...
NOVINKY Z POVIEDOK↓

Yoru Vanpaia - 13.kapitola - New!

Môj prekliaty život - 10.kapitola - END!!

Navždy ťa budem milovať - 3.kapitola

Magický amulet - 7.kapitola - New!

NEW! -Rezidencia Malfoyovcov - úvod / 1.kapitola - NEW!

Na PRIANIE↓
Pre Nover: To, čo potrebujem 1/2/3    
Pre Minu: Známy neznámy 1/2/3
Pre Nover: Temnota nezabíja....dokáže aj pomôcť! 1/2/3
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬

1.kapitola - Večierok

4. ledna 2010 v 14:05 | Liana |  Navždy ťa budem milovať!

Konečne som ju dopísala...trvalo mi to pár dní, lebo je naozaj dlhá a ešte k tomu som zháňala obrázky a pdoarilo sa...dúfam, že si ju prečítate....bude to pre mňa veľa znamenať...;)
Kurzíva minulosť, normálne písmo je prítomnosť :)

Sedela som na balkóne môjho nového bytu. Rukou som si podopierala hlavu a moje oči vyžarovali neskutočný smútok. Na sebe som mala čiarne dlhé, elegantné šaty a sivé lodičky. Bol večer, sobota. Takto som prišla domov zo včerajšieho plesa, sadla si sem a nepohla som sa.

Prečo som sa musela presťahovať práve sem?
Prečo som musela ísť na ten prekliaty večierok?
Prečo som si ho musela všimnúť?
Prečo som sa doňho musela zamilovať?
Bolo asi päť hodín poobede, keď ku mne na ulici pribehol Sasuke a oznámil mi, že mám prísť na silvestrovský večierok..
,,Prečo?" opýtala som sa. Nechodila som veľa do spoločnosti a čo som tu bývala iba dva týždne, rozprávala som sa iba so Sasukem a jeho bratom Itachim.
,,No...lebo tam bude každý...budú fľašky, cigy, všetko...tak prídeš?" Nakoniec som prikývla. Dlho som sa už neopila a teraz na to bola možno dobrá príležitosť.
,,Dobre, som rád. Inak začína to o ôsmej večer a v starej športovej hale," oznámil mi a potom odišiel. Nevedela som ale, čo na seba. Mala som iba jednu vec, ktorá sa trochu hodila. Čierne dlhé šaty a k tomu sivé lodičky. Osprchovala som sa, umyla vlasy a všetko okolo toho. Šaty sa mi dali navliecť zdola, takže som si najskôr urobila vlasy. Vyfúkala som si ich a nechala aj s ofinou voľne. No čo, netreba mať všetko také elegantné.
Natiahla som na seba šaty a namaľovala som sa. Nemôžem povedať, že to bolo profesionálne, no páčila som sa sama sebe. Nie, nebola som namyslená, ale väčšinou moja krása bola aj...aj...taká, že by som ju vymenila možno za niečo obyčajnejšie. Mala som dlhé fialové vlasy, s ofinou...blankytne modré oči a peknú postavičku...
Vzala som si tašku a svetrík z chodby a vybehla do chladného počasia. Už o pár minút som cítila, aká je zima. Mala som si obliecť niečo teplejšie. No teraz to už bolo jedno.
Našťastie som po troch minútach stretla Itachiho a Sasukeho, ktorý išli autom a tak ma zobrali. Sasuke mal na sebe tmavé nohavice a tmavú košeľu a na nej sivú elegantnú bundu. Itachi mal tiež čierne nohavice, no on mal červenú košeľu a čiarne teplé sako. Pri nich som vyzerala, akoby bol koniec jari.
Sasuke si všimol, v čom som oblečená, pokrútil hlavou a podal mi svoje sako. Iba som mu kývla hlavou a usmiala sa. Itachi už fajčil druhú a ani ja som nezaháľala. Vytiahla som krabičku a ponúkla aj Sasukemu. Najprv na ňu hľadel a keď už som ju chcela zatvoriť, vybral si. Oheň mi zas ponúkol on.
O pár minút sme došli do športovej haly. Itachi sa uškrnul.
,,Sasuke, nie že ťa budem niesť domov..." povedal a potom pozrel na mňa. ,, Dávajte si pozor, čo vypijete." Sasuke si odfrkol. Prikývla som, vedela som, prečo si treba dávať pozor. Prišli sme dnu a tam to naozaj pekne zariadili. Stoly, kreslá, gauče, stoličky, bar a všetko okolo toho.
So Sasukem sme si sadli k baru a objednali si.
,,Sasuke, Mizu, ahojte," pozdravil nás ten barman a ja som ho najprv nespoznala. Bol to Naruto.
,,Nazdar, čo že ty tu?" opýtal sa Sasuke. ,,Hm...to je na dlhšie. Každopádne potom ma príde zastúpiť Yamato. Už iba dvadsať minút a môžem ísť za Hinatou," uškrnul sa. Vedela som, na čo myslel. Chcel sa ožrať a Hinatu tiež. Ktovie ako tí dvaja dopadnú.
Naruto mi položil na stôl whisky a Sasukemu koňak. O pár sekúnd toho nebolo. Mohla som povedať, že som si mohla dovoliť veľa. Mala som dosť peňazí, získala som ich po istom predkovi, nejaká vzdialená rodina, ktorý mi odkázal všetok jeho majetok. Mama s otcom zomreli a inú rodinu už nemám. Chcela som začať odznova, tak som sa prisťahovala do Konohy.
O niekoľko minút sme už v sebe mali asi 6 pohárikov a mierne sa mi krútila hlava. Chcela som si na chvíľu dať pauzu, tak som sa otočila chrbtom k baru a môj pohľad spočinul na piatich chalanoch, pri ktorých stál Itachi. Poriadne som si ich obzrela. Jeden mal ryšavé vlasy a plno pírsingov. Druhý mal dlhé blond vlasy s ofinou. Trochu som sa nad tým účesom zamyslela, no potom som prešla k ďalšiemu. Sivovlasý chalan v čiernom, potom tam bol nejaký chalan s krátkymi čiernymi vlasmi. Najviac ma však zaujal červenovlasý chalan v čiernom obleku a s bielou košeľou, ktorú si momentálna rozopínal. Nevyzeralo to, že by mu bolo teplo, na niečom sa však smiali všetci. Potom k nim prišla modrovlasá žena a vášnivo pobozkala toho ryšavého.
Itachi obrátil zrak a upriamil ho do mojich očí. Najprv som chcela uhnúť, no potom som vedela, že on môj spýtavý pohľad pochopí. Nenápadne som pozrela na toho červenovlasého a on sledoval môj pohľad. Zabudla som, že Itachi má naozaj skvelý zrak. Uškrnula som sa a opäť sa obrátila k Sasukemu. Videla som však, ako Itachi niečo navrhoval a ako sa ostatní na tom zabávali. Hodila som do seba ďalšiu whisky a otočila sa. Predo mnou stál červenovlasý chalan. Oči mal orieškové a mňa uchvátila jeho vôňa. Bola to tá najlepšia kolínska, akú som kedy cítila. Dokonca sa vyrovnala aj tej Sasukeho a Itachiho a oni mali tú najdrahšiu značku.
Pozrela som sa do jeho očí a uvidela v nich iskričky. Dvihol ruku. ,,Volám sa Sasori. Smiem ťa požiadať o tanec?" Nedokázala som dlho odolávať, tak som vložila svoju ruku do jeho dlane a nechala sa odviesť na parket. Išla pomalá pesnička a to bola nevýhoda. Moje srdce naozaj tĺklo ako splašené a každý jeho pohyb a dotyk som vnímala stonásobne.
Košeľu si zrejme nechcel zapínať a to ako na ňom visela, sa mu zrejme nepáčilo, tak ju zo seba zhodil a opäť ma uchopil za ruku. Druhú ruku mi položil na pas a pritiahol ma k sebe. Cítila som jeho teplo a dokonalé krivky jeho hrude. Pery sme mali pri sebe nebezpečne blízko, no aj tak som vydržala jeho pohľad. Snažil sa zistiť, či ma to nevyviedlo z miery. Vyviedlo, ale nedala by som to na sebe ani na okamih poznať. Chladnú masku som si zachovávala už niekoľko rokov. Na chvíľu ma pustil a obliekal si košeľu. Možno mu už začínalo byť chladno, ale úprimne mi to bolo jedno. Aj cez košeľu mu bola vidno jeho dokonalá hruď. Pohybovali sme sa iba na istej časti parketu, neboli sme tam jediný. No aj tak som mala pocit, že sme sami niekde inde. Zatvorila som oči.

,,Ako sa voláš?" opýtal sa. Jeho pery som cítila pri svojom uchu.
,,Mizunata," odpovedala som mu. Povedala som iba prvé meno, ani on mi nepovedal druhé. Nosom mi prešiel po uchu a potom po lícnej kosti. Zavrela som oči a skúšala sa dať do poriadku. Na moment som svoj výraz neovládla, no musela som ho rýchlo zakryť. Jedno šťastie, že mi nevidel do tváre.
Pesnička skončila a ja som sa chcela vzdialiť, no chytil ma za ruku a potiahol k sebe. Nestihla som nijako zareagovať a už som pocítila jeho pery na mojich. Bozk trval iba krátko, no mne to stačilo. Keď sa odtiahol, usmial sa a pobral sa k Itachimu a spol. Hľadela som za ním hodnú chvíľu a potom mi to došlo. Itachi mu dal tip, keď videl, ako som sa na Sasoriho pozerala. A chcel vedieť, či mal pravdu a či by som mu to dovolila. A dovolila! Ja hlúpa krava! Nedala som Sasorimu facku a Itachi bol teraz už presvedčený, že sa mi Sasori páči.
Po pár minútach, keď som o tom ešte rozmýšľala, som došla k záveru, že budem aj ja sviňa. Podišla som k Itachimu a ostatným. Zahľadela som sa najprv na Sasoriho, ktorý sa prestal smiať a a bodla pohľad do Itachiho. Ten už zrejme tušil, že nebude dobre.
,,Ahoj Itachi...bavíš sa dobre?" môj tón jasne naznačoval, že to schytá a ja som musela vymyslieť, ako to bude najlepšie.
,,Mizu...dovolíš, aby som ti predstavil kamošov? Toto je Pein, jeho priateľka Konan, Tobi, Hidan, Deidara a Sasori. Toto je Mizunata," povedal. Pousmiala som sa a potom som čapla nenápadne Itachiho za ruku.
,,Toto si odskáčeš!" šepla som iba k nemu a potom som ho pustila.
,,Hm, myslím, že ste tu pred chvíľkou hrali pravdu a odvahu, čo?!" Hodila som pohľad po Sasorim. ,,A keďže ste do toho zatiahli aj mňa a ešte aj bez môjho vedomia, budem hrať s vami. Itachi, pravda alebo odvaha?" Itachi zaúpel a pozrel na mňa zúfalým pohľadom. Iskričky v mojich očiach sa nedali prehliadnuť. Ostatní ostali zarazený, že mi to tak skoro došlo.
,,Takže Itachi?" ozvala sa Konan, tiež ako jej priateľ, Pein, zatiaľ v mierne podnapitom stave.
Itachi preglgol. ,,Odvaha" vyšlo z neho. Uškrnula som sa. Presne ako som čakala. Predsa na seba nenechá Uchiha prezradiť niečo z jeho súkromného života.
,,Pozri sa ku Sasukemu," začala som a on tak urobil. Pri bare sedel Sasuke a pozeral sa na nejaké čiernovlasé dievča. Ja som pokračovala:,, pôjdeš ku nej a zbalíš ju+ pobozkáš ju pred Sasukem." Itachi vypleštil oči.
,,To neurobím. Už dlho čaká Sasuke na dobrú príležitosť ako ju zbaliť a ja mu to teraz nepokazím," povedal s prísnym hlasom. Zrejme si myslel, že to na mňa zaberie.
,,To je tvoj problém Itachi. Dobre, aby som nebola sviňa ako niekto, dám ti tretiu možnosť. Povedz pred všetkými, že úloha, ktorú si dal Sasorimu, bola hlúposť a že si to nemal robiť," trochu som sa neudržala a zvýšila hlas. Niekto, zrejme Konan, ku mne natiahla ruku, prečo to som nevedela, no uhla som sa pristúpila ešte bližšie k Itachimu.
,,Hovor!" sykla som.
,,Sasori, úloha, ktorú som ti dal bola hlúposť a nemal som to robiť," dostal zo seba. Spokojne som sa uškrnula.
,,Dúfam, že si rozmyslíš, či sa so mnou budeš ešte niekedy zahrávať. Že sme priatelia, neznamená, že si to neodskáčeš!" Otočila som sa a vlasmi ho švihla do tváre. Venovala som ľahostajný pohľad Sasorimu a potom odkráčala preč.
,,Itachi, ta holka ťa dala dole," zasmial sa Pein a ostatní sa k nemu pridali. Iba Itachi a Sasori boli ticho.
,,Držte huby!" skríkol Itachi a zadíval sa na Sasoriho, ktorý ma úpenlivo sledoval.
,,Chcem ju," rozhodne prehlásil Sasori a otočil sa na Itachiho. ,,Povedz mi o nej všetko!"
Po polhodinke, keď už Sasuke bol s Gemini, ako som zistila, že sa to dievča volá, preč, som vybrala krabičku a zistila som, že je prázdna. Hodila som ju na zem vedľa mňa a zakliala. V tom sa predo mnou objavila červenobiela krabička Marlboro. Pozrela som sa na majiteľa a stuhla som. Sasori.
,,Hm?" vyšlo zo mňa.
,,Nechceš?" povedal
prekvapene. ,,Mal som pocit, že si chcela." Mal pravdu, robila som zo seba hlupáka. Nakoniec som si vzala jednu cigu a nechala, nech mi ju zapáli. Prisadol si ku mne na stoličku k baru a otočil sa na mňa, pričom si cigu dal do ruky.
,,Čo piješ?"
,,Whisky," odpovedala som automaticky a on prikývol. Nechápala som, čo teraz chcel. Objednával mi drink, prisadol si. Ak je to iba ďalšia hra, zabijem ich. Podal mi ho a ja som ho do seba hodila do dvoch sekúnd. Zrejme neboj zvyknutý na to, aby holka tak pila, tak najprv vyzeral prekvapene, no potom ma nasledoval.
,,Bývaš tu sama?" opýtal sa, zrejme ešte nevedel ani môj vek.
,,Áno," odpovedala som. Zatváril sa trochu mrzuto.
,,Si zaujímavá, páčiš sa mi. Porozprávaj mi niečo o sebe." Jeho slová na mňa nejako zvláštne zapôsobili, tak som mu všetko vyklopila. Nezaujímala som sa o to, že ho poznám pár hodín, že viem iba jeho meno. Teraz som sa cítila príjemne a šťastná.
,,Ideš," povedala som a zahľadela sa na neho. Dozvedela som sa kopu vecí, že pracuje ako riaditeľ v banke, ktorú zdedil bo otcovi, keď jeho rodičia tiež zomreli. Že má 19 rokov a že s Itachim sa poznajú už dlhé roky. Bolo by toho aj viac, ale momentálne som myslela na niečo iné. Myslela som na to, ako je možné, že by som sa takto cítila pri nejakom človekovi, ktorého poznám pár hodín? Nešlo mi to do hlavy a keďže som bola odmalička chladná, nevedela som, aké to je byť zamilovaná.
No ako som sa pokúšala rozlúštiť moje reakcie, musela som si pripustiť krutú pravdu. Zamilovala som sa. Milujem tohto červenovlasého chalana, ktorý teraz sedí vedľa mňa a objednáva nám ďalší drink. Najprv som sa neovládala a už by som odtiaľ utiekla, keby mi nepodal pohárik a ja som to do seba opäť hodila. Potom ma chytil za ruku a opäť potiahol na parket. Košeľu už mal oblečenú, inak by som sa už možno na neho vrhla.
Pri rýchlej piesni som sa dokonale odviazala, boli tam prvky najmä z hriešneho tanca. Pri pomalej piesni ma rukou opäť chytil za pás a pritiahol k sebe. Druhú ruku som mu vložila do jeho a lícom sa dotýkala jeho líca. Vedela som, že už ho možno nikdy neuvidím a tak musím využiť tieto chvíle.
O pár minút sme si už pozerali do očí. Neviem, čo zbadal v tých mojich, no začal sa približovať. Trochu som pootočila hlavu. ,,Nerob to," šepla som. Síce ma už raz pobozkal, no to som si ešte neuvedomovala, že ho milujem. Keby to urobil teraz a potom odišiel, bolo by to pre mňa ťažšie.
,,Prečo?" opýtal sa.
,,Nerob to, ak je to len hra," dodala som. Najprv sa zatváril nechápavo, no potom mu iste došlo, čo sa odohralo s Itachim a ako som reagovala. Jeho nechápavý výraz nahradil túžobný. V živote som nevidela takýto pohľad. Ak by som sa nevedela ovládať, už by som ho sama pobozkala.
Hneď, ako mi došla ta myšlienka sa jeho pery prisali na moje. Jeho vôňa bola všade a omamovala ma. Cítila som sa malátne a skoro by sa mi podlomili nohy, keby ma nedržal v náručí. Z jemného, nádherného bozku prešiel na vášnivý. Jeho jazyk jemne hladil môj a skoro som vypustila tichý ston. Trochu som sa ovládla a nazbierala všetky ostatky môjho rozumu a odtiahla sa. Zalapala som po dychu a keď sa do mojich pľúc dostavil kyslík, viditeľne som si oddýchla. Pozrela som sa mu do očí a tiež dýchal nepravidelne. Usmial sa. Snažila som sa vymaniť z jeho objatia a ísť si sadnúť, no nepohla som sa ani o krok. Nevládala som. Hlava sa mi motala a teraz to už určite nebolo iba z alkoholu.
Vytrepali sme sa na čerstvý vzduch, kde sme si sadli na lavičku. Nechápala som to. Vedel, že sa mi páčil? Vedel, čo k nemu cítim, alebo to aspoň tušil? Nie, to je nemožné. Určite to berie iba ako túžbu. A o mne si určite myslel ti isté. No bolo mi to jedno. Vedela som, ako sa tieto túžby končili. Na hotelovej izbe alebo u jedného z nich doma. Opäť sme sa začali bozkávať a ja som teraz už mala istotu, ako to dopadne. Nevadilo mi to. Naopak, túžila som po ňom čím ďalej tým viac. Koniec koncov, koľko môže človek získať za jednu zlomenú dušu? Toto bolo určite najviac.
Sadla som si na neho a ruky mu vplietla do vlasov. Určite cítil, že som teraz oveľa naliehavejšia, ako predtým, keď moje bozky odrážali moje pocity. Bola som zmetená, no teraz už nie som. Nevedela som, čo chcem, no teraz to už viem.
,,Mizu...mali by sme sa vrátiť, za chvíľku bude polnoc...iba si pripijeme a potom pôjdeme..." zašepkal, keď sa uvoľnil z môjho zovretia. Krátko sa zasmial, keď som ani po troch minútach nereagovala. Ale mal pravdu, sakra.
,,Máš pravdu," povedala som a zišla z neho. Chytil ma za ruku a vrátili sme sa k ostatným. Prišli sme akurát, o pár minút mala byť už polnoc. Konečne sme začali odpočítavať sekundy a potom tam všade lietalo šampanské a všelijaké tie ozdoby, čo sa používajú aj na oslavách. Išla som Sasukemu povedať, že už pôjdem, ale že nebudem doma, aby sa náhodou nezastavil aj s bratom, no vyzeralo to tak, že to nehrozilo. Vyzeral naozaj šťastne s tou Gemini a keď som odchádzala, dokonca som sa na nich aj usmiala.
Vyšli sme so Sasorim z haly a prehodil na mňa svoje sako. Aj on pokrútil hlavou nad tým, čo som si vzala na vrch. Nasadli sme do jeho auta a došli pred najdrahší hotel. Samozrejme, mohol si to dovoliť. Na recepcii sme si vypýtali izbu a hneď ako sme zaklapli dvere, sme sa začali vášnivo bozkávať.
Rukami ma oblapil okolo pasu potom som už na sebe nemala šaty. Stačil jediný pohyb a už boli dole. Vyzliekla som mu košeľu a on ma dvihol a oprel o stenu. Prisal sa na môj krk a ja som ho jednou rukou oblapila za krk a druhú mu vplietla do vlasov.
Po chvíli sme sa odtrhli od steny a normálne stáli. Kým ma bozkával, natiahol sa k zapínaniu podprsenky a pomaly ju rozopol.
Presunuli sme sa k posteli, pričom som mu stiahla nohavice a za chvíľu z nás zišlo aj spodné prádlo. Vlasy som si dala do culíka a zachytila ich paličkami.
Cítila som jeho prirodzenie na mojom a vedela som, že bol vzrušený. Bozky boli naliehavejšie a dravšie. Ľahol si a mňa položil pod seba. Nejako sa stihol obmotať dekou, keď som pocítila, ako do mňa vnikol. Zaklonila som hlavu a slabo vzdychla. Pohol sa a ja som mu položila ruky na ramená.
Pocítila som, ako prirazil ešte hlbšie a zastonala. Naozaj som to chcela. S ním aj keby to mala byť posledná chvíľa môjho života. Deku zo seba zhodil, zrejme mu zavadzala. Cítila som, ako mu vypadli ihlice z vlasov a voľne sa mi rozpustili po posteli. Oblizol mi krk a potom sa na neho prisal. Prirazil znova a ja som sa ohla. Dvihla som nohu a on ma rukami držal za pas.
Začal prirážať pravidelne, no zatiaľ naozaj jemne. Až keď som začala pravidelne stonať, pomaly začal prirážať rýchlejšie. Vedela som, že vyvrcholím skôr ako on a on to vedel tiež. Ako som vykríkla jeho meno, ma pobozkal a potom si sám privolal vyvrcholenie. Ľahol si vedľa mňa a ja som si spokojne položila hlavu na jeho hruď.
Ráno som sa zobudila a pozrela vedľa seba. Sasori nespal, pozeral na mňa a usmieval sa. ,,Dobré ráno," šepla som.
,,Dobré," oplatil mi to a pobozkal ma. Prešiel na krk a ja som mu rukou obmotala krk.
Po pár minútach ma pustil a ukázal na stôl pred nami. Usmiala som sa. Naraňajkovali sme sa.
,,Musím ísť. Izba je zaplatená...a ďakujem za krásnu noc," žmurkol. Pousmiala som sa.
,,Kde vlastne bývaš?" vyletelo zo mňa. Neviem prečo, ale túžila som vedieť, kde bude. Ako ďaleko...
,,Bývam ďaleko. Na opačnom konci krajiny." Stiahlo mi hrdlo. Až tak ďaleko. Prikývla som a snažila sa zachovať si normálny výraz. Vôbec by mi nepomohlo, keby som dala najavo, ako ma to vzalo. Usmial sa.
,,Som rád, že som ťa spoznal. Dúfam, že sa ešte niekedy uvidíme." Posledné slová.
,,Aj ja. Maj sa," šepla som a keď odišiel, schúlila som sa do klbka a pustila slzy. Plakala som po piatich rokoch.
Zdvihla som sa a išla do kuchyne. Bola som hladná a tak som zjedla prvé, čo mi prišlo pod ruku. Vedela som, že si za to môžem sama, no aj tak. Netušila som, že to bude až tak veľmi bolieť. Keby som ho mala znova stretnúť, nezvládla by som to. Možno po čase sa mu budem môcť pozrieť do očí.
Po roku:
Kabelu som si prehodila cez rameno a dvihla tašku s nákupom. Všetko som nahádzala do auta. Zatvorila som kufor a zbadala osobu stojacu pred mojím autom. Bol to on. Ruky sa mi triasli. Prišla som k predným dverám a zachovala si ľahostajný výraz.
,,Ahoj," pozdravil ma.
,,Ahoj," oplatila som mu to. Dlho na mňa hľadel, až kým som neprehovorila ako prvá.
,,Čo tu robíš?"
,,Prišiel som ťa pozrieť. Je v tom nejaký problém?" v jeho hlase bol počuť náznak pobavenia.
,,Nie. Nie je. No ak si sa o mňa nezaujímal rok, tak prečo teraz? Nezáleží ti na mne...iba si sa so mnou vyspal...to si mohol aj s hociktorou inou...!"
,,Máš pravdu. Ale žiadna ma nepriťahovala tak ako ty," povedal.
,,Teraz to už ale je jedno. Milovala som ťa a stále milujem. No tým sa nič nemení...nevyspím sa s tebou znova..." Aj keď po tom túžim- pomyslela som si.
,,Nie, nejde mi o sex. Ide mi o teba..."
,,Nezaujíma ma to. Sasori, trpela som rok. Pre teba to nič, absolútne nič neznamenalo...milujem ťa, ale neurobím tú istú chybu dvakrát...teraz, ťa prosím, aby si sa sem už nikdy nevracal! Nechaj ma. Žime si každý svoj život dobre?!" Nasadla som do auta, naštartovala a posledný krát pozrela do jeho tváre. Jeho krásne oči boli smutné.
Vyšla som z parkoviska a nechala minulosť za sebou. Spomienky mi ostanú, no život ide ďalej. Aj keď ho budem navždy milovať.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 SimaHatake SimaHatake | Web | 4. ledna 2010 v 15:41 | Reagovat

*____* páni... ja fakt neviem, čo mám povedať... tá poviedka je perfektná... začala úžasne *-* ako strela Itachiho, som sa nasmiala :D nuhuu... :) Gemini, Gemini, Gemini... WAAAAAU! bože :D som sa vyškierala na monitor, keď som tam prečítala to meno... a ešte s milovaným Sasukem :) ňuu~... bože, bolo to tak nádherné *-* ten koniec bol fakt smutný... ale tak, Mizu mala pravdu... táto poviedka sa ti strááášne moc vydarila! je proste dokonalá! a ja fakt neviem, čo už viac dodať... dostatočne dobré slovo, ktoré by malo vystihovať túto poviedku, sa nenájde... môžem sa len skúsiť priblížiť: bombasticky dokonale úžasne nádherne prekrásna! :)

2 SimaHatake SimaHatake | Web | 4. ledna 2010 v 15:43 | Reagovat

* bombasticky dokonale úžasne neodvolateľne neprekonateľne neskonale prekrásna! ;)

3 Deluise Deluise | Web | 4. ledna 2010 v 16:25 | Reagovat

moa teraz momentálen nemám čas to čítať ale večer prídem bo mám akurát tréning a tak sa rýchlo spýtam ako sa darí s layom? xD

4 Nokaschi Nokaschi | Web | 4. ledna 2010 v 18:40 | Reagovat

Ale ja nemam link na ikonku :-(

5 Sheena Satsuki x) Sheena Satsuki x) | E-mail | Web | 4. ledna 2010 v 18:51 | Reagovat

ako som to dočítala začala som sa divne usmievať xD asi som fakt retard :D no ale späť k príbehu. Súhlasím zo Simokou :) keby som sa tu mala ešte dlhšie vypisovať, určite by som napísala to isté čo ona, takže len dodám závidím ti tvoj OBROVSKÝ talent :)

6 Naomi.Domíí Naomi.Domíí | Web | 4. ledna 2010 v 19:30 | Reagovat

gomene, ale poviedky nečítam..
PS: nadherny lay :)

7 Deluise Deluise | Web | 4. ledna 2010 v 22:15 | Reagovat

gomme ozývam sa neskoro..  xD ak sa ti ce tak avatar a buttonku ^_^

8 Deluise Deluise | Web | 4. ledna 2010 v 22:38 | Reagovat

:)
moa veľmi ti akujem ^_^

9 Deluise Deluise | Web | 4. ledna 2010 v 22:51 | Reagovat

a ja som sa tešila že ho už dnes uvidím xD no newa :)

10 SimaHatake SimaHatake | Web | 4. ledna 2010 v 23:09 | Reagovat

jaaaj, máš zlatú fotku v menuu :) si si zafarbovala vlasy z bordova na fialovo? xD pretože ti tam ešte ostali nejaké tie časti, ktoré si nedofarbila :P :)

11 Deluise Deluise | Web | 5. ledna 2010 v 11:54 | Reagovat

moa no ako to povedať .....
je to to najkrajšie čo som kedy videla :) moc ti ďakujem ^_^ naozaj je úžasný  a tie farby.. mno keď som ho prvý krát uvidela slintala som xD  naozaj je nádherný .. xD arigaou gozaimasu :)

12 Nokaschi Nokaschi | Web | 5. ledna 2010 v 14:33 | Reagovat

Tak na tu ikonku kanameho ak sa ti bude chciet spravit:-)

13 Deluise Deluise | Web | 6. ledna 2010 v 1:07 | Reagovat

moa.. takže ideme sa vykecať xD
konečne som si našla čas xD a prečítala si to xD bolo to veľmi krásne.. keby že o tom mám písať aké to bol tak by som okopírovala ostatné komentáre xD čož necem ale pravda by to bola, a to že si ju písala pár dní tak naozaj sa ti vydarili...najviac ma dorazil ten koniec... smutný ale pre mňa šťastný xD divné *neznášam happy ending*
ale moa trochu som smutná ty píšeš že je dlhá xD ale na to čo píšeš a to viem že píšeš aj kilometrové sa mi zdalo trošičku krátke xD ale to je tvoja vec a moje nezmyselné komentáre takže  vnímať to nemusíš xD
ale naozaj tá poviedka bola nádherná :)

14 lucinka lucinka | Web | 7. ledna 2010 v 19:33 | Reagovat

ty vole....pfuu tak toto toto bola bozske...boze uzasne....ako sa do neho zamilovala a bolo to take realne a proste to mna uplne zaposobilo a tak krasne si to ukoncila :D teda aspon mne sa to pacilo...ked to neskonci pekne ale takto tak to vzdy zeriem...proste bozske...a tie obrazky ku tomu :) proste klobuk dole..jaj bozska spisovatelka :) ete raz moc krasne to bolo

15 arwen arwen | Web | 9. ledna 2010 v 18:57 | Reagovat

čítam znova a znova a znova.....smekám:D.....nechcela by si z toho spraviť kapitolovku? bolo by to super:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama