...
NOVINKY Z POVIEDOK↓

Yoru Vanpaia - 13.kapitola - New!

Môj prekliaty život - 10.kapitola - END!!

Navždy ťa budem milovať - 3.kapitola

Magický amulet - 7.kapitola - New!

NEW! -Rezidencia Malfoyovcov - úvod / 1.kapitola - NEW!

Na PRIANIE↓
Pre Nover: To, čo potrebujem 1/2/3    
Pre Minu: Známy neznámy 1/2/3
Pre Nover: Temnota nezabíja....dokáže aj pomôcť! 1/2/3
▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬▬

02-Rovnaký osud

9. prosince 2009 v 12:08 | Liana |  Môj prekliaty život


Vošla som dnu a milo sa usmiala. ,,To určite zaberie," pomyslela som si. ,,Dobrý deň, čo si želáte?" opýtala sa ma nedočkavo. ,,Ach, aké potešenie." ,,Dobrý, hľadám si prácu, a videla som na dverách výpis, že prijmete predavačku a tak som sa na to prišla opýtať," povedala som milo. ,,Aha, no tak dobre. Najprv mi ale povedz, koľko máš rokov?"
,,Mám 16." ,,No, dajme tomu že beriem. Prečo chceš pracovať práve tu?" ,,No, ja...asi preto, lebo je to dobrá ponuka," odpovedala som jej.
,,No ale to nestačí. Ty musíš vedieť prečo chceš pracovať práve v obchode s hračkami. Musíš mať aspoň nejaké skúsenosti. Tak ukáž mi, ako by si napríklad presvedčila mamičku s dieťaťom, aby mu nejakú hračku kúpila?"
,, Ehm, mno ja...hmm napr....kúpte mu nejakú hračku, veď detstvo má len jedno," a široko som sa usmiala. No pri jej pohľade sa mi úsmev zamrazil. ,,Eh, to asi nebolo to čo ste chcela počuť, že nie?" ,,Určite nie, slečinka. Takže, ešte mi povedz, keby som ťa zobrala, v aký čas by si pracovala?"
,,No, tak najlepšie by bolo od 15 hodiny poobede. Dalo by sa?" opýtala som sa s nádejou.
,,Čože? A načo prosím ťa? Obchod sa zatvára už o pol ôsmej večer, takže by si pracovala vlastne len 4 a pol hodiny, a bežná denná smena je 6 hodín."
,,Ale ja to v inom čase nemôžem," povedala som prosebne.
,,Tak sa nedá nič robiť, si mladá, nemáš žiadne skúsenosti a ani časová doba nevyhovuje. Je mi ľúto," povedala nakoniec.
Nasupene som odišla a prudko za sebou zatvorila dvere. ,,Do riti! Dáva mi kopu otázok a zabíja môj drahocenný čas, a nakoniec nič z toho. Krava jedna!" Za dverami som si povzdychla a pokračovala do mesta. ,,Niekde si predsa musím nájsť nejakú prácu. Inak to bude len horšie." Po 10 minútach som uvidela nápis na dverách od obchodu s oblečením. Bez váhania so otvorila a vošla dnu. Stála tam taká staršia predavačka a nevraživo na mňa pozrela. ,,Ehm, dobrý deň, ja som sa prišla opýtať na ten inzerát že prijmete predavačku," povedala som milo. Teda som sa aspoň snažila.
,,Hmm, koľko máš rokov?"
,,16."
,,Tak to sa môžeš vrátiť tam z kade si prišla,"
,,A to akože prečo? To na tom až tak záleží?"
,,A ty si čo myslíš? Že prijmem kohokoľvek?"
,,To nie, ale.."
,,Tak potom môžeš ísť," povedala odmerane a ukázala na dvere. Naštvala som sa. ,,Viete čo?" ,,Nie, neviem," ironicky sa zasmiala. Naštvane som sa rozbehla bližšie dnu do obchodu a začala som tam všetko hádzať na zem a šľapať po tom. Ona na mňa najprv pozerala ako na blázna, no potom začala vytáčať nejaké číslo. Po chvíli som sa ukľudnila a prestala som, no to už do obchodu vtrhla polícia a chytili ma. Ešte šťastie, že tam zatiaľ neboli nijaký ľudia, inak by to bol poriadny trapas.
Vyviedli ma vonku a pustili. ,,Už nech sa to viac neopakuje, inak ťa zoberieme na stanicu." ,,Cha, vydierači," šepla som a išla ďalej. Prešla som už celé mesto, no nič som nikde nenašla. Až na...nočný klub. ,,Sakra, sakra, sakra. Do riti. Kurwa!" začala som si v duchu nadávať. V tom z tamaď vyšiel červenovlasý chalan s čiernymi očami. ,,Páni, ten je fakt krásny," pomyslela som si a nevedela som z neho pustiť oči. ,,Hmm, asi by som to mala skúsiť, predsa tu možno chodí častejšie." Vošla som dnu. Skoro nikto tam ešte nebol, no jednu ženu som zbadala vzadu. Pribehla som k nej a milo sa usmiala. ,,Dobrý deň, ja som sa prišla opýtať na tu robotu."
,,Myslíš tu, aha, viem. No dobre, vyzeráš dobre, si pekná, máš super postavu, no len koľko máš rokov?"
,,Ehm, 16. Však to nevadí, že nie? Ja nutne potrebujem prácu, už ma v dvoch obchodoch vyhodili, vy ste moja jediná nádej," povedala som prosebne a urobila psie oči. Očividne to zabralo. ,,Tak dobre, aký čas ti najviac vyhovuje?" ,,To je jedno, aj cez noc, ale hlavne od 15 hodiny poobede."
,,Dobre, takže ty budeš robiť čašníčku, ak nevadí a čas je od 19:30 do 02:30, sedí? A ešte za jednu hodinu dostaneš 95 korún, spokojná?"
,,Áno, a veľmi pekne vám ďakujem. A môžem nastúpiť už zajtra?"
,,Jasné, čakám ťa, ahoj,"
,,Dovidenia a ďakujem," skríkla som už ako som vybehovala vonku. Radostne som sa prechádzala ulicami a hľadala školu, keď v tom som uvidela postavu v čiernom a so striebornými vlasmi. Najprv som okolo nej len prešla no potom ma zastavil jeho hlas.
,,Ty si Yashi Uruha, že?"
,,Čože? Ako poznáš moje meno? K-kto si?"
,,To ťa nemusí zaujímať, no len pre zaujímavosť, máme rovnaký osud." Zastavilo sa všetko okolo mňa. Všetko. V tej chvíli som len myslela na nás. Detí osudu. Strieborné vlasy ako v mojom sne a tiež vtedy v parku. Otočila som sa tak prudko, že sa mi zatočila hlava, no on tam už nestál.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama