...
NOVINKY Z POVIEDOK↓

Yoru Vanpaia - 13.kapitola - New!

Môj prekliaty život - 10.kapitola - END!!

Navždy ťa budem milovať - 3.kapitola

Magický amulet - 7.kapitola - New!

NEW! -Rezidencia Malfoyovcov - úvod / 1.kapitola - NEW!

Na PRIANIE↓
Pre Nover: To, čo potrebujem 1/2/3    
Pre Minu: Známy neznámy 1/2/3
Pre Nover: Temnota nezabíja....dokáže aj pomôcť! 1/2/3
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬

03-Kosuke

9. prosince 2009 v 12:09 | Liana |  Môj prekliaty život


Nestál predo mnou, ale tesne za mnou, takže som sa musela znova otočiť.
,,Čože? Ako to myslíš? Odkiaľ vieš ako sa volám?" spustila som na neho kopu otázok. No mala som na to právo. Veď predsa bežne nestretnete hocikoho na ulici, kto by poznal vaše meno.
,,Netvár sa tak nechápavo. Ono ti to časom dôjde, Yashi," povedal odmerane a otočil sa na cestu, no ja som ho silno zdrapila za ruku. Otočil sa ku mne a pozrel mi do očí. Chladným, no zároveň aj bolestným pohľadom. V tú chvíľu som ako keby zamrzla. Nevedela som sa pohnúť, nevedela som od jeho očí odtrhnúť pohľad, nevedela som nič namietnuť, proste úplne prázdno.
Povolila som stisk a on toho využil. Otočil sa a išiel ďalej. Po chvíli mi zmizol z dohľadu. No ja som tam stále nemo stála. V mojich očiach a mysli som stále videla jeho pohľad.
Dlho mi trvalo, kým som sa pozviechala a keď som si uvedomila si, koľko je vlastne hodín, kvalitne som sa zdesila. ,,Sakra, je pol deviatej, meškám už pol hodinu, do prdele!" Rozbehla som sa a stále na seba nadávala. Okoloidúci ľudia na mňa pozerali ako na blázna, no ja som tomu nevenovala nijakú pozornosť.
Udychčaná som dobehla do školy a utekala k riaditeľni. ,,Dobrý deň, uf, j-ja, som tu...n-nová, mohli b-by ste mi p-poradiť?" opýtala som sa prvého učiteľa ktorého som stretla. ,,Ale iste slečna, poďte prosím za mnou," odpovedal na moju prosbu a ja som ho nasledovala. Išli sme dosť dlho a mne to už začínalo byť divné.
,,Ehm, prosím vás, ja som si myslela, že väčšina tried je pri riaditeľni. Zatiaľ som totiž nevidela ani jednu," povedala som opatrne.
,,Tak už ti to došlo?" ,,Čo by mi ako malo dôjsť?" ,,Že ja nie som učiteľ. Ja som...Lovec." Akonáhle to dopovedal, škaredo sa na mňa usmial. ,,To-to nie je možné!" skríkla som na celú chodbu. Zapchal mi ústa a ťahal ma do pivnice. V tom pred nás skočil nejaký červenovlasý chalan s nožom v ruke. Bodol Lovca, a tým ma vyslobodil z jeho zovretia.
,,J-ja, ďakujem t-ti," vykoktala som zo seba. Ešte nikdy som nevidela človeka ako niekoho zabil. No všetko je v živote po prvý krát.
,,Ja som Kosuke Asazuki. Ty si určite Yashi Uruha, že? Teší ma," predstavil sa mi. ,,Áno, aj mňa teší. Ale povedz, si dneska už druhý, kto vie moje meno a ja som ho pritom videla prvý krát v živote. Ako?"
,,Proste to viem. Ten prvý bol striebornovlasý chlana v čiernom, však?" ,,Áno, ale ako...nehovor mi že..." ,,Že aj ja patrím k deťom osudu?" ,,Eh, mno za dnešok mám dosť," povedala som potichu.
,,Tak čo keby sme sa vrátili do triedy? Budeš chodiť tam kde ja...nevadí ti to, však nie?" ,,Jasné, že nie. Aspoň niekto koho budem poznať. A počuj...ako ste vedeli, že prídem?"
,,Povedal nám to Eyes, ten chalan. Nevieme, z kade to on vedel, no vedel. Ale je to dobré, že to vedel, však?" ,,Áno, to určite, veď už by som bola mŕtva. Ďakujem ti ešte raz," povedala som už milo. Vošli sme do triedy a ja som sa postavila ku učiteľovi. ,,Ehm, dobrý deň." ,,Sensei, išiel som ju hľadať, lebo som si myslel, že zablúdi. A nemýlil som sa , že?" Ja som prikývla.
,,No, tak nám povedz, ako sa voláš a odkiaľ pochádzaš?" ozval sa ku mne učiteľ. ,,Volám sa Yashi Uruha a pochádzam z Tokia. Presťahovala som sa sem k babičke, kvôli jednej veci..."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lucinka Lucinka | Web | 9. prosince 2009 v 12:15 | Reagovat

Ahojky, u mě na blogu je přihláška do SONC, tak pokud chceš, se přihlaš:
http://l-p-1.blog.cz/0912/sonc-prihlaska
Moc dík a sry za reklamu.
Papa :*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama