...
NOVINKY Z POVIEDOK↓

Yoru Vanpaia - 13.kapitola - New!

Môj prekliaty život - 10.kapitola - END!!

Navždy ťa budem milovať - 3.kapitola

Magický amulet - 7.kapitola - New!

NEW! -Rezidencia Malfoyovcov - úvod / 1.kapitola - NEW!

Na PRIANIE↓
Pre Nover: To, čo potrebujem 1/2/3    
Pre Minu: Známy neznámy 1/2/3
Pre Nover: Temnota nezabíja....dokáže aj pomôcť! 1/2/3
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬

2.kapitola - Dohady

21. ledna 2010 v 19:44 | Liana |  Navždy ťa budem milovať!

Napísala som druhú kapču, lebo Arwenka napísala, že by to mohla byť dobrá kapitolovka...a kedže je taká skúsená spisovateľka, dám na jej radu a dúfam, že sa to bude páčiť ;)

Domov som sa vrátila o pár minút. Jazdila som ako blázon, no rýchlu jazdu som milovala. Môj dedo miloval športy, ktoré sa týkali rýchlosti. Závodne aj jazdil, no potom s tým musel prestať, lebo mal isté problémy so zdravím. Môj otec zomrel krátko po mojom narodení, takže som ani nemohla vedieť, aký bol a čo rád robil. No ja som túto vášeň zdedila po dedovi. Vlastne som si aj myslela, že by som mohla začať trénovať na preteky. V garáži som mala dva autíčka, ktoré boli jednoznačne dosť rýchle.
Zaparkovala som a vykročila po ulici smerom k môjmu bytu. Pred očami som neustále mala Sasoriho tvár, keď som mu povedala posledné slová. Zaujímalo by ma, čo si myslel, keď mi on hovoril svoje zbohom. Musel vidieť, akú bolesť som mala v očiach. No aj tak to urobil. A teraz, po roku aj niečo, príde akoby sa nič nestalo? Nie, toto mu v živote neodpustím.
Vytiahla som kľúče z tašky a otvorila. Svetlo na chodbe bolo slabé, lebo som tam nemala nikde blízko okná. Zapálila som a položila veci na zem. Vyzliekla som sa a vzala tašku. V kuchyni som veci naukladala na svoje miesto. Nechala som si vonku iba cestoviny, ktoré si urobím na večeru. Nevedela som obsedieť, tak som schmatla do ruky najprv krabičku cigariet a zapaľovač, potom kľúče od auta, od toho druhého a rýchlejšieho a vybehla z bytu. Mala som radosť. Síce to bolo možno mylné, no aj tak som po toľkých rokoch pocítila slobodu.
Mám pravdu. Nebudem sa nikomu spovedať, nikomu na mne nezáleží a nikoho nemusím počúvať. Ani ich rady. Odrazu som si uvedomila, aká som bola hlúpa, že som s tým nezačala už skôr. Chcela som, no istý čas som pracovala aj ako modelka. Bolo to skôr z nudy než z núdze. Nafotila som pár fotiek aj v plavkách. Dala som si však pauzu a povedala svojmu manažérovi, že nech mi dá aspoň dva roky pokoj. A to mi teraz vŕtalo v hlave.
Zhruba o mesiac to budú dva roky. Dúfam, že na to zabudol, no pri jeho povahe ťažko. Takže asi o mesiac mi zase začne otravovať život. No možno by som mohla zase rok fotiť a potom si dať zase pauzu. Ani to by nebolo zlé. Avšak musím myslieť aj na školu.
Pred autom som si zapálila a potiahla. Rozmýšľala som, že by som s tým prestala, ale zatiaľ to nehrozilo. A už vôbec nie, keď sa on vrátil. Nasadla som do môjho krásneho čierneho Audi a spokojne privrela oči, keď motor začal priať mojím obľúbeným zvukom. Vyštartovala som, garáž sa za mnou sama zavrela a ja som zabočila na hlavnú ulicu. Predbehovala som všetky autá, ktoré mi stáli v ceste, keď v tom som zbadala tmavočervené Mitsubishi, stojace na semafore. Vedela som, že v tom aute sedí on. Predbehla som auto, ktoré brzdilo, a zastavila tesne pri Mitsubishi. Nemýlila som sa.
Sasori na mňa najprv vytreštil oči, potom sa na mňa dlho díval, až kým som sama neuhla pohľadom. Spomienky sa vracali, no teraz som si nemohla dovoliť spomínať. Zatlačila som na pedál, a aj keď ešte stále bola červená, auto sa prudko rozbehlo vpred. Len tak tak som sa uhla modrej Octavii, ktorá bočila z ľavej strany. Otočila som sa a všimla si jeho výraz.
Jeho oči boli plné pobavenia, nemého úžasu a nakoniec tam bol i strach. Nechcela som riešiť, prečo som ho tam videla a už vôbec som si nechcela pripustiť, že by mu na mne mohlo záležať. To proste nebolo možné. Prešla som skoro celým mestom a domov som došla neskoro večer. Večerné ulice pre mňa predstavovali fantáziu a fascinovali ma. Zároveň som milovala ich nebezpečenstvo a tmu.
Odomkla som byt a rozsvietila na chodbe. Pozhadzovala som zo seba veci a išla do obývačky zapnúť telku, keď v tom, ako som zapla vypínač, som zbadala postavu opierajúcu sa o parapetu. Neunikol mi jeho postoj a tiež postava aj s vlasmi.
,,Čo tu robíš? A ako si sa sem dostal?" bola som chladná a ostrá. Nechcela som, aby sa znova ovládli moje pocity a teraz už vôbec nie, keď sme boli sami v mojom byte. Nikde nikto nebol...mali sme možnosť. Možno sa o tom ani nikto nedozvie.
Sakra, na čo to myslím? Pomyslela som si. Predsa to nemôže ísť tak ľahko. Že len tak príde a znova mi zničí život. Nie, to mu nedovolím.
Neodpovedal. ,,Hovor," sykla som.
,,Prišiel som ťa navštíviť. To starý známy robia, no nie?" uškrnul sa.
,,Pýtam sa ťa naposledy, čo tu chceš?"
,,Dobre, dobre. Viem, že to možno nebolo správne len tak sa ti vlámať do domu, ale chcel som ťa vidieť. Chcel som vidieť na vlastné oči, že si v poriadku." Neverila som vlastným ušiam. Ako môže povedať niečo také? V krku som odrazu mala knedlík.
,,Čože?" dostala som zo seba. Nezmohla som sa na nič iné.
,,Videl som ťa predsa poobede, ako si lietala na tom aute. Bál som sa, že sa ti niečo stane." To ma naštvalo a zároveň sa mi v tele rozlieval hrejivý pocit. Chlapec, ktorého milujem, sa o mňa naozaj bál. Alebo nie? Opäť som sa mýlila?
,,To ťa nemusí zaujímať. Na rýchlych autách jazdím už dlho," odsekla som, no neznelo to až tak chladne. Ak bude pokračovať, viac neznesiem a poddám sa mojím pocitom. A to nechcem.
,,Mal by si ísť," povedala som, keď nič nehovoril a prudko sa zvrtla. Došla som na chodbu, on za mnou.
,,Dúfam, že sa čoskoro uvidíme," pousmial sa, nad čím to neviem, a potom odišiel. Nemyslela som si, že by bol schopný vlámať sa mi do bytu. No zrejme bol.
Vzala som si šalát z chladničky a sadla si pred telku. Dlho do noci som nemohla zaspať.
Ráno som sa prebudila s divným pocitom. Došla som do kuchyne, otvorila okno a natiahla na seba teplučký župan. Bol február a dni boli veľmi chladné. Postavila som si na kávu a medzitým ustlala posteľ. Keď začala kanvica vydávať syčivý zvuk, zvrtla som sa a došla do kuchyne. Vybrala som z poličky moju obľúbený šálku, na ktorej stál nápis: Nezabúdaj na to, čo bolo, ži s tým čo je a mysli na to, čo bude!
Keby to bolo také jednoduché, pomyslela som si. Keby sa nič z toho nestalo.
Vzala som nádobku s kávou a vsypala dva lyžičky kávy do hrnčeka. Zaliala som ju vriacou vodou a posadila sa na stôl, aby som mala výhľad von. Vybrala som cigu z krabičky a zapálila si.
O niekoľko minút som sa prebrala tak, že som bola schopná obliecť sa a upraviť do školy. Toto je posledný ročník, potom maturita a nakoniec chcem externe študovať výšku. Chcela som zmenu, zároveň sa mi tu, i napriek tej bolesti, celkom páčilo. No mala som naozaj silné tušenie, že čoskoro sa objaví môj manažér a bude chcieť, aby som zase fotila. Možno to nebude také zlé, hovorila som si v duchu.
Škola sa strašne vliekla a tak som bola šťastná, keď som z nej mohla vypadnúť. Čo ma však zarazilo, bolo tmavočervené Mitsubishi stojace pri mojom aute. Zaškrípala som zubami a pohla som sa k môjmu autu.
Potom som sa iba tak otočila a uvidela Sasoriho, Deidaru, Itachiho a Peina, ako sa spolu veselo bavia pri vchode do školy. Okolo nich prešiel Sasuke a ani sa nepozrel k miestu, kde stál Itachi, pričom ho bolo zreteľne počuť. Naklonila som trochu hlavu nabok a zadívala sa na Sasukeho. Ten prišiel s mierne naštvaným pohľadom.
,,Čo je?" odsekol, keď videl, ako na neho stále upieram svoje oči.
,,Nič," odsekla som aj ja. Zahľadel sa na mňa, na môj chladný výraz a potom si povzdychol.
,,Pohádal som sa s Itachim," povedal. Trochu prekvapene som na neho pozrela.
,,Nasadaj, hodím ťa domov. Po ceste mi všetko povieš," skočila som mu do reči ešte skôr, než by sa rozhovoril. Prikývol a mlčky si sadol. Zaradila som spiatočku, chladne sa zadívala na Sasoriho, ktorý sa práve v tej istej chvíli pozrel mojím smerom a šliapla na pedál. Auto sa rozhučalo, potom som ho obrátila a nakoniec som vyštartovala vpred, nechávajúc za sebou krásny prach, aby dopadol na jeho vyleštené auto.
Nemohla som si pomôcť a uškrnula som sa. Potom som sa pozrela na Sasukeho.
,,Bolo to kvôli tebe. Videl som, čo s tebou urobil ten jeho kamarát a vôbec sa mi to nepáčilo, pretože tvoja bolesť bola aj mojou bolesťou. Vykričal som mu do tváre, že to nemal robiť, že ich sem vôbec nemal vodiť a že
jeho kamaráti sú totálny idioti a sprostí frajeri. Vykričali sme si do tváre všetko, čo sa za tých pár mesiacov stalo a čo sme v sebe dusili. A teraz sa nerozprávame," povedal.
Dlho som mlčky hľadela na cestu, pokým som prehovorila.
,,Sasuke, som ti za všetko vďačná, ale nemal si to robiť. Veľmi dobre vieš, že ja to cítim rovnako. Za ten rok sme sa stali skoro nerozlučiteľnými. A preto aj chcem, aby si vedel, že to nebola Itachiho a ani Sasoriho chyba. Chyba bola, že som vôbec išla na ten večierok. A zároveň to bol najšťastnejší čas môjho života. Síce mi nie je dopriané, byť dlhšie šťastná, no aj tak to neľutujem. Neľutujem ani to, že som sa s ním vyspala. Neľutujem, že som ho stretla a tiež, že sme spolu boli iba jedinú noc. Pre mňa, to znamenalo všetko. Sasuke, naozaj si to nemusel robiť....a inak, ak budeš chcieť, môžeš prísť bývať ku mne..." pousmiala som sa.
,,Mizu, to snáď nemyslíš vážne...naozaj ti je to jedno? Aj keď tak nevýslovne trpíš?" Na chvíľu som sa zamyslela a potom som prikývla.
,,Naozaj ho miluješ," povzdychol si a usmial sa.
,,Áno, milujem ho. Nič sa za ten rok nezmenilo. A ani sa tak skoro nezmení. No nič. Poďme." Sasuke sa na chvíľu zarazil.
,,A naozaj si to myslela vážne aj s tým bývaním?" opýtal sa neisto.
,,Samozrejme. Sasuke, sme ako brat a sestra. Je isté, že by mi to nevadilo, naopak, uvítala by som nejakú spoločnosť." Sasuke sa na mňa podozrivo zahľadel.
,,Mizu? Stalo sa niečo?"
,,Nie, prečo?"
,,Pretože ty, vždy viac samotárska, odrazu chceš, aby som šiel k tebe bývať? Aj napriek tomu, že sme ako brat a sestra?"
,,Nie Sasuke, nič sa nestalo a ani nestane. O to sa už postarám," oznámila som a s autom vošla do garáže. Dohodla som sa s ním, že sa prisťahuje zajtra. Sasuke mi najprv neveril, no potom to už neriešil, za čo som mu bola vďačná. Ako by som mu mohla povedať, že sa mi Sasori vlámal do bytu? Aj keby som uverila, že to bolo iba preto, aby sa uistil že som v poriadku. Trochu som zapremýšľala nad tou možnosťou. Mohol mi aj zavolať, mohol si zohnať moje číslo. Dvihla by som mu, lebo by som nevedela, že by to bol on.
Chcela som zostať pri tej možnosti, že to bolo iba také, aby sa nepovedalo. Aby si u mňa nazbieral body a potom ma stiahol znova do postele. Časť mojej mysle však stále chcela prijať druhú možnosť, že sa o mňa naozaj bál. Že mu na mne záleží. Zatlačila som ju do úzadia mojej mysle a pripravila si menší obed. Po ňom som si dopriala cigu. Neskôr by mal dôjsť aj Sasuke s jeho priateľkou. Chodili spolu už vše roka. Vlastne od toho večierka. Bola som skoro naozaj šťastná, keď som ich spolu videla. Presne ako hovoril Sasuke. Boli sme spolu silne prepojený. Bola bolesť bola jeho bolesťou a moje šťastie bolo aj jeho šťastím. Platilo to aj naopak.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Deluise Deluise | Web | 21. ledna 2010 v 21:16 | Reagovat

Moa.. to bolo kwáásne :) naozaj :) už sa teším na ďalšiu :) potom mi daj okamžite vedieť :) toto si nechcem nechať ujsť :)

2 Kio-san Kio-san | Web | 22. ledna 2010 v 8:42 | Reagovat

wauu

3 Kio-san Kio-san | Web | 22. ledna 2010 v 14:04 | Reagovat

xD..Chci no....xDAle je to boužel nesplnitelný...xD

No ve škole jsem nebyla pač jsem nemocná..:(..

4 Anne's Anne's | Web | 22. ledna 2010 v 16:07 | Reagovat

Souhlasím s Delusie. To je opravdu moc krásný příběh, moc krásný. Hrozně hezký. Pěkně píšeš, hezky se to čte, i když jsem pár slovům nerozuměla, ale co. Nevadí.. Prostě je to úplně úžasný příběh.

5 Anne's Anne's | Web | 22. ledna 2010 v 19:12 | Reagovat

Ten komentář mě velmi potěšil :)

6 Deluise Deluise | E-mail | Web | 22. ledna 2010 v 21:13 | Reagovat

Táák moja davaj 8.kapitolku Yoru Vanpaia xD *MUHAHAHA xD*

7 Deluise Deluise | E-mail | Web | 22. ledna 2010 v 22:03 | Reagovat

stačí rovno keď povieš že som sviňa xD  ja to viem xD ale ty sama si mi povedala že mám zohnať ece 2 commenty xD tak som zohnala xD

8 Deluise Deluise | E-mail | Web | 23. ledna 2010 v 13:28 | Reagovat

moja.. mohla by som sa opýtať kedy asi bude poviedka? xD necem byť zlá xD (aj keď asi som xD) ale len som zvedavá a nedočkavá xD

9 Deluise Deluise | E-mail | Web | 23. ledna 2010 v 21:01 | Reagovat

Neeee plosíííím pre všetko čo ti je svaté.. len to ne neukončuj tým že to ukončím ja (dúfam že chápeš ako som to myslela)... ja som to musela dať také krátke nech nachytám ľudí xD

10 Deluise Deluise | E-mail | Web | 23. ledna 2010 v 21:05 | Reagovat

a len tak pre srandu je to presne 642 slov xD

11 Deluise Deluise | E-mail | Web | 23. ledna 2010 v 21:16 | Reagovat

onee-chan spravím čokoľvek.. ale aby tá kapča bola dlhá a napínavá.. netvrdím že napínavé to neni vždy! tak že mooc plosíííím :)

12 Deluise Deluise | E-mail | Web | 23. ledna 2010 v 21:25 | Reagovat

dobre keď ty takto tak aj ja! Chcela som napísať new kapču na v Znamení tieňov na 2 a 1/5 stránky vo worde.. ale keď ty takto tak tak aj ja dám iba 1000 slov.. nech sme si kvit xD

13 Deluise Deluise | E-mail | Web | 23. ledna 2010 v 21:34 | Reagovat

pls hlavne mi povedz kedy bude xD

14 Deluise Deluise | E-mail | Web | 23. ledna 2010 v 21:44 | Reagovat

fajn takže máš pravdu takto to ďalej nejde :)uznám si chybu :)
ale plosím ťa ja si cem prečítať jak sa s ním vyspím... a viem že ty píšeš dlhé kapitolky a je ti super :) naozaj.. ale ja nie som na takej úrovni ako ty :) to bol kompliment xD moa ak táto kapča bude dlhá.. tak prisahám že poviedka čo s chystám písať bude taká dlhá ako tie tvoje...

15 Deluise Deluise | E-mail | Web | 23. ledna 2010 v 21:52 | Reagovat

"Ja Tsukiko Deluise Isturumi, tu a teraz (21:49) slávnostne prisahám že od dnešného dňa (23.1.2010.) poviedky ktoré budem písať budú dlhé ako tie čo píše moja onee-chan (Lianka)."
:) konec :))

16 Deluise Deluise | E-mail | Web | 23. ledna 2010 v 21:56 | Reagovat

takže zase mám čakať? xD  pekne som dopadla... ale som aj rada xD  aspoň môžem dopísať 7. kapču True Love xD

17 Deluise Deluise | E-mail | Web | 23. ledna 2010 v 22:08 | Reagovat

ako povieš :)) takže zajtra si každá z nás niečo prečíta xD

18 Adelain Aki Adelain Aki | Web | 24. ledna 2010 v 14:42 | Reagovat

Krásný příběh.. ^^ Sice se mi to nečte tak dobře, když je to ve slovenštině, ale dobrý.

19 Deluise Deluise | E-mail | Web | 24. ledna 2010 v 21:14 | Reagovat

onee-chan.. dočkám sa dnes poviedky ... ale nie?

20 Deluise Deluise | E-mail | Web | 24. ledna 2010 v 21:22 | Reagovat

či mi to newadí sa dozviem keď to dočítam ale som rada že bude dnes xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama