...
NOVINKY Z POVIEDOK↓

Yoru Vanpaia - 13.kapitola - New!

Môj prekliaty život - 10.kapitola - END!!

Navždy ťa budem milovať - 3.kapitola

Magický amulet - 7.kapitola - New!

NEW! -Rezidencia Malfoyovcov - úvod / 1.kapitola - NEW!

Na PRIANIE↓
Pre Nover: To, čo potrebujem 1/2/3    
Pre Minu: Známy neznámy 1/2/3
Pre Nover: Temnota nezabíja....dokáže aj pomôcť! 1/2/3
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬

04- ,,Nebudeš upírkou!"

11. prosince 2009 v 21:00 | Liana |  Yoru Vanpaia

,,Ayu, Ayu, Ayu...ty nevieš, aký máme dobrý sluch?" opýtal sa do jej pokožky. Ayu preglgla. ,,Viem," zašepkala. Usmial sa, cítila to. Ruku jej priložil ku krku a jemne jej prešiel po kľúčnej kosti. Ayu sa zachvela. ,,Nerob mi to..." povedal a chcel sa odtiahnuť, no Ayu ho chytila za ruku. ,,Urob to...ak ti to pomôže..." ,,Mám urobiť čo?" opýtal sa nechápavo.
,,Napi sa mojej krvi...som ochotná ti z nej dať," pousmiala sa. Cloude naopak zvážnel a tón, akým prehovoril, ju riadne zaskočil. ,,Chceš, aby som sa napil tvojej krvi? Ani nevieš, aké mám nutkanie...ale neurobím to...a ty mi to vôbec neuľahčuješ..." ,,Prosím," zašepkala bolestne. Cloude sa na ňu pozrel. ,,Nie, Ayu. Neurobím ti to...možno by som ťa zabil...a a aj keby nie...nechcem, aby si bola upírkou," posledné slova zavrčal.
Ayu zvesila dolu hlavu, pustila mu ruku a išla ďalej, ani sa neobzrela, či ide za ňou.
***
Reiko sa asi trikrát potkla, než konečne došla k Dadinmu domu. Bola rada, že je už tam, a bola rada, že konečne sa môže porozprávať. Otvorila jej Dada v pyžame s miskou popcornu. ,,No, už na teba čakám, kde si tak dlho?" spýtala sa. Reiko sa zamyslela, čo jej má na to odpovedať. Je pravda, že jej volala pred dvoma hodinami. A nebývali od seba až tak ďaleko, možno 15 min cesty.
,,No vieš, zdržala som sa niekde, veď potom ti poviem," Dada sa usmiala. Obidve si ustlali na gauči a sledovali hororový film. Ešte len začínali úvodné titulky, keď Reiko prehovorila.
,,No, bola som na ceste k tebe hneď potom, ako som ti zavolala. Lenže ako som išla cez cestu, nevšimla som si auto. Myslela som si, že je po mne, lenže na moje šťastie ma niekto zachránil. Vôbec netuším, ako sa mohol tak rýchlo pohybovať, keď to auto išlo najmenej stovkou. No jemu sa aj tak nič nestalo. Myslím, že sa volal...Ukiwa. Hej, predstavil sa mi, a potom, ako som si tipla, že je upír, nahneval sa a odišiel. Je mi to doteraz celé divné," zamyslela sa. Dada na ňu vystrašene a neveriacky pozerala.
,,Tak ty si myslíš, že ťa zachránil upír?" opýtala sa. Reiko prikývla. ,,Vieš Dadi, nikdy som ti to nepovedala...ale aj môj brat je zo štvrtiny upír, tak viem o čom hovorím." Dada otvorila ústa a teraz bola ešte viac zmetená.
,,Počas celej existencie sveta existujú upíri. No kto na ne dnes verí? Nikto....môže tu byť kopa dôkazov, nikto na nich neverí....Ale ja na to mám dôvod," povedala. Dada pomaly prikývla. ,,No, zaujímavé...dúfam, že si nemala pravdu s tým, čo ťa zachránil, inak koľko takých môže medzi nami chodiť bez toho, aby sme o tom vedeli?" Dada kývla plecami.
***
Arwen sa vracala domov a pospevovala si pomalú skladbu od menej známej skupiny. Bola celkom rada, že si mohla oddýchnuť a porozprávať sa so svojimi priateľkami. Vedela, že na nich mala málo času a tak im to chcela vynahradiť. Ako stále rozmýšľala pospevujúc si tu melódiu pričom išla po chodníku smerom domov, všimla si, ako nejakému chalanovi vypadol z vrecka kúsok nejakej látky.
Zdvihla ju a všimla si, že je preklopená napoly. Otvorila ju a v nej bolo napísané. Raz sa stretneme. Si vyvolená, je to tvoj osud. Ozvem sa ti. Arwen založila papier naspäť a pozrela sa za tým chalanom. Bola pravda, že si vôbec nevšímala jeho výzor, no aj tak si bola istá, že nebol medzi nijakými ľuďmi, ktorý práve prechádzali blízko nej.
,,Predsa nemohol len tak zmiznúť, či áno?" pýtala sa sama seba. Obrátila sa a zase išla ďalej no teraz s nepatrným úsmevom na tvári, pričom lístok mala zhúžvaný vo vrecku nohavíc.
***
Midori konečne došla domov. Bola rada, že sa môže natiahnuť do postele. Osprchovala sa, umyla zuby a ľahla si s mp3kou v ušiach. Mala však nejaké zlé tušenie. Akoby vedela, že sa niekde niečo deje. Nevedela si to vysvetliť, no vedela, že pravdepodobne nie je v jej moci to nejako zmeniť. Ľahla si a zaspala, no horko ťažko.
Avšak ani spánok jej nepomohol. Nekľudne sa obracala, vrtela a bola celá spotená. Zdal sa jej veľmi divný sen. Bola sama...uprostred temného lesa. Nikde nič nevidela, temnota siahala až po jej nohy. Mala strach. No nebol to obyčajný strach. Nebol to strach, že sa niečo stane jej. Bála sa skôr toho, čo sa stane svetu. Bála sa o svoje kamarátky, o svoju rodinu, i keď to moc nedávala najavo.
Zobudila sa hodením na zem. Zaspato zaklipkala očami a posadila sa znova na posteľ. Chvíľu nad tým snom rozmýšľala, potom sa naklonila z okna a nadýchala sa čerstvého vzduchu. To jej trochu pomohlo zaspať pokojnejším spánkom.
***
Vrátila sa mi všetka citlivosť, rozum a aj premýšľanie. Ležala som na čiernobielej pásikavej pohovke, pri mojej hlave sedela Miharo a oproti nám sedeli na kreslách Riko a Alexander. Posadila som sa, pričom som sa chytila za hlavu.
,,Au...kde to som?" opýtala som sa smerujúc moju otázku na tých dvoch oproti nám. ,,Si v mojom dome. Si v poriadku, len si omdlela....nič vážne." ,,Nič vážne," zamrmlala som si popod nos. Ešte nikdy sa mi to nestalo. ,,No takže teraz, keď sa Kiya prebrala by ste nám mohli konečne povedať, čo znamená že sme Vyvolené a tiež vysvetliť tvoju vetu, budem citovať: ,,A si myslíš, že fakt, že sme upíry, to nezmení?"" dokončila vetu Miharo. Kiya prikývla. Alexander sa hlboko nadýchol, no ako prvý prehovoril Riko s upretým pohľadom na nás dve.
,,Ste Vyvolené, vybral si vás tento šperk...je starý už cez stotisíc rokov, no stále sa zachovával po tisíc generácií. Teraz, keď sa dostal do Alexandrových rúk, zvolil si 10 dievčat a ich veliteľku. Tie jediné sú schopné zastaviť skupinu zlých upírov, ktorí bojujú proti nám. Im ide o to, aby svet obývali len upíry. Lenže to my dovoliť nemôžeme, tak sa postavili proti nám. A my máme jedinú možnosť a to nájsť všetkých 11 dievčat, ktoré by boli ochotné nám pomôcť a tým zachrániť všetkých ľudí. Vy ste dve z nich, presnejšie veliteľka a jedna členka. Veliteľka je Kiya Watersoon. Nečakali sme to, no je to tak...každá v sebe objavíte svoje schopnosti, ktoré vám udelí tento šperk. Máme ešte nejaký čas, no nie až tak veľa. Nepriateľská armáda sa tiež pripravuje, až na to, že oni by nikdy na pomoc nezavolali smrteľníkov. Ale my sme sa podvolili tomuto rozhodnutiu šperku a preto ste tu."
Pozerala som na neho ako na blázna a všimla som si, že Miharo je na tom rovnako. Pousmiala som sa, keď som si predstavila seba v takej istej polohe. ,,No, je to všetko zaujímavé, ale...aj tak je to trochu na hlavu," povedala Miharo a pozrela na mňa. Ja som prikývla, no myslela som to aj inak.
,,Ako hovorím, ja som ochotná vám pomôcť...je mi jedno, že nám môžete ublížiť, že túžite po krvi, ak je pravda to, že ste upíry...naozaj vám chcem pomôcť..." ,,Tak dobre, beriem tvoju pomoc...a čo ty Miharo?" Alexander obrátil svoj pohľad na moju spolu sediacu. ,,Ja ostávam s Kiyou...nech sa stane čokoľvek."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Deluise Deluise | Web | 11. prosince 2009 v 21:00 | Reagovat

no a teraz pekne navaľ to pokračovanie xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama