...
NOVINKY Z POVIEDOK↓

Yoru Vanpaia - 13.kapitola - New!

Môj prekliaty život - 10.kapitola - END!!

Navždy ťa budem milovať - 3.kapitola

Magický amulet - 7.kapitola - New!

NEW! -Rezidencia Malfoyovcov - úvod / 1.kapitola - NEW!

Na PRIANIE↓
Pre Nover: To, čo potrebujem 1/2/3    
Pre Minu: Známy neznámy 1/2/3
Pre Nover: Temnota nezabíja....dokáže aj pomôcť! 1/2/3
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬

The Vampire hunter 01 - Odchod

6. prosince 2009 v 14:23 | Liana |  The vampire Hunter

Sama som zvedavá, čo sa z toho vyvinie...

Bola som ako omámená. Nikdy som niečo podobné necítila. Pomaly som sa vydala za pachom, ktorý vo mne vzbudzoval neuveriteľnú túžbu. O pár sekúnd som sa pristihla, ako doslova utekám k tomu miesto, odkiaľ bol ten pach. Zbadala som chlapca, asi o pár rokov staršieho odo mňa. Mal tmavé vlasy, vysoký, a bol pekný. No jeho výzor som si všimla len krátko.
Potom to už bolo len ako v spomalenom filme. Rútila som sa na neho obrovským skokom plným energie a krvilačnosti. Videla som jeho užasnutý výraz, ako ho neskôr nahradil strach. No skôr, ako som stihla popremýšľať nad tým, čo vlastne robím, už bolo po ňom.
Moje zuby boli zakusnuté v jeho krku a jeho krv mi prúdila telom. Bol to neskutočný pocit. Už dlho, asi dva mesiace, som sa snažila nepiť krv. Lenže ako som teraz zistila, nešlo to tak ľahko. Odhodila som jeho prázdne telo bokom a utrela si ústa. Na oblečení som nemala ani kvapku krvi, čo bolo dobre.
Pomaly som sa vybrala ulicou do malej chatky, kde som momentálne bývala. Pri nej ma čakal Black Weis, môj verný kôň. Bol iný ako ostatný, mal v sebe démonickú auru. Ale jemu vyhovovalo byť so mnou a pre mňa to bolo tiež takto jednoduchšie.
Chcete vedieť viac o mojom živote?
Volám sa Evritte, som napoly upír a napoly človek. Bývam v malej chatke, kde sa však vrátim raz za rok. Moja práca mi nedovoľuje ostať tu dlhšie, a tiež by to nebolo bezpečné, aby ma tu vyhľadali oni. Vždy som plnila všelijaké úlohy, bola som ako nájomný vrah. Časy sa ale zmenili. Odteraz lovím len upírov. Viem, je to trochu smiešne a pokrytecké, že sama som napol upírom. Ale inak to nejde. Mám v sebe krv najmocnejšieho upíra. No získala som ju neoprávneným spôsobom, ak sa to tak dá nazvať.
Umierala som, bolo po vojne a ja som bojovala, i keď som nemala. Našla ma jedna žena, ktorá mi pomohla. Dala mi vypiť hnusnú červenú tekutinu. Až potom mi povedala, že to bola krv najmocnejšieho upíra. Ten upír však zahynul, veľa vecí sa pomenilo. Avšak na jeho miesto nastúpil iný...a ten veľmi dobre vie, kto som ja. Tiež vie, že tým, že mám krv najmocnejšieho upíra, i keď som napoly človek, by som ho mohla veľmi ohroziť.
Preto teraz vytvára nových upírov, ktorý by ma zabili. Zatiaľ sa to však žiadnemu z nich nepodarilo. Musím stále niekde cestovať. Všade, kde zostanem dlhšie ako týždeň, tak ma nájdu. Idú po mojom pachu, no keď na povrch vyjde moja upírska stránka, ako tomu bolo dnes večer, pach človeka nie je cítiť a ja sa nemusím báť ďalších jeho poskokov.
Viem, že teraz musím urobiť jedinú vec, aby som mohla prežiť. Musím zabiť Lorda Drákulu, ako sa nazýva, inak to nie je možné. Nemôžem umrieť, tak ako on a to by znamenalo, že by sme bojovali donekonečna. Ja ale viem, že raz príde ten čas, kedy sa ukáže, kto je najmocnejší.
Popratala som veci v chatke, zabalila si na cestu a všetko naložila na Black Weisa. Ten zaerdžal, vedel čo sa chystá. ,,Máš pravdu," zamrmlala som si, akoby som poznala jeho reč.
,,Musí to skončiť...buď ja, alebo on." Kývol hlavou, akoby rozumel. Možno to mohla byť sčasti aj pravda. Boli sme stvorenia zla. Niekedy som sa tak ale necítila. Záviselo na situácií. Niekedy som pomohla aj ľuďom v dedine. Už sa ma báli aj pomenej. Avšak bolo blbé, ak si o vás okoloidúci hovorili : ,, Aha, to je ta poloupírka. Moja prababka mi o nej veľa hovorila."
Avšak aj toto odnáša život upíra. Nasadla som na Weisa a popohnala ho vpred. Za pár minút sme opustili dedinu a tak i v podstate jediný domov, ktorý som mala. Onedlho som ho zastavila, aby som sa prezrela po okolí. Vyznala som sa tu dobre, dokonca ani svetlo mi nebolo treba, ako upír som lepšie videla v tme než na svetle. No občas, keď na povrch vyšla moja upírska stránka počas dňa , zranilo mi to kožu.
Boli sme momentálne len niekoľko desiatok kilometrov od dedinky Vrúxn. Nepoznala som túto dedinu veľmi dobre, zvyčajne som si prenajala nocľah a zavčasu som opäť vyrazila. Teraz som ale vedela, že toto bude dlhšia cesta. Avšak zastavovať sa už teraz sa mi zdalo zbytočné. Prebehli sme dedinou a tak sme prešli ďalšie tri, až sme sa zastavili v Squite.
,,Ešte asi týždeň a budem tam," pomyslela som si. Cesta bola dlhá, pretože mal svoje sídlo ukryté v hlbokom lese, kde sa len tak ľahko nedalo dostať, na vrchole hory. Vošla som do hostinca a neunikli mi pohľady hostí.
,,Dobrý večer, chcela by som si prenajať izbu na jednu noc," poprosila som a snažila sa o milší tón. Zvyčajne som mala hlas chladný ako britva. ,,S-samozrejme," odpovedal pán za pultom a niečo si zapísal. ,,Nech sa páči," podal mi kľúč. Dala som mu na ruku peniaze a on mi poprial dobrú noc. Odzdravila som sa a odišla do izby. Vyzula som si čižmy a osprchovala som sa. Potom som zaspala na také tri hodinky.
Hneď ako som sa zobudila, som vedela, že už je najvyšší čas. Zapískala som na Weisa, ktorý pribehol pod okno a zoskočila rovno na neho. Izbu som nechala otvorenú a kľúč v nej.
Pokračovali sme ďalej, až pokým nám cestu neskrížili ďalší upíry. Zastavila som Weisa a zosadla z neho. Vytiahla som si meč z puzdra a zaškerila sa. Boli traja, no na mňa aj tak nemali. ,,Ako ste vedeli, kde som?"
,,Vycítili sme ťa. Ale aj tak, Lord nám povedal, že určite to už dlhšie nevydržíš, tak sme sa rozdelili, veď vieš, aby sme s tebou konečne skončili," zavrčal a vrhol sa na mňa. Jedným seknutím som mu oddelila hlavu od tela. Neviem, či to Lord stále nevedel, alebo ma iba skúšal, ale keď mám meč z čistého striebra, tak nemajú šancu žiadny upíry, ktorých by on stvoril.
Avšak môže sa to obrátiť aj proti mne, preto si musím dávať veľký pozor. Ten meč by dokázal ublížiť aj mne, možno aj smrteľne. Ohnala som sa po druhom, no ten mal šťastie a uhol sa. Avšak na druhý pokus som ho neminula. Rozsekla som ho na šesť častí.
,,Posledný idiot a bude to," zaškerila som sa. ,,Kto tu je idiot, ty ku*wa!" skríkol a vytasil dlhé nechty. Zasmiala som sa. ,,Ďalší smiešny pokus." Zaútočil, no minul ako vždy a môj meč zasadil posledný úder aj tomuto tretiemu stvoreniu.
Utrela som si meč od špiny do jedného z nich a vyskočila na Weisa. Stočila som pohľad nadol. ,,Raz jedného z vás nechám žiť, aby ste mohli svojmu pánovi povedať, že ja sa ho nebojím." Odcválala som do ďalších dedín. Moja cesta sa začína.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Deluise Deluise | Web | 6. prosince 2009 v 15:20 | Reagovat

vieš ako som rada že si s5 onee-chan xD

2 Deluise Deluise | Web | 6. prosince 2009 v 19:15 | Reagovat

ani nevieš ako som rada xD aj ty máš  veľmi nádherný lay ^-^

3 Deluise Deluise | Web | 6. prosince 2009 v 21:11 | Reagovat

inak teraz ma napadlo xD máš Facebook? xD

4 lucinka lucinka | Web | 26. prosince 2009 v 15:38 | Reagovat

uuu zatial sa mi to velmi lubi :D velmo pekne na prvu kapcu :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama