, s úškrnom na tvári.
,,Dobre ste videli, čo sa stalo. Ak niekomu niečo poviete, ste mŕtvy! Tak, a teraz pokračujme v ceste, čo vy na to?" Obaja prikývli, radšej mlčiac.

O týždeň
Sabrina mala na škole rešpekt. Vlastne, skôr ako rešpekt to bol strach, ktorý držal každého z jej blízkosti. A o toto jej išlo. Aby jej každý dal pokoj.
Odchádzala z hodiny elixírov, keď opäť narazila na Draca. A jeho pohľad bol oveľa chladnejší ako predtým. No jej vnútro však po tomto pohľade neostalo ľahostajné. Kypel v nej hnev. Hnev a zlosť. Tohto chalana začínala pomaly nenávidieť. Minulosť sa opakuje, trpko si pomyslela. Ale nemôže to dopadnúť tak, ako pred 20timi rokmi.
Potriasla hlavou nad spomienkami na príbeh, ktorý jej hovorievala mama skoro každý večer. Vždy ho rada počúvala, aj keď nemal šťastný koniec. Posledná mamina veta vždy bola: "Dávaj si pozor, do koho sa zamiluješ. Neurob tú istú chybu ako ja."
Nie, u nej sa to nikdy nestane. Nikdy sa nezamiluje do potomka Luciusa Malfoya, veľké pokrytca. Takým istým človekom bude aj jeho syn. A práve preto ho nenávidela. Je pravda, že ju vždy priťahovali také typy ako Draco, ale nikdy si to nechcela príliš pripustiť.
Avšak po všetkých potyčkách, ktoré sa stali v priebehu ďalších troch týždňov, to prasklo. Proste bum, nič, prázdnota.
Bol večer, rovnaký ako každý iný. Všetci sa zbiehali do svojich komnát. Išla z knižnice sama, sklamaná, že ani tento večer sa jej nepodarilo zistiť nič bližšie o jeho slabine.
Stál na chodbe, v tichosti a v úplnej tme. Keď došla do správneho uhla, uvidela, ako sa mu vlasy zaleskli vo svite nočnej lampy. Trošku pootočila hlavou, rozmýšľajúc, čo chce.
,,O čo ti ide?" vypadlo z neho zrazu.
,,Mne? O čo ide tebe Malfoy??!" Prešiel ku nej a pritlačil jej prútik ku krku. Uškrnul sa nad tým, že nepohla ani brvou. Možno na nej predsa len niečo bude, pomyslel si. Možno nie je taká, ako jej mama.
,,Viem, čo chceš. Ale nenájdeš to tu, aj ja som to hľadal. Budeme si musieť navzájom pomôcť."
,,Malfoy, to je vylúčené. Pozabíjame sa skôr, ako len by sme začali spolupracovať." Niečo na tom bolo, to musel uznať. No tiež vedel, že iná možnosť tu nie je. A bolo by oveľa nebezpečnejšie, ak by to chcel urobiť sám. Toľko si zase premyslel. Hľadel na čiernovlásku pred sebou.
Tá sa zapozerala na neho a asi to pochopila.
,,Dobre, súhlasím. Ale iba pre tento krát." Urobila tri kroky, kým ju nezastavil jeho hlas.
,,Hej, DellaCruis...čo sa vtedy stalo? Ale pravdu..."
,,Ja nie som povinná ti to hovoriť Malfoy. V podstate to bolo medzi našimi rodičmi. Ver verzii, ktorú ti povedali oni a ja budem veriť tej mojej."
,,Možno to bude znieť hlúpo, ale chcem počuť aj tu tvoju. Na porovnanie." Chvíľu to zvažovala a nakoniec prikývla. Sama bola prekvapená, prečo súhlasila, no vedela, nie, cítila, že niečo sa zmení, ak mu to povie celé. Dopodrobna.
Prišli do komnaty, kam chodieval iba Draco a občas jeho posluhovači. Táto miestnosť sa mu páčila, lebo tu bol väčšinou sám. Po tom, ako jeho otec zomrel, a mama sa dostala do Azkabanu, trávil viac času sám. Čo však robil, to nikto nevedel. Až teraz, keď tu vzal Sabrinu, si uvedomil, že tým dosť riskuje. Má tu uložené všelijaké dokumenty o svojich rodičoch, o Azkabane, o Temnom Pánovi, a hlavne dosť vecí o Brumbálovi. Avšak tú vec, ktorú by ona najviac potrebovala, tu nemal. A potom, keď sa na ňu otočil v strede miestnosti, si uvedomila, o čo tu ide. Vie to. Vie všetko. Ako to je ale možné?
I keď by tomu nikdy neverila, skutočne sa jej zakrútila hlava a padala na zem. Možno dopadla, možno nie, to už nevie. Prebrala sa však na pohovke, na stoličke oproti sedel Draco a s hrnčekom kávy na ňu pozeral.
,,Vieš o všetkom?" opýtala sa potichu. A vtedy to cítil. Povie mu všetko.
,,Viem o tom asi len týždeň. Prišiel som na to, keď som ťa občas sledoval. Najprv mi nedochádzalo, prečo si prišla na Rokfort práve do 5.ročníka, alebo že prečo sa toľko potuluješ po knižnici. Hľadala si. Hľadala si a hľadáš to, čo ja. Akurát nerozumiem, prečo tým ON poveril teba a zároveň aj mňa."

,,Nevedela som, že aj ty to hľadáš. No je to tak. Potrebujem získať relikviu, jeden zo siedmych kúskov, ktoré Temný Pán ukryl. Viem, že sa Brumbálovi podarilo jeden získať a už len to, je nebezpečné a on nechce riskovať."
,,Súhlasím. Ale ako som povedal, Brumbál bude ťažký oriešok. Ideš do toho so mnou?" Veľmi jej táto scenéria niečo pripomínala. Scénu z minulosti, veľmi podobnú. A i keď si povedala, že u nej to dopadne inak, nakoniec prikývla.
,,Ešte stále chceš počuť moju verziu?" Prikývol, hľadiac stále na ňu.
Začala rozprávať. O všetkom. O jej rodine, ako to bolo z pohľadu jej mamy, ako sa zamilovala do jeho otca, a i keď to bola školská láska a nie láska na celý život, vedela, že nikdy nezabudne, lebo s ním prežila tie najkrajšie chvíle na škole.
Videla prekvapenie a dokonca odpor v jeho očiach, ktorý nechápala. No hneď, ako to dopovedala, sa dvihla a s mávnutím ruky chcela odísť.
A on v tej chvíli vedel, že nechce, aby odišla. Že s ňou má spoločné viac, ako očakával.
Rýchlo vyskočil z kresla, chytil ju za ruku a potiahol k sebe. Neodhadla vzdialenosť a skončila skoro nalepená na jeho hrudi. No aj takáto vzdialenosť dostatočne stačila, aby cítila tlkot jeho srdca a horúci dych. Dvihla hlavu, a o sekundu ucítila jeho pery na svojich. Zovrel ju do svojho objatie tak pevne, akoby mala každú chvíľu zmiznúť. Oplácala jeho bozky vášnivo a zároveň jemne. V tej chvíli cítila, že takýto zraniteľný ešte nikdy nebol. Mohla byť sviňa. Mohla byť ako úplný Smrtijed. Vedela však, že by si to do konca života neodpustila.
A i keď si presne hovorila, že toto sa nestane, že to nedovolí, bolo to tu. Bozkávala sa s Dracom Malfoyom, v jeho vlastnej miestnosti. Nikto iný nebol na blízku. V podstate najväčšia šanca, akú mohla kedy dostať. A ona ju nevyužila. Namiesto toho zaklonila hlavu, keď jej venoval niekoľko bozkov na krk.
Pomaly jej stiahol tričko. Cítila, že je vzrušený a rozvášnený. Nebola na tom inak. Všetko iné jej momentálne bolo jedno. Teraz existoval iba on a ona. Nerozmýšľala nad tým, čo bude potom.
Nelenila, jeho tričko skončilo o pár sekúnd na zemi pri jej tričku. Rukou prechádzala po jeho hladkej, vypracovanej hrudi, a neskrývala svoju túžbu. Rovnako ako ani on. Rozopol jej podprsenku, no ani si neprehliadol
jej prsia a hneď im venoval všetku pozornosť svojich pier a jazyka. Vzdych, ktorý jej unikol z pier, ho povzbudil, takže pokračoval ďalej.
Nevynechaj ani kúsok jej tela, všetko preskúmal svojimi perami. O pár sekúnd jej stiahol nohavičky, stále ju bozkávajúc na pery. Cítila, že dlho to už nevydrží a nemýlila sa. O chvíľu do nej pomaličky vnikol, jemne, akoby ju nechcel rozbiť.
Pousmiala sa nad tým a znova ho pobozkala. O chvíľu, obaja roztúžený sa už pohybovali v súlade s telom toho druhého. Sladko ho oblizla po dolnej pere, vydýchla a zaklonila hlavu. Zbadala čiernu oblohu so striebornou ozdobou.
Je spln, pomyslela si. Má vlasy a oči ako mesiac. Najkrajší mesiac, ktorý túto noc, patrí iba mne.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nover Nover | Web | 12. února 2011 v 21:30 | Reagovat

Aby sa sestrička nehnevala :D  tak treba aj koment napísať tak teda idem písať :D:D

moja čo iné môžem napísať ako úplne bravúrne fantasticky dokonalé :D:D:D

moc dakujem :-*

2 Liana Liana | E-mail | Web | 12. února 2011 v 21:34 | Reagovat

ty si opica teda! :D veľmi rozšírny koment :D ale kedže si to ty no :D :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama