...
NOVINKY Z POVIEDOK↓

Yoru Vanpaia - 13.kapitola - New!

Môj prekliaty život - 10.kapitola - END!!

Navždy ťa budem milovať - 3.kapitola

Magický amulet - 7.kapitola - New!

NEW! -Rezidencia Malfoyovcov - úvod / 1.kapitola - NEW!

Na PRIANIE↓
Pre Nover: To, čo potrebujem 1/2/3    
Pre Minu: Známy neznámy 1/2/3
Pre Nover: Temnota nezabíja....dokáže aj pomôcť! 1/2/3
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬

Magický amulet 03: Môj anjel

7. prosince 2009 v 21:11 | Liana |  Magický amulet

Dokopala som sa k dalšiemu :) Príjemné čítanie....


,,To nie je možné," pomyslela som si, ako sme sa išli ďalej. Prišli sme bližšie k lampe, ktorá svietila a vtedy sa tí dvaja otočili. Nemohla som tomu uveriť. Asi to bolo možné. Neviem ani opísať, ako som sa cítila, keď som uvidela Franca s nejakým dievčaťom, ktoré som nepoznala. Chytila ma neskutočná prázdnota. Moje telo ma odmietlo počúvať a tak som len stála a pozerala na nich, zatiaľ čo oni pozerali na nás s Dianou.
,,Hej, Chris, si v poriadku?" opýtala sa Dii. No jej hlas som počula z veľkej diaľky. Stále mi nedochádzalo, prečo stojím a nejdem ďalej, prečo jej neodpovedám na otázku a prečo sa mi derú slzy do očí. Podviedol ma. Celý čas ma podvádzal. A ja som hlúpo verila jeho rečičkám. Verila som že ma miluje, verila som jeho úsudkom, jeho názorom, všetkému. Ako som mohla byť taká hlúpa?
,,Si hajzel! Ako si to mohol urobiť?" konečne som zo seba vydala nejakú vetu. Dii sa na mňa nechápavo pozrela, no keď videla kde smeruje môj pohľad, nasledovala ho. Potom jej to došlo. No skôr než ma stihla zastaviť, som sa k nemu rozbehla a strelila mu facku. Až ma zabolela ruka. Dii však nestihla ani mrknúť a už som ležala na zemi, pera natrhnutá.
,,Tak ja som hajzel? A ty si čo potom? Kurva? Štetka? Niečo z toho určite!" Jeho slová boleli viac ako jeho úder. Ako si to mohol o mne myslieť? Nevyspala som sa zatiaľ so žiadnym chalanom, ani s ním nie, tak prečo?
,,Opováž sa jej ešte raz dotknúť!" vykríkla Dii a pribehla ku mne. Pomohla mi na nohy a vybrala vreckovku, aby mi utrela pery. ,,A ty si čo? Jej hovorkyňa?" uškrnul sa. To dievča medzitým stálo za Francom a pozeralo na nás opovrhujúcim pohľadom. Zrejme vedela, že ma vyhraté, že to ona zostane s Francom, keby sa stalo to čo sa teraz deje.
,,Nie, som jej najlepšia priateľka. Aj tak teba do toho nič nie je," odvrkla a potiahla ma za ruku.
,,Ideme Chris," šepla a ťahala ma preč od nich. Až keď sme boli od nich dostatočne vzdialený, som začala zase plakať. Neuniesla som to. Dii ma objímala a celý čas mi šepkala povzbudzujúce slová. Vedela som, že ju mrzí, že som smutná, ale momentálne som nevedela ovládať ani svoj hlas, ani prestať plakať. Z hrdla sa mi ozývali desivé zvuky, akoby som sa dusila. Dii si to všimla a tak ma radšej odniesla domov. Uložila ma do postele a išla zavolať mame, že zostane so mnou.
,,Prosím, vypi niečo," zaprosila šepkaním, keď mi podávala asi po piaty krát nejakú tekutinu. Pravdepodobne to bol čaj. Pokývala som hlavou a zase zaborila hlavu do vankúša. Dii sa otočila a odišla. Mama nebola doma, takže som to mala aspoň o niečo jednoduchšie.
Zobudila som sa o niekoľko hodín. Slnko mi zasvietilo do očí a ja som si uvedomila, že som opäť v prítomnosti a čo sa stalo včera. Ani sen, v ktorom sa mi snívalo o magickej krajine a prekrásnom chalanovi, nedokázal odohnať smutné myšlienky. Sadla som si a rukami si objala kolená. Cítila som, že viac už nebudem plakať, zato som však len cítila neskutočnú prázdnotu. Pootočila som sa a na stolíku vedľa zbadala čaj, z ktorého sa vznášala para a tanier, na ktorom boli dva sendviče.
Aj napriek momentálnej situácií som sa pousmiala a napila sa. Do dverí vletela Dii, ktorá skočila ku mne na posteľ a ja som sa obliala.
,,Konečne si sa napila!" zakričala a smiala sa naozaj šťastným smiechom.
,,Tak čo, ako ti je?" opýtala sa po chvíľke, keď som mlčala.
,,Hmm...bohvieako nie, ale zvládnem to..." zamyslela som sa. Milovala som ho ako nikoho, ale zjavne som bola len jedna z mnohých. Potom som si spomenula na prívesok na mojom krku.
Strhla som si ho a hodila do kúta. Dii nechápala, no ja som len pokrútila hlavou a tak sa do toho nemiešala. Vstala, dvihla ho zo zeme a dosť dlho ho pozorovala, dokým ho položila na poličku.
,,Volala tvoja mama. Nič nenamietala, keď som povedala, že som u teba prespala. Chcela, aby som ti povedala, že peniaze nájdeš vo štvrtom šuflíku v jej izbe, lebo že sa nevráti skôr než o týždeň. Hovorila, že šéf ju poslal za klientom, ktorý odmietal prísť sem a tak musela odletieť do Francúzska. Uistila som ju, že ti to poviem a že s tebou zostanem, keď by ti bolo smutno." Žmurkla na mňa. Pousmiala som sa.
Dii bola súce poplašená a roztržitá, ale bola aj zodpovedná a starostlivá.
,,Ďakujem," šepla som a premýšľala, že tu budem celý týždeň sama. Nemôžem chcieť od Dii, aby tu so mnou bola celý týždeň, aj ona má svoj život, rodičov, školu a priateľa.
,,To je v poriadku. Dneska ťa ešte poprosím, aby si so mnou ostala, ale večer môžeš kľudne odísť domov. Nebudem ťa zdržiavať od povinností..." usmiala som sa, aby som to trochu prikreslila. Dii sa zatvárila nedôverčivo.
,,Viem, že ma nechceš mať za chrbtom, ale aj tak, si si istá, že to zvládneš?"
,,Áno, som, nerob si starosti."
,,Tak dobre teda," aj tak som v jej hlase počula, že mi celkom neverí.
,,Dobre, dneska nepôjdeš do školy, volala som tvojej triednej a povedala, že ti nie je dobre." Prikývla som. Dii bola proste môj anjel.
Po raňajkách som si dopriala poriadnu kúpeľ a umyla si aj vlasy. To bolo ale práce, zase ich dávať do poriadku. Milovala som ich, ale v čase, keď som si ich mala upraviť, tak mi to trvalo dlho. Dii mi však pomohla a vyfúkala mi ich do veľkých vĺn. Potom sme išli do obchodu nakúpiť na obed. Nechcela som ísť, čo keby ma videl niekto zo školy, a zároveň som na to nemala chuť. No Dii na mňa robila psie oči dovtedy, kým som sa nepodvolila. Jej nadšeniu sa nedalo dlho odolávať.
,,Takže, treba nám...mašličkové cestoviny, kukuricu, kuracie prsia..." hovorila si Dii, no ja som ju počúvala len napoly. Niesla som košík, zastavila som sa vtedy, kedy ona, inak som nerobila nič. Až po nejakej desiatej ingrediencií som sa zdohadala a opýtala sa jej, čo to chce preboha variť.
,,No, ráno som sa nudila, tak som hľadala na nete nejaké dobré recepty, a našla som jeden, ktorý ti bude určite chutiť...ešte pár vecí a máme všetko," usmiala sa. Súhlasila som, aj keď som vôbec netušila, o aký recept môže ísť, kde ide toľko rozličných vecí.
,,Toto je naozaj dobrý obchod," zamrmlala, keď sme brali poslednú vec z poličky. Otočili sme sa, že ideme ku pokladni a Dii zamrzla. Pozrela som sa tam kde ona. Stál tam vysoký chalan, vlasy špinavej blond farby a v peknom oblečení. Pozrela som sa na Dii a ona si ho premeriavala pohľadom raz, dvakrát, potom tretíkrát, až ma to prestalo baviť a vybafla som na ňu, že kto to je.
,,No, vieš ako som ti hovorila o tej party...to je Oliver," prehltla až príliš hlasno. Zasmiala som sa, a až potom som si to uvedomila, no Dii sa to páčilo, že som sa znova usmievala.
,,Choď za ním, nie?" uškrnula som sa. ,,No tak dobre," privolila nakoniec. Chvíľu som ju pozorovala, ako sa vlečie a potom si stúpla do rady o dva pokladne ďalej. Videla som, aká radosť sa mu mihla v tvári, keď ju zbadal. Venoval jej vášnivý bozk a láskyplné objatie.
,,Aj Franco ma tak objímal," pomyslela som si, no potom som hneď donútila zlé myšlienky, aby zmizli. Dii ku mne pribehla pár minút neskôr, akurát ako som išla platiť. O niekoľko minút sme boli vonku a na chodníku pred obchodom na nás čakal Oliver. Dii sa nadšene usmiala.
,,Poďte kočky, odveziem vás domov," zakričal a Dii sa na mňa natešene pozrela.
,,Tak dobre," zaúpela som. Dneska to je už druhýkrát, čo sa jej podarilo ma presvedčiť. Dala Oliverovi letmú pusu a nasadla vedľa neho, zatiaľ čo ja dozadu. Musela som uznať, že auto mal veľmi pekné. Čierny peugeot cabriolet. O chvíľku sme boli pred mojím domom. ,,Ako to, že nie si v škole?" opýtala som sa potom Olivera, ako sme vystupovali.
,,No, lebo som bol u lekárky, ale len na krv. A vypýtal som si celodenné ošetrenie," zazubil sa.
,,Ale to isté sa môžem opýtať aj ja vás, čo dievčatá?" Prikývli sme.
,,To je však na dlho," povedala som.
,,Chris, veľmi ti to bude vadiť, ak by som mu to povedala? Predsa len sa to dozvie tak či tak." Rozmýšľala som asi dve minúty, zatiaľ čo bolo nepríjemné ticho.
,,Tak dobre, poď, pozývame ťa na obed. Varí Dii," mrkla som na neho a pousmiala sa. Súhlasil a pomohol mi s taškami. Naozaj to vyzerá tak, že je gentleman.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Davne Davne | Web | 7. prosince 2009 v 22:32 | Reagovat

máš mo pěkný blog. tam ten nebyl k zahození....moc pěkný design!! :))

2 Quileutte Quileutte | Web | 5. ledna 2012 v 19:25 | Reagovat

och...dosť ma prekvapilo Francove správanie...:-(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama