...
NOVINKY Z POVIEDOK↓

Yoru Vanpaia - 13.kapitola - New!

Môj prekliaty život - 10.kapitola - END!!

Navždy ťa budem milovať - 3.kapitola

Magický amulet - 7.kapitola - New!

NEW! -Rezidencia Malfoyovcov - úvod / 1.kapitola - NEW!

Na PRIANIE↓
Pre Nover: To, čo potrebujem 1/2/3    
Pre Minu: Známy neznámy 1/2/3
Pre Nover: Temnota nezabíja....dokáže aj pomôcť! 1/2/3
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬

08 - Opäť sama

21. prosince 2009 v 21:57 | Liana |  Môj prekliaty život

Chcem to trošku zamotať :)

Moja ruka sa pekne hojila a po ďalších dvoch týždňoch som s ňou už vedela hýbať. Peru som mala v poriadku a všetko sa vrátilo do starých koľají. Škola, bar. Rei sa ma niekoľko krát pokúšal prehovoriť, aby som prestala pracovať, no ja som chcela. Nemohla by som ho nechať, aby mi platil školu a tiež som u neho aj bývala. Strednú ukončil len nedávno a teraz začal študovať na výške, no externe. Brala som to, boli sme spolu často a aspoň aby sme to vyvážili, robila som štyri dni v týždni.
No to by mi tak nevadilo. Ale keďže ja mám takú veľkú smolu, tak som nemohla ani teraz obísť len tak. Zase som zaspala a Rei mal zrejme radosť, keď ma videl naštvanú. Niekoľko krát mi povedal, aká som rozkošná, keď sa hnevám. Lenže teraz, aby toho nebolo málo, som si narazila brucho a cítila som, že som si zase vybila dych. Teraz som však nič iné necítila, iba ukrutnú bolesť na hrudi.
,,Tie schody ma raz zabijú," zakliala som bez dychu a okamžite som to oľutovala. Rei ku mne pribehol a zase ma vzal do náručia. ,,Yashi, ja ťa prosím, aj keby sme meškali, radšej ako by si sa mala zabiť..." povedal a zase ma niesol do nemocnice. Sestrička bola veľmi prekvapená, keď nás tam zase videla.
,,Preboha, čo zase robila?" opýtala sa Reia, zatiaľ čo ma dali na nosítka. Odfrkla som si, no nebolo to dosť počuť.
,,Vieš, mám dosť strmé schody a ráno ju asi nechávam trošku dlhšie spať ako bola zvyknutá a potom vždy plaší. No a na schodoch sa šmykne a spadne. Tak to bolo aj pred tromi týždňami...a keď už sa jej hojila ruka, tak sa znova musí strepať...," povzdychol si. Lussy mu položila ruku na rameno. ,,Neboj sa, dáme ju do poriadku," uškrnula sa a išla za nami. Doniesli na zase do ordinácie a lekár mi prehmatal brucho a potom sa dostal vyššie. Bolestne som sykla. Pokýval hlavou a zase ma dal na röntgen. Tentoraz sa ukázalo, že som si zlomila dva rebrá a narazila bránicu.
,,Bude sa vám ťažšie dýchať, slečna," povedal doktor. Trochu mi bolo divné, že mi vykal. ,,No aj tak budete musieť zostať v nemocnici minimálne na tri dni, potom by sme vás mohli pustiť," dodal. Prikývla som a sestrička ma doniesla na izbu. Tam ma usadila do postele a donútila ma si ľahnúť. Potom mi doniesla nejaké lieky a až keď som ich zhltla, tak zavolala Reia. Ten iba krútil hlavou a mrmlal si stále o tom, či sa chcem zabiť.
,,Pozri, dohodnime sa," povedala som a asi ho prekvapil môj tón. Spýtavo sa na mňa zahľadel.
,,Budeš ma budiť aspoň o dvadsať minút skôr a ja nebudem vyvádzať a potom sa ani nemôže stať, že si ublížim." Prikývol, značne uvoľnený, že išlo len o toto. Pousmiala som sa a ukázala mu prstom, aby prišiel bližšie. Bozkávali sme sa dlho, asi pokým nevošla do izby Lussy.
,,Neruším?" opýtala sa a krátko sa zasmiala.
,,Ty nikdy," uškrnul sa Rei, no nie pobavene, ale naštvane. Lussy si z toho nič nerobila. Inak, stále som rozmýšľala, aká mu môže byť Lussy rodina. No ešte som sa na to nespýtala.
,,Inak, Lussy," oslovila som ju a tým trošku prekvapila Reia.
,,Áno?"
,,No, ako si hovorila svoje meno...máš rovnaké priezvisko ako Rei...ste nejaký blízka rodina?" ,,No, vlastne sme rodina...ja som dcéra jeho otca, ale máme rozdielne matky...takže sme v podstate nevlastný súrodenci," povedala a buchla do Reiovho ramena. Ten sa pousmial.
,,Neboj sa, všetko ti vysvetlím," povedal a usmial sa. Prikývla som. O niečo nato Lussy odišla a my sme ostali sami.
,,Takže?" začala som a dúfala, že sa chytí a bude vedieť, načo narážam. Prikývol.
,,Poviem ti o sebe všetko, aby neboli nejaké nejasnosti, dobre?" Usmiala som sa.
,,Bol som malý, keď mi zomrela mama. Nebola z až tak bohatej rodiny, skôr z priemernej. No bola krásna, ako som videl na fotkách. Mala nádherne tmavohnedé vlasy a čierne oči. Vlasy mala dlhé skoro až po pas. S otcom sa poznali možno len pár týždňov, no zamilovali sa do seba a tak splodili mňa. Otec musel odísť, v tej krajine bol len naozaj na dva mesiace, pracovne. Mama mala možno dvadsaťjeden rokov, keď ma porodila. Býval som s ňou, no potom, keď zomrela, prišiel otec a vzal si ma. Myslel som si, že je to nejaký normálny muž, ktorý pracuje c nejakej firme a ma slušnú prácu. No ako som neskôr zistil, otec je majiteľ všetkých barov, ktoré nesú meno All Calla. Pár rokov som mal isté problémy, lebo kým som sa tu zabýval a spolužiaci na základnej sa mi aj smiali, no prežil som to a potom som sa im vedel aj povyhrážať. Tak sklapli. No a čo som robil na strednej už vieš a teraz si prišla ty," usmial sa. Celý čas ma držal za ruku, no nepozeral mi do očí. Možno iba párkrát a na krátku chvíľu.
Stisla som mu ruku ako najsilnejšie som vedela.
,,Milujem ťa," zašepkala som a potiahla ho. Vedela som, že to pochopí. Naklonil sa ku mne a pobozkal ma.
Dva dni prešli ako voda a ja som sa strašne tešila na to, kedy ma pustia domov. No v druhý deň večer prišiel Rei a povedal mi , že bude musieť odísť na jeden deň, lebo ho otec potrebuje vo Francúzsku. Súhlasila som, ak by som aj namietala, ničomu by to nepomohlo.
,,Vrátim sa čoskoro," prisľúbil a pobozkal ma na ústa a na čelo. Potom odišiel a ja som ostala sama. Takže celý deň budem len ležať, rozmýšľať a nudiť sa. No mýlila som sa. Bola som po obede, keď sa otvorili dvere od mojej izby. Zvedavo som otočila hlavu- v takomto čase Lussy nechodila a ani žiadny iný doktor- a zbadala postavu v čiernom a so striebornými vlasmi. Zmeravela som a moje myšlienky boli strašne rozhádzané.
,,Yashi Uruha, heh?" prehovoril a jeho hlas ma mrazil až do morku kostí.
,,Kto si?" opýtala som sa a snažila sa o vyrovnaný tón. Kútik jeho úst sa zdvihol do menšieho, chladného úškrnu.
,,Som Eyes Rutherford. Spomínaš si?" A v tom ma to napadlo. To je on! Ten chalan z môjho sna, ten, čo ma zachránil vtedy v parku pred dvomi rokmi a ten, ktorý stál oproti Reiovi v mojom druhom sne. Zatvorila som oči a dúfala, že keď ich otvorím, zmizne. Nestalo sa.
,,Viem. Čo odo mňa chceš? Prečo sme sa nemohli normálne stretnúť aj s Kanonem?" opýtala som sa dosť namrzene. Neušiel mu podtón v mojom hlase.
,,To stretnutie ešte bude...ja ti chcem však povedať jednu veľmi dôležitú vec...poznám ťa odmalička a naposledy som ťa videl ako dvojročnú. Nemôžeš si na mňa pamätať...ale skôr, než chceš začať bojovať so svojím osudom, zisti si všetko o svojej minulosti..."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 SimaHatake SimaHatake | Web | 21. prosince 2009 v 22:30 | Reagovat

zabijem ťa, Lianka!! nie, nie, kto by potom napísal pokračko?? aaach!! *__* skvelé, proste úžasné!! hrozne sa teším, tak Eyes je tu... a čo s jeho minulosťou, čo...? Aleee, Liankáá, takto to ukončiť!! xD

2 SimaHatake SimaHatake | Web | 21. prosince 2009 v 22:30 | Reagovat

si tak krutáá!!! xDDDDDd

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama