...
NOVINKY Z POVIEDOK↓

Yoru Vanpaia - 13.kapitola - New!

Môj prekliaty život - 10.kapitola - END!!

Navždy ťa budem milovať - 3.kapitola

Magický amulet - 7.kapitola - New!

NEW! -Rezidencia Malfoyovcov - úvod / 1.kapitola - NEW!

Na PRIANIE↓
Pre Nover: To, čo potrebujem 1/2/3    
Pre Minu: Známy neznámy 1/2/3
Pre Nover: Temnota nezabíja....dokáže aj pomôcť! 1/2/3
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬

05-Rei

9. prosince 2009 v 12:10 | Liana |  Môj prekliaty život


,,Heeeh? Čože? V-vy ste, ehm pán…pán…" ,,Hovor mi len Rei," povedal milo. ,,Eh, no dobre. Ale veď si…" ,,Ja viem, že teraz áno, ale inak nie. V podstate sa mi učitelia nepáčia." Zasmiala som sa. ,,Tak potom prečo zastupuješ?" ,,Vieš čo, čo keby sme si sadli a pokecali?" odrazu navrhol. A v tom mi bliklo.
,,Ježiš, veď nastúpim neskoro. Prepáčte, ale ja tu mám prácu." ,,Aha, že ma to skôr netrklo. Preto si prišla zadným vchodom," povedal zamyslene. ,,Ale čo tu on robí? Že by bol nejaký výnimočný hosť?" ,,Viem, čo sa chceš opýtať. Ale to ti poviem až si sadneme. Pol hodinu ťa ospravedlnia, ja to zariadim, neboj." ,,Ale, je to môj prvý deň," povedala som potichu. ,,Jasné, ospravedlnia ťa, lebo je to vlastne môj podnik," odpovedal mi na to. Otvorila som ústa a doslova na neho zízala. ,,Čo?" vypadlo zo mňa. ,,Eh, vidím že si z toho trochu mimo. Ale ja to napravím, poď so mnou," a už ma chytil za ruku a viedol za sebou.
Jeho dotyk bol príjemný. Prišli sme do naozaj útulne zariadeného kútiku a tam si sadli. ,,Tak čo si dáš?" ,,No, nemusíš ma…" ,,Neboj, je to na účet podniku," odvetil. ,,Tak dobre. Asi ten Kiwiosprit. Je to nealko, že?" Prikývol.
Objednal si nejaké alko a tak mohlo začať vysvetľovanie. ,,Takže, vlastníš tento podnik, no i zastupuješ na škole?" ,,Dá sa to tak povedať. Ale aby si v tom nemala zmätok. Môj otec je riaditeľom tej školy. Ale zároveň vlastní niekoľko takýchto podnikov. Jeho to ale vždy tiahlo ku školstvu a tak sa tam aj dostal. Daroval škole aj peniaze na opravu a podobne. Ja som tento podnik dostal len teraz na narodky." ,,Aha, tak už to ako tak chápem. A…keď sa môžem opýtať, koľko máš rokov?" ,,Nie som od teba veľmi starší. Aspoň myslím. Mám 18."
Vydýchla som si. ,,A prečo zastupuješ?" ,,Lebo otec nemohol nikoho zohnať a preto ma o to požiadal." Prikývla som a konečne nám doniesli drinky. Odpila som a zahľadela sa mu do očí. ,,Páni, je fakt pekný. Ale, to nemôžem. Som predsa prekliata a nie je mi súdené byť šťastná."
,,No ale dosť o mne. Teraz o tebe. Ako to, že ťa prijali, keď chodíš do prváku na strednej? Ako, nie žeby to vadilo, ale…" ,,Ja viem ako to myslíš. Uff, to bude na dlhšie," upozornila som ho.
,,To nevadí, rád si to vypočujem." Vďačne som na neho pozrela a opäť sa začala hrať so slamkou. ,,Tak, kde začnem. Chodila som do mnohých škôl, ale moji rodičia boli nestáli. Precestovali sme veľa miest a jeden rok som vôbec nechodila do školy. Nebolo kde ani kedy. Nastúpila som o rok. No aj tak ma nechali ísť do prvého ročníka o rok neskôr. Doteraz nechápem prečo, no teraz ma to už tak netrápi. Odsťahovala som sa od nich a bývam s babičkou. Som celkom šťastná, no viem že babička už medzi nami dlho nebude. Preto potrebujem prácu, no i chodiť do školy. A tak som si našla tento podnik, alebo skôr on si našiel mňa. Páči sa mi tu a ja dúfam, že to zvládnem. Rodičia mi síce posielajú peniaze, ale predsa je to iné. Prežila som už veľa nebezpečenstva a hľadám len jedinú osobu, ktorá by pomohla jednému kamarátovi. Ak ju nájdem a splním to čo musím, budem mať pokoj. K rodičom sa vrátiť nemienim, nemali ma príliš v láske. Zato mám ale osoby, ktoré sú mi blízke a pri tom sa poznáme len krátko."
,,Myslíš Deti osudu, však?"
,,Prosím?"
,,Nehovor, že o nich nič nevieš. Z tvojho rozprávania mám pocit, že ku nim patríš."
,,Ale…ako…"
,,Je to jednoduché. Poznám sa s Kanonem, on medzi ne patrí tiež. Poznáš Rio, Kosukeho, Rjoko a Eyesa, však? No a ešte je aj Sayoko, ale ona im nepomáha, lebo stratila pamäť. Takže, patríš k nim tiež?"
V očiach sa mi ligotali slzy. Slzy bolesti a potupy. Urýchlene som vstala a prudko sa rozbehla preč. Utekala som vonku zadných vchodom. On sa ale rozbehol za mnou a až vonku ma dobehol a chytil za ruku. ,,Yashi, počkaj. Prepáč nevedel som, že ťa to tak vezme." Ani som sa mu nemohla pozrieť do očí.
,,Vie o nás všetko. Prečo to ale hovorí s takým kľudom v hlase? Bolo by možné, že mu to fakt nevadí?" ,,Yashi, počúvaj ma. Mne to nevadí. Od prvej chvíle, čo som ťa videl odchádzať z môjho podniku, som vedel, že sa ešte určite stretneme. Dúfal som v to. Si naozaj neobyčajná. A popri tom veľmi pekná a sexy."
Po posledných dvoch slovách som sa na neho už musela pozrieť. V jeho očiach som naozaj videla lásku a ochranu, a nie pohŕdanie a nenávisť. Unavene som mu padla do náručia a stále plakala. ,,Pšt, to bude dobré. Zvládneme to," upokojujúco mi šepkal do ucha. Ešte viac som sa mi pritisla do náručia a on ma silno objímal. Stáli sme tam asi desať minút, no potom som sa upokojila.
,,Ja…ďakujem ti. Za všetko."
,,Rád. Keď budeš kedykoľvek potrebovať s niečím pomôcť, zavolaj. Tu je moje telefónne číslo," povedal milo a podal mi vizitku. S radosťou som si ju strčila do vrecka a rozlúčila sa s ním.
,,Yashi, naozaj to zvládneš? Môžem ťa ospravedlniť a nastúpiš zajtra."
,,Nie, ďakujem, ale to zvládnem. Musím. Aspoň sa odreagujem," odvetila som s úsmevom. Potom odišiel a ja som sa konečne išla preobliecť do šiat. Vzala som si malú zásterku a tácku. A tak prebehol celý večer v pohode. Zoznámila som sa so Soňou, ďalšou čašníčkou. Je fakt milá. Akonáhle som došla do hotela, unavene som spadla do postele a hneď zaspala.
Ráno som sa zobudila opäť na slnko. Teraz mi to už ale nevadilo. Pomaly som vstala a vtrepala sa do kúpeľne. Pustila som na seba studenú sprchu a parádne sa prebrala k životu. Naraňajkovala som sa len cereálie a tak sa rýchlo obliekla do školy. Nahádzala som si veci do tašky a šikovne sa namaľovala. Vlasy som si len rozčesala, mám šťastie, že ich mám rovné. Vybehla som von a utekala do školy. Prišla som presne a sadla si do lavice. Hneď ku mne pribehol Kosuke.
,,Ahoj, tak ako bolo včera?"
,,O čom to hovoríš?"
,,Prosím ťa. Predsa viem, že robíš u Reia. Povedal mi to Eyes."
,,A on to z kade vie?" opýtala som sa podozrivo.
,,No povedal mu to Rei. A vieš čo ešte?" Pokývala som hlavou.
,,Aby na teba dával Eyes ešte väčší pozor ako doteraz. Ale chceš niečo vedieť? Sám nechápem prečo." S týmto so sadol do lavice a už bol ticho. No len preto, lebo do triedy prišla profesorka. ,,Takže pozor? Prečo ale? Možno sa o mňa skutočne Rei bojí. No rada by som ale videla toho Eyesa, čo na mňa má dávať pozor, a tiež Kanoneho. Som na nich hrozne zvedavá."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 emo girl emo girl | Web | 9. prosince 2009 v 12:14 | Reagovat

ahojky hezky blog podívej se na můj blog je to můj novy
promin za reklamu

2 Morbid_Curiosity Morbid_Curiosity | E-mail | Web | 9. prosince 2009 v 14:39 | Reagovat

Ahojky :) Dala sem si tvojí ikonku k sobě na blog do odkazů, tak snad to nevadí :)

3 Morbid_Curiosity Morbid_Curiosity | E-mail | Web | 9. prosince 2009 v 15:54 | Reagovat

Děkuju :)

4 arwen arwen | Web | 9. prosince 2009 v 18:54 | Reagovat

noo vieš, ja tiež nemám materiály....O:)......čo teraz??:D

5 Sakura Sakura | Web | 9. prosince 2009 v 19:26 | Reagovat

Ahojko
jak se máš?
já..ujdeXDD

6 Saky Saky | Web | 9. prosince 2009 v 20:03 | Reagovat

Ahoj :) Jasné, že si pamätám :)..Vtedy mi celkom nebolo jasné, prečo bol blog dlho nefunkčný:)
Prepáč, ale mne sa to nechce čítať, lebo mi za chvíľu asi vypadnú oči :-D

7 Midori Yoshi Midori Yoshi | Web | 9. prosince 2009 v 20:09 | Reagovat

tá sa musím učiť chcemiiu bo pišeme pisomku a musím chytiť apson 3 bo prepadnem :Dsrry ale neska večer možno spravím to prekvapko:Ddufám boše boha podrbaná škola :/ XD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama