...
NOVINKY Z POVIEDOK↓

Yoru Vanpaia - 13.kapitola - New!

Môj prekliaty život - 10.kapitola - END!!

Navždy ťa budem milovať - 3.kapitola

Magický amulet - 7.kapitola - New!

NEW! -Rezidencia Malfoyovcov - úvod / 1.kapitola - NEW!

Na PRIANIE↓
Pre Nover: To, čo potrebujem 1/2/3    
Pre Minu: Známy neznámy 1/2/3
Pre Nover: Temnota nezabíja....dokáže aj pomôcť! 1/2/3
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬

3.kapitola - Zmena?

5. února 2010 v 19:53 | Liana |  Navždy ťa budem milovať!


Stihla som nakúpiť nejaké keksy a chipsy, aby sme mali čo chrústať. Potom som pripravila gauč a doniesla deky. Stôl som odsunula, aby sme tu mali viac miesta. Urobila som nejaké jednohubky a chlebíčky. Predsa u mňa budú aj spať.
Ako som ich konečne dokončila a zakryla sáčkom, aby nevyschli, ma niečo napadlo. Zadívala som sa na svoj mobil a po niekoľkých sekundách som ho schmatla do ruky a vytočila isté číslo.
,,Prosím?" ozvalo sa v mobile.
,,Ahoj Itachi...teraz ma dobre počúvaj..."
O hodinu neskôr:
Zvonček sa rozdrnčal a ja som išla otvoriť. Vo dverách stál Sasuke, za ruku držiac Gemini a za nimi Itachi. Ani jeden sa neusmievali, ale Gemini to robila aj za nich.
,,Ahoj, Mizu," pozdravila ma veselo. Usmiala som sa na ňu.
,,Ahojte...no šup dnu, lebo je zima," povedala som a ustúpila. Vošli dnu, vyzliekli sa a potom došli do mojej obývačky. Gemini celá žiarila, keď zbadala tie jednohubky. Sasuke sa nepatrne usmial, no Itachi bol stále zamračený.
,,Itachi," vyslovila som jeho meno výhražne. Povzdychol si, prišiel bližšie ku Sasukemu a položil mu ruku na rameno.
,,Čo je?" odsekol Sasuke, stále otočený chrbtom k Itachimu.
,,Prepáč mi to...nemal som tak reagovať...prehnal som to..." dostal nakoniec zo seba. Aspoň niečo, pomyslela som si.
,,Hmm...tiež sa ospravedlňujem..." pristúpil Sasuke a otočil sa. Podali si ruky.
,,Wau, tak toto bolo rýchle," povedala som a mrkla na nich. Aspoň niečo dobré sa dnes stalo, pomyslela som si. Potom sme sa usadili a zapli film. Gemini ležala v Sasukeho náručí, prijímajúc všetky jednohubky, ktoré jej Sasuke ponúkal. Itachi sedel na druhej strane. Sedela som pri ňom, opierajúc sa o jeho rameno.
Bolo to divné, ale cez Itachiho dotyk som cítila jeho. Neviem, čím to bolo, možno tým, že mi tak veľmi chýbal, že ho tak veľmi milujem, ale to bolo tým, že Itachi bol jeho dlhoročný priateľ. Každopádne som bola vďačná aj za takýto slabý pocit, že je pri mne akoby on. Asi som začínala blázniť.
Pozreli sme asi tri filmy, medzitým sme vyfajčili štyri krabičky cigariet a naučili sme to aj Gemini. Najprv nechcela, no potom na to pristúpila. Sasuke tým síce nebol nadšený, no potom mu to až tak nevadilo. Predsa keď mohol on, mohla aj ona.
Zaspali sme asi o druhej nadránom. Itachi ležal na druhej pohovke, ktorá sa dala rozložiť a Sasuke na tej prvej, taktiež rozkladacej. Gemini ležala na Sasukeho hrudi a ja pri Itachim. Nevadilo mu to a za to som mu bola vďačná. On a Sasuke, ku ktorému teraz už jednoznačne môžem prirátať aj Gemini, boli najbližšími osobami, ktoré som momentálne mala. Ak by ma opustili, asi by som sa nervovo zrútila. Ešte som nebola celkom v poriadku a bude trvať dlhší čas, než sa zmierim so Sasorim.
Sníval sa mi strašný sen. Bola som v nejakom temnom lese, nikde nikto, iba ja. Otáčala som sa na všetky strany, aby som sa aspoň trošku zorientovala, ale nešlo to. Všade bola tma. Potom som začula zvuk pneumatík. Ledva som sa uhla trom autám, ktoré okolo mňa prešli bleskovom rýchlosťou. Zahľadela som sa za nimi a potom som začula ďalšie auto. Motor však vydával stále slabší zvuk. Obrátila som sa a uvidela, ako predo mnou to auto zastavuje. Z auta vystúpil červenovlasý chlapec.
,,Sasori," vydýchla som. Neviem prečo, ale veľmi sa mi uľavilo. Podišiel až ku mne a chytil ma za lakeť. Bez slova ma ťahal ku svojmu autu a ja som si sadla na miesto spolujazdca. Ako mi zabuchol dvere, ocitla som sa zase inde.
Bola som na pretekoch, ale u riaditeľa. Videla som sama seba, ako sedím oproti nemu na stoličke a rozprávame sa. Sasori stál pri okne, občas pozrel na mňa, občas vonku. Ako som vstala a potriasla si ruku s tým pánom, sa na mňa Sasori hodil...
A v tom som sa prebudila a hlasno som lapala po dychu. To čo malo znamenať? Mám príliš živú fantáziu. Čo by Sasori robil v miestnosti riaditeľa pretekov? A čo by robil vtedy v tom lese a v jednom zo závodných aut? On predsa nejazdí. Potriasla som hlavou a vymanila sa z pod Itachiho ruky. Išla som do kúpeľne a opláchla si tvár. Dlho som na seba hľadela do zrkadla, potom som došla do kuchyne a zapálila si.
Ani nie o pár minút som začula tiché kroky. Sasuke si prisadol na stoličku ku mne a ja som si povzdychla.
,,Nemôžeš spať?" opýtal sa potichu, aby nezobudil tých dvoch. Prikývla som.
,,Mala som zlý sen." Neviem, či ten sen bol zlý, každopádne bol bolestivý. Ešte aj v sne moje podvedomie myslelo stále na neho. Ako sa toho zbavím?
,,Porozprávaj mi ho," navrhol a ja som sa uškrnula.
,,Budeš ma považovať za blázna," upozornila som ho. Iba sa zazubil a čakal. Povzdychla som si a povedala mu všetko. Na konci na mňa už pozeral trošku divne. Zahľadela som sa von oknom. Dvere od kuchyne boli zatvorené, aby nešiel chlad aj do obývačky.
,,Mizu?"
,,Hm?" otočila som sa na neho.
,,No...nikdy sa ti nestalo, že keď sa ti niečo snívalo, tak sa niečo podobné aj stalo?" Teraz som ja na neho pozerala ako na blázna. Nemohla som si pomôcť a ticho som sa zasmiala.
,,Sasuke...však mi nechceš povedať, že veríš nejakým vykladačom snov? To je blbosť...a tiež že by to mohli byť vidiny budúcnosti? Prosím ťa Sasuke," opäť som sa zasmiala. Sasuke ignoroval môj ironický tón a môj smiech.
,,Áno, toto som mal na mysli. Vieš, nikdy nevieš," teraz sme sa obaja zasmiala na tom, ako to povedal. Už sme viac neprehovorili, iba sme dofajčili a potom sme si išli znova ľahnúť. Bolo iba päť hodín ráno.
Druhýkrát som sa zobudila o pol ôsmej. Gemini som našla v kuchyni a Itachi bol v kúpeľni. Sasuke sa povaľoval na gauči a keď som vstala, zapol telku. Gemini pripravovala raňajky pre všetkých, ako som si stihla všimnúť. Čakala som asi pol hodinu a Itachi stále nevychádzal.
Zabúchala som na dvere. ,,Itachi, ani nechcem vedieť, ako dlho tam si," uškrnula som sa. Dvere sa otvorili a Itachi vyšiel von iba v uteráku. Opäť som si neodpustila uškrnutie, keď som videla, ako Gemini stuhla, keď niesla raňajky do obývačky. Sasuke si to tiež všimol a zavrčal na Itachiho. Ten si ich nevšímal, iba išiel do mojej izby a obliekol sa. Potom sa vrátil a pustil sa s nimi do raňajok. Ani mne to netrvalo v kúpeľni najkratšie, no rozhodne kratšie ako Itachimu.
Pretože moje vlasy boli také husté a dlhé, s nimi som sa trápila najmenej dvadsať minút. Rozčesať si ich sa mi nakoniec podarilo a sprcha mi trvala iba zopár minút. Tak ako Itachi som vyšla iba v uteráku. Vlasy som mala v cope, čo sa mi stávalo veľmi málo.
Všetci traja na mňa vypleštili oči a Itachi prestal prežúvať. Dokonca ani Sasuke odo mňa neodtrhol zrak, ani keď do neho Gemini štuchla. Potom sa pozrela na mňa, mierne zamračeným pohľadom. Uškrnula som sa a išla sa obliecť. V pol ceste ma však zastavil zvonček.
Hm, kto by zvonil tak skoro ráno? A potom som sa nevedomky striasla. Čo ak to bude on?
Po troch ďalších zvoneniach som došla pred dvere a otvorila, ešte stále v uteráku. Ak to bude on, aspoň ho trošku vyprovokujem. Vo dverách ma však čakalo veľké prekvapenie. Upierala som zrak na dve postavy, najprv na blond vlasého chalana s ofinou, ktorého som si pamätala od Itachiho partie. Myslím, že sa volal Deidara. Pri ňom stálo hnedovlasé dievča a s mierne šokovanými očami na mňa pozeralo. Pousmiala som sa na nich.
,,Áno?" opýtala som sa.
,,No, my sme prišli za Itachim. Ak teda smieme..." prehovoril Deidara a videla som, ako sa ovládal, aby ma pohľadom neprešiel od hora až dole a to rovno niekoľkokrát. To dievča vedľa neho vyzeralo naštvane. Keď som prikývla, strčila do neho a tak som mohla zavrieť dvere.
,,Ahoj, ja som Ayumira," podala mi ruku.
,,Ja som Mizunata," odvetila som a potriasla si.
,,Heh, mňa už poznáš," povedal Deidara a zase jeho pohľad smeroval na moje prsia.
,,Teda, nechápem, prečo si ťa Sasori nedrží blízko seba," zamrmlal, no ja som ho počula. Hlas sa mi stiahol bolesťou. Snažila som sa ovládnuť a zostať chladná. Cítila som však, akoby mi mali moje srdce vyrvať z hrudi.
,,Okej, chápem. Itachi je v obývačke, choďte rovno tam," povedala som a radšej zaliezla do svojej izby. Obliekla som si čierny hrubší sveter a sivé rifle. Došla som ku nim do obývačky.
,,Hej, Ayu, Deidara, čo si dáte?" opýtala som sa.
Ayu sa otočila: ,,Ja ťa poprosím čaj. A ty Deidara?" otočila sa späť na svojho priateľa, ako som si všimla.
,,Ja si dám kávu," odpovedal a ďalej sa zhováral s Itachim a Sasukem. Prikývla som a išla do kuchyne. Medzitým, ako som postavila vodu na kávu a čaj, plus ešte ďalšie štyri pre nás, som si zapálila a s cigou chodila po celej kuchyni. O pár minút som zaliala všetky šálky. Položila som ich na tácku a pridala ku nim aj krabičku cigariet a popolník. Sasuke sa na mňa spýtavo zahľadel.
,,No čo, vyvetrám," odsekla som a zapálila si ďalšiu. Itachi ani Sasuke dlho nezaháľali a Gemini sa tiež nakoniec natiahla pre jednu zo Sasukeho balíčka. Deidara vytiahol Camelky a dal aj Ayu. Fajn, všetci sme museli fajčiť. V dnešnom svete sa fakt nenájde nikto taký slušný?
,,Hej, Deidara, ako si vlastne vedel, že je Itachi tu?" spýtala som sa.
,,No, volal som mu na mobil. Povedal, že ak by som sa s ním chcel stretnúť skôr ako po jedenástej hodine, tak nech prídem tu." Prikývla som, to dávalo zmysel.
,,Deidara? Môžem sa niečo opýtať? Ale súkromne..." povedala som a pozrela na Itachiho. Deidara prikývol, pozrel na Ayu a usmial sa a nasledoval ma do kuchyne. Oprela som sa o stôl a zapálila si ďalšiu.
,,Nemyslíš, že to trochu preháňaš?"
,,To nie je tvoja starosť," odsekla som. Potom som si povzdychla. V hlave som sa snažila usporiadať si myšlienky, aby moja otázka, ktorú som sa mu chystala položiť, vyznela normálne. Deidara čakal a pozoroval ma.
,,Je...je tu nejaká šanca, že by odišiel?" spýtala som sa. Aj tak to nebolo to, čo som sa v skutočnosti chcela opýtať. Smutne sa na mňa zahľadel, potom pokýval hlavou.
,,Našiel pre svoju firmu výhodné miesto blízko pri Konohe. Už si aj prenajal byt, na severe mesta."
Stiahlo sa mi hrdlo. Ak som vtedy Deidarovou poznámkou, čo povedal, keď prišli, mala pocit, že prídem o svoje srdce, nebolo to nič oproti tomu, čo som cítila teraz. Cítila som, ako sa mi zahmlieva pred očami. Ruky som mala studené ako ľad a hlava mi neskutočne trieskala. Cítila som, akoby sa moje srdce pomaly rozpadávalo.
Rukou som sa oblapila okolo pásu.
,,Mizu, je mi to veľmi ľúto...viem, ako ťa to bolí....alebo ťa aspoň viem pochopiť," opravil sa, keď som na neho nevraživo pozrela.
,,Ja viem...vy za to nemôžete...," hlesla som. V živote som sa necítila taká skľúčená.
,,Pozri, viem, že Sasori, ako aj Itachi a skoro všetci z našej partie, sme sa veľmi radi hrali so ženami. Väčšinou sme natrafili na také, ktorým jedna spoločná noc nevadila. Až pokým som ja nenašiel Ayu, a Itachi nedospel, sme si to neuvedomili. A nehovorím, že Itachi rád neužije, ale už to vôbec nie je také ako predtým, keď mal pred osemnástkou. A myslím si, že aj Sasori k tomu raz dospeje. Akurát si to musí uvedomiť. Ver mi, že raz naozaj bude seriózny."
Hľadela som na neho dlhú dobu. Možno mal pravdu, ale čo mi to pomôže? Ak sa aj možno raz uvedomí a bude sa naozaj správať zodpovedne, bude to určite dlhšia doba. A čo budem za tú dobu robiť ja? Zrútim sa? Pôjdem sa liečiť, ak to nezvládnem? Možno budem až v takom kritickom bode, že si siahnem na život. Potriasla som hlavou. Nad týmto by som nemala myslieť. Mám život pred sebou, mám kariéru modelky a fotomodelky a ešte k tomu aj závodné autá. Potriasla som hlavou.
,,Možno máš pravdu," zamrmlala som. Deidara sa usmial.
,,Bude to v pohode Mizu. Ver tomu...porozprávam sa s ním," povedal. Najprv som chcela protestovať, ale bolo by to zbytočné. Každý videl, čo to so mnou urobilo. A v kútiku mojej duše som dúfala, že by sa to naozaj možno mohlo zmeniť. No nechcela som si robiť márne nádeje. Už z vlastnej skúsenosti som vedela, že ak niečomu priveľmi veríš, môže sa to mihnutím oka rozplynúť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Deluise Deluise | E-mail | Web | 5. února 2010 v 20:19 | Reagovat

KYAAAAAAAAAAAA....

MNO takže kritika: ako tak akože nemám slov.. bolo to nádherné.. hlavne Deidi-kun ♥ a ten sen no WoWík xD a ten Itachi v uteráku *teče jej krv z nosa* necem čítať že takto bude Deidy to sa zrútim xD xD a ty xD No lol a viem si živo predstaviť ten môj výraz keď som ťa videla v uteráku xDD LoL mazec xD
tak ako bolo to super vravím ece raz xDD daj rýchlo dalšiu xD zase som tam jaa zase ťa budem otravovať xD OMG tak šup šup xD xD

2 Denny Denny | Web | 7. února 2010 v 8:41 | Reagovat

Super kapitola! :)) dalšíííí...

3 A. Takayo Aki de´Corvin A. Takayo Aki de´Corvin | Web | 7. února 2010 v 11:29 | Reagovat

Heyy, to je dobré.. :D Si dovedu představit ty pohledy. Skvělá povídka. ^^

4 *Masíí xD* *Masíí xD* | Web | 7. února 2010 v 12:49 | Reagovat

moc hezky

5 Misa + Werča ♥_♥ Misa + Werča ♥_♥ | Web | 7. února 2010 v 21:17 | Reagovat

Máš hezké jméno ;) Takové má moje mamka :)

6 Misa + Werča ♥_♥ Misa + Werča ♥_♥ | Web | 7. února 2010 v 23:15 | Reagovat

No Liana :)

7 Misa + Werča ♥_♥ Misa + Werča ♥_♥ | Web | 8. února 2010 v 22:05 | Reagovat

Nie to české jméno :) Ale moja mama ho hold ma :) Mě sa páčí, je také originálné ;D
Nejsem dobrá slovenka >> Prepač :D
Jen se mi slovenština líbí :)

8 Elcaria no Urameshi Elcaria no Urameshi | Web | 12. února 2010 v 9:57 | Reagovat

super *.* nemám slov =D

9 MIna Hatake MIna Hatake | 23. února 2010 v 22:07 | Reagovat

OKAMZITE CHCEM POKRACKOOOOOOOOOO!!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama