...
NOVINKY Z POVIEDOK↓

Yoru Vanpaia - 13.kapitola - New!

Môj prekliaty život - 10.kapitola - END!!

Navždy ťa budem milovať - 3.kapitola

Magický amulet - 7.kapitola - New!

NEW! -Rezidencia Malfoyovcov - úvod / 1.kapitola - NEW!

Na PRIANIE↓
Pre Nover: To, čo potrebujem 1/2/3    
Pre Minu: Známy neznámy 1/2/3
Pre Nover: Temnota nezabíja....dokáže aj pomôcť! 1/2/3
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬

Magický amulet 04: Osud sa naplňuje

13. prosince 2009 v 19:04 | Liana |  Magický amulet

odd

Naskladali sme potraviny na linku a Oliverovi som zatiaľ naliala čaj a dala keksíky na stôl.
,,Asi budeme musieť trošku dlhšie počkať," zamyslela som sa nahlas. Oliver nechápal. Rukou som ukázala na Dii, ktorá bola až biela, a niečo úporne hľadala na internete.
,,To snáď nie je možné! Ako sa to mohlo vypnúť?!" hovorila si pre seba, no dosť nahlas. Oliver sa zasmial. ,,Áno, to je čistá ona."
,,Dii...!" pohrozila som, keď už jej stiekla kvapôčka potu po čele.
,,Nie, Chris, toto mi nerob...ja si na tú stránku spomeniem," prosila a robila zase psie oči. Prikývla som.
,,Inak, pozrela si sa do histórie?" opýtal sa Oliver. No jasné, že mi to nedošlo. Dii sa zatvárila nechápavo, potom umučene a nakoniec víťazoslávne. Oliver sa na ňu usmial a ona mu úsmev opätovala. Medzitým som zapla telku. Dávali nejaký hrozný romantický seriál. Ihneď som to vypla.
Dii už stála v kuchyni a pripravovala si ingrediencie. Ani neviem, ako dlho sme s Oliverom boli ticho, pokým jej nezačalo kypieť niečo v hrnci. Okamžite som vyskočila na nohy a vypla plyn. Dii bola chuderka celá mokrá.
,,Ja ti nechcem podpáliť barák, ver mi," zase psie oči. Usmiala som sa a nechala ju to dokončiť. O niekoľko desiatok minút, ktoré sme s Oliverom presedeli za kuchynským stolom, len tak pre istotu, začala radostne kričať že je to hotové. Pomohla som jej so servírovaním a pustili sme sa do jedla. Neviem, čo všetko tam bolo, ale naozaj to chutilo výborne. Ešte že vedela variť, ja úprimne som varenie neznášala, nechápem, čo na tom vidia ľudia, ktorých to baví.
Upratali sme veci zo stola a ja som urobila kávu. ,,Kto si dá?" opýtala som sa a ukázala na nádobku s kávou. Dii sa pozrela na Olivera a ten prikývol. Pridala sa k nemu. Takže tri, ako som predpokladala. Po pár minútach som niesla na tácke kávu aj s koláčikmi, ktoré upiekla mama ešte včera poobede. Nechala mi pri nich lístok, nech ich zjem.
Posadla som sa do kresla, zatiaľ čo Dii sedela vedľa Olivera.
,,No...Dii ak ti to nebude vadiť, povedz to prosím ty...ja by som sa zasekávala," to bola len polovica pravdy. Nevedela by som to vôbec povedať. Dii prikývla a otočila sa na Olivera.
,,Pamätáš sa, ako som ti hovorila o...Francovi?" začala, no mne už len to meno vyvolalo bolesť. Nechcela som byť zase smutná, tak som zakrývala všetky emócie, len som na nich pozerala. Oliver prikývol.
,,Včera sme boli s Dii v kaviarni, nejako sme pozabudli na čas a tak sme sa vracali domov veľmi neskoro. Išli sme cez jednu uličku, ktorú som síce vôbec nepoznala, ale Chris áno. Na jej konci sme uvideli Franca s...nejakým dievčaťom. Chris sa s ním pohádala, že aký je hajzel, keď ju celý čas podvádzal. On jej na to len povedal, že keď je on hajzel, tak ona kurva. Pritom nemal žiadne právo na to, aby ju tak oslovil. Nepozná ju tak ako ja. Strelila mu facku a on ju udrel." Oliver sa viditeľne zamračil.
,,Potom som ju dotiahla domov. Zavolala som do školy, že dneska nepríde a vytiahla ju na nákupy, kde sme sa stretli."
,,Asi to bol osud, že sa to stalo," zamrmlala som si.
,,Kde býva?" bola prvá otázka, ktorá padla z jeho strany. Prekvapene som pozrela na Dii a ona na mňa.
,,Čo tým myslíš?" opýtala sa Dii.
,,Nemal na nič z toho právo, a ešte ťa aj udrel?! Myslím si, že ako najlepšia priateľka mojej lásky by si mala mať trochu svojprávnosti a hlavne on pred tebou rešpekt. Povedzte mi kde býva," prehlásil. Nasucho som prehltla.
,,Na Jukimurovej 14," zašepkala som. Hneď ako sa postavil som vykríkla: ,,Nie, teraz nie, prosím. Ďakujem ti, že sa ma tak zastávaš a za všetko čo si povedal, ale aj tak to nie je dobrý nápad." Pokrútil hlavou.
,,Dobre, dneska nie, ale raz určite," uškrnul sa. Dii sa však červenala a pozerala na Olivera.
,,Idem na toaletu," povedala som a vyparila sa. Asi som mala zmysel zdrhnúť v tej najvhodnejšej chvíli.
Aj tak som však počula Diinu otázku.
,,N-naozaj si povedal priateľka mojej l-lásky?" zakoktala sa. Milovala som ju takúto, vyzerala rozkošne a nevinne.
,,Jasné," usmial sa a vložil jej ruku do vlasov. Pritiahol si ju k sebe a pobozkal. Zavrela som dvere od kúpeľne a sadla si na zatvorený záchod. Tvár som si zakryla rukami a zase mi tiekli slzy. Nie, nemôžem takto premýšľať. Utrela som si ich, opláchla si tvár vodou a zatlačila splachovač, aby to tak aj vyzeralo, že som bola na wc.
Vrátila som sa k nim dolu, už sa nebozkávali, ale Dii sedela Oliverovi v náruči, zatiaľ čo pil kávu. Pousmiala som sa.
,,Som šťastná, že si šťastná ty, Dii. Ani nevieš ako," usmiala som sa. Dii vyskočila, Oliver sa oblial kávou a skočila mi do náručia. ,,Ani nevieš, ako ťa ľúbim Chris," vykríkla a dala mi pusu na líce.
,,Ehm, dievčatá, nechcem rušiť, ale myslím si, že toto nevyzerá dobre," upútal na seba našu pozornosť. Dii sa zľakla a ja som sa uškrnula. ,,No jasné, to je jej." Oliver sa usmial a Dii nevedela čo má robiť.
,,Ukľudni sa Dii, pôjdem zobrať nejaké veľké tričko, ktorých mám dosť, neboj sa. Ty zatiaľ vyper Oliverovi tú bielu košeľu." Zatvárila sa naozaj umučene, no potom prikývla. ,,Daj si ju dole," vyzvala ho. Oliver sa uškrnul. ,,Čo keby si mi ju dala dole ty?"
Dii zružovela. Chcela som sa zasmiať, ale nepripadalo mi to v tú chvíľu vhodné. Nakoniec sa natiahla a pomaly mu rozopínala košeľu. Videla som, ako jej tvár naberá stále viac a viac červenej farby. Išla som po schodoch, keď som počula, ako sa Oliver uchechtol a Dii bola ticho. Naozaj som si ju vedela predstaviť, ako sa červená, keď sa pozerá na hruď jej miláčika. I ja musím uznať, že telo mal sexy a to dokonca cez košeľu bolo vidno. Zase som začula, ako sa zasmial a potom sa ozval pridusený výkrik. Chcela som sa vrátiť a opýtať sa čo sa stalo, ale potom sa znova Oliver zasmial. S tričkom som sa vrátila dole, keď som videla ako Dii leží na jeho hrudi a bozkávajú sa. Najprv som sa usmiala, no potom som sa zatvárila naštvane a zakašlala som. Odtrhli sa od seba a Dii bola zase ružová.
Ihneď išla do kúpeľne, kde sa zdržala asi 20 minút, potom prišla s čistou Oliverovou košeľou. On už mal na sebe natiahnuté moje čierne voľné tričko. Mala som ich viac, lebo som ich milovala v lete na spanie a taktiež po dome. Usmiala som sa, ako ho dávala na terasu, kde sme mali šnúry na prádlo. Vedela by som si predstaviť žiť s Dii. S ňou by bolo všetko tak jednoduché.
O pár hodín, ktoré sme strávili kecaním a hraním slovných hier, pri ktorých sme sa nasmiali, sa obaja rozlúčili a ja som zostala sama. Nevadilo mi to, niekedy by som uvítala samotu častejšie ako by som chcela. Dii mi napísala ospravedlnenku do žiackeho preukazu. Zapozerala som sa na svoju fotku. Vlastne ani neviem prečo. Potom som sa pozrela na hodiny, ktoré mám zajtra. Uff, biola, telesná, účtovníctvo, dejepis, podniková ekonomika a matika. Zajtra bol štvrtok. Piatok bol jedným z najľahších dní.
Otvorila som matiku a prepočítala si úlohu, ktorú nám dal profesor v pondelok. Potom som sa pozrela do bioly, ale keď som videla všetky latinské názvy kosti ruky, tak som ju hneď zatvorila. No čo, jedna päťka ma nezabije. Skončila som ekonomikou, ktorú som sa chcene nechcene musela naučiť. Aspoň som prišla na trochu iné myšlienky, ktoré sa týkali podniku, statkov a služieb, quarciarného sektoru a podobných vecí. Zabalila som si knihy do tašky a tú hodila na chodbu ku botníku. Len pre istotu, aby som na ňu nezabudla.
Bolo asi osem hodín, keď som si urobila zeleninový šalát a zaľahla ku telke. Akurát začínal celkom dobrý film, ktorý som už síce videla, no aj tak som si ho pozrela ešte raz. Okolo jedenástej som sa pobrala do svojej izby. Chytila som kľučku a počula, ako niečo puklo. Rýchlo som otvorila, no už som len videla tieň nejakej postavy, ktorý zmizol oknom. Pozrela som sa na zdroj svetla v inak tmavej miestnosti.
Prívesok, ktorý mi kúpil on, teraz svietil na fialovo a trošku do modra. Nad ním lietali malinké písmenka, ktoré boli poskladané do troch slov. Osud sa naplňuje.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Deluise Deluise | Web | 13. prosince 2009 v 19:08 | Reagovat

ty si inak milá na sestričku -.-" xD ktorá ti zajtra umre na debilitu.. xD

2 Deluise Deluise | Web | 13. prosince 2009 v 19:13 | Reagovat

neviem.. neviem -.-" a to je to najhoršie xD inak už vieš to heslo na skype???? O_o

3 Deluise Deluise | Web | 13. prosince 2009 v 19:24 | Reagovat

oki xD hádam budeš ece nažive xD

4 Deluise Deluise | Web | 13. prosince 2009 v 19:30 | Reagovat

áno ja.. xD zabudla som asi písať xD

5 Deluise Deluise | Web | 13. prosince 2009 v 19:34 | Reagovat

no .. to vieš.. rozum 14.ročného fagana xD

6 Deluise Deluise | Web | 13. prosince 2009 v 19:39 | Reagovat

prosím ťa čo si mám užívať... tú ignoráciu.. či tú nespravodlivosť okolo mňa?  fanj to si užívam už 14. rokov... teraz mám dosť debilné obdobie -.-"

7 Sakura Sakura | Web | 13. prosince 2009 v 20:35 | Reagovat

Děkuji
ty máš ještě hezčí lay
a kukni seXDXDXD

8 Aya - chan (Michalka) Aya - chan (Michalka) | Web | 17. prosince 2009 v 20:14 | Reagovat

Super poviedka :-D Všetky 4. časti som zhltla na jeden šup :-D  Som zvedavá ako to bude pokračovať :-D

9 Quileutte Quileutte | Web | 5. ledna 2012 v 19:29 | Reagovat

super kapitola....Dii a Oliver boli zlatí...:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama